Zobraziť galériu

Pokuty sa dajú zjednať - len musíte vedieť, ktoré, ako a nemať pri tom slabé nervy...
Zdroj: Topky.sk

Poznáme ho z obchodného vzťahu v orientálnych krajinách. Zjednávanie sa žiaľ často objavuje aj na našich cestách.

Prečo žiaľ? Nezjednáva sa cena tovaru, ale výška pokuty za dopravné priestupky, prípadne okamžité zaplatenie pokút na mieste. Takéto vyjednávanie vodičov s policajtmi by sa dalo chápať ako ich argument na objektívnejšie posúdenie miery zavinenia a závažnosti priestupkov a teda aj výšky sankcií.

Potiaľ je to jasné. Veď kto by chcel dobrovoľne zaplatiť čo najvyššiu pokutu? Iba blázon. Snaha získať výhodu je zrejmá hlavne na strane vodičov. Ale... keď o ochote zaplatiť blokové pokuty a o sumách začnú s vodičmi vyjednávať samotní policajti, vzbudzuje to dojem, že im nejde o spravodlivé tresty, ale len o napĺňanie štátnej kasy.

Vysvetlenie:

Takmer každý deň zažívajú vodiči na cestách situácie, kedy im za porušenie pravidiel cestnej premávky policajti stanovia maximálnu výšku pokuty. No nakoniec sa uspokoja aj s takou finančnou hotovosťou, ktorú majú vodiči k dispozícii vo svojich peňaženkách. Hoci na prospech vodičov, no predsa len neštandardne môžu policajti postupovať v blokovom konaní. To slúži na zjednodušené a zrýchlené konanie o priestupkoch, ktoré boli spoľahlivo zistené a obvinení priestupcovia vyjadrili ochotu pokuty zaplatiť, čím sa vlastne k spáchaniu priestupkov priznali. Najčastejším spôsobom zisťovania priestupkov je používanie technických prostriedkov na meranie rýchlosti.

Viete sa jednať ako na trhu? Máte výhodu!

Priestupky s nižšou nebezpečnosťou pre spoločnosť môžu byť riešené v blokovom konaní priamo na miestach zistenia priestupkov, ale aj po predvolaní vodičov na príslušné správne orgány - okresné dopravné inšpektoráty. No a práve tú druhú možnosť podľa skúseností motoristickej verejnosti policajti zneužívajú pri vyjednávaní o zaplatení pokút za priestupky, ktoré až tak spoľahlivo zistené nemajú. Pokiaľ vodiči začnú namietať voči rozhodnutiam policajtov o porušení pravidiel, alebo s nimi nesúhlasia, tí im nenápadne naznačia, že v správnom konaní môžu očakávať niekoľkonásobne vyššie sankcie.  Hoci ide o obyčajné klamstvo, slabšie povahy radšej zaplatia aj za to, čo nevykonali. Alebo ak aj vykonali, ale nemožno to objektívne dokázať. Alebo možno, ale policajti nie sú ochotní ukázať dôkaz tomu, kto priestupok (vraj) spáchal. Tak ako v prípade vodiča hliadkového vozidla Seat s evidenčným číslom DT 426 AY vo štvrtok minulý týždeň. V súčasnej dobe už existujú kvalitné a cenovo dostupné technické zariadenia, ktoré na rozdiel od subjektívneho vnímania a vyhodnocovania policajtov vedia priestupky spoľahlivo zistiť a zadokumentovať. Ak nie je dôkaz, o čo potom ide? Vrátili by sme sa o niekoľko riadkov vyššie, na koniec duhého odstavca.

Vyjadrenie ministerstva: nejasné

K nejasnostiam pri riešení priestupkov v blokovom konaní prispieva nie príliš jednoznačné vyjadrenie ministerstva vnútra o posudzovaní závažnosti priestupkov. „Skutočnosť, ktoré konkrétne konanie možno označiť za priestupok s nižšou nebezpečnosťou pre spoločnosť, zisťuje a rozhoduje príslušník Policajného zboru, pričom je do určitej miery viazaný i jednotlivými internými predpismi.“ Čo znamená tá určitá miera a o aké interné predpisy ide, sa obyčajní smrteľníci asi len ťažko niekedy dozvedia.

Poznámka:

    Čo sa však môžu dozvedieť veľmi ľahko je ustanovenie §139, ods. 1, ktorý uvádza, že pri ukladaní pokuty sa prihliada na závažnosť, následky a čas trvania protiprávnej činnosti rovnako v blokovom, ako aj v správnom konaní. Ale pozor! Pri závažnom porušení pravidiel, napríklad nedanie prednosti v jazde, ktoré je riešené v správnom konaní, už nezjednáte nič.