TEST: Škoda Yeti 1,4 TSI – elegánovi do mesta stačí benzín a pohon jednej nápravy
Kam vlastne Yeti patrí? Medzi autá, ktoré nemožno zaradiť ihneď do bežných škatuliek.
Škoda uvádza, že je to prvé SUV z jej dielne – a má vlastne pravdu. Yeti je dĺžkou na pomedzí malých hatchbackov s terénnou výbavou (napr. Suzuki SX4) a kompaktných vozidiel SUV (napr. Hyundai ix35). Vnútorný priestor, výkony motorov, výbava, schopnosť jazdy v teréne a tiež aj pomer výbavy a ceny ho skôr radia do tej druhej kategórie.
Spomedzi kompaktných SUV vyčnieva (vlastne naopak, schováva sa) extrémne krátkou karosériou. V útrobách však nájdete neuveriteľne variabilný vnútorný priestor prevzatý zo Škody Roomster. No a ten mu môžu závidieť aj malé rodinné autá triedy MPV. K dispozícii je s pohonom iba prednej nápravy, alebo všetkých kolies. Jazdné vlastnosti dvojkolky a štvorkolky sa dosť líšia. Yeti je teda auto, ktoré je možné využívať ako rodinný automobil, pomocníka do ľahšieho terénu aj malú dodávku.
Škoda Yeti sa na slovenskom trhu začala predávať v júli 2009, koncom roka 2013 absolvovala pomerne výraznú omladzovaciu kúru. Tá priniesla okrem iného aj dve rôzne dizajnové línie City a Outdoor. Výsledkom zmien sa stal úplne prepracovaný výraz vozidla. Facelift totiž dosť kontroverzným spôsobom zmenil hlavne prednú časť Škody Yeti, keď odstránil originálny a celkom dobre identifikovateľný prvok - guľaté hmlovky zahryzávajúce sa do svetlometov nahradili príplatkové LED diódy či dokonca bi-xenóny. Na prednú časť sa nasťahoval štvorlístok tvorený hlavnými svetlami a od druhého stupňa výbavy Ambition aj obdĺžnikovými hmlovkami v spodnej časti nárazníka. Teda dizajn typický pre nové modely Škoda.
Zdalo sa, že je to krok späť a ťažko sa s tým zmieroval aj šéfdesigner značky Jozef Kabaň. No po prvom predstavení v Nemecku a prvých jazdách aj u nás to nie je až také zlé, ako sa zdalo. Skôr je to krok k spoločnej identite značky, ale hlavne krok smerom, vďaka ktorému vyzerá Yeti aj v porovnaní s novšími konkurentmi ako moderné auto. Dokonca mám pocit (a nie som sám), že sa po facelifte posunul vzhľad Yetiho od ženského viac k mužskému, od dobráckeho k dynamickejšiemu. Yeti opticky zoštíhlel a zo zavalitého snežného muža sa stal vypracovaný atlét. Vzadu vozidlu pribudli združené svetlomety, v ktorých už teraz svieti aj typické „škodovácke céčko", a dizajnéri sa pohrali aj s vekom batožinového priestoru.
Vo vnútri (takmer) bez zmien
Interiér okrem nového, modernejšieho trojramenného volantu neprešiel žiadnymi revolučnými zmenami. Yeti dostal ako prvý model značky Škoda konečne parkovaciu kameru. Žiaľ nie na tom nami skúšanom kuse. Po stránke objemu interiéru je Yeti mimoriadne štedrým vozidlom. Vyšší a pomerne kolmý posed bude vyhovovať najmä šoférom, ktorí sa v takejto polohe cítia bezpečnejšie a vďaka vyššiemu položeniu karosérie sa do Yetiho zasa veľmi dobre nastupuje. Sedadlo vodiča bolo navyše nastaviteľné, malo aj bedrovú opierku. No napriek tomu to veľmi nepomohlo. Sedadlá sú vlastne takmer bez zmeny prebraté z modelu pred modernizáciou – a zaslúžili by si zmeniť tvar najmä predných operadiel, aby ste po dlhotrvajúcej jazde vystúpili bez únavy. Pri tom vystupovaní pozor! Veľmi ľahko si od prahov ušpiníte nohavice.
Interiér má však jednu obrovskú prednosť, ktorou je modulárnosť interiéru. Vďačí za ňu vďačí sedadlám VarioFlex z Roomstera. Celý zadný rad sedadiel je posuvný aj vyklápateľný, krajné sedadlá, ktoré sú širšie ako tie stredné, navyše ponúkajú možnosť nastavenia sklonu operadla. K dokonalosti chýba už len rovnaká šírka všetkých, čo by ale chcelo zväčšiť šírku auta. Možno v budúcej generácii. Šírka interiéru totiž patrí medzi kompaktnými SUV k horšiemu priemeru. Vzadu uprostred by malo sedieť iba dieťa, alebo pasažier s výškou do 165 cm. Vyšším totiž opierka podopiera zátylok, ale nie hlavu a to nie je bezpečné. V základných dvoch výbavách patrí dokonca opierka prostredného sedadla len medzi príplatkovú výbavu... Bez nej si sem môže bezpečne sadnúť len dieťa v sedačke.
Každé zo sedadiel sa dá z auta vybrať. Nie je to nič zložité, ale treba na to fyzicky lepšie vybavených jedincov bez problémov s chrbtom. Prostredné sedadlo totiž váži 11,4 kg, krajné 16,6 kg. V koženej verzii ešte čosi navyše. No ak sedadlá vyberiete z auta, získate malý sťahovák. Po vybratí iba prostredného sedadla možno priraziť tie krajné viac k sebe a dozadu. Dvaja zadní cestujúci tak získajú okolo seba kráľovský priestor. V základnej konfigurácii ponúka Yeti zadným cestujúcim nadštandardne veľa miesta nad hlavou a iba priemerane na kolená. Napriek tomu si za seba sadnú dvaja cestujúci s výškou okolo 185 -190 cm.
To podstatné je Podkapotou – aj pod kapotou
Tisícštyristovka sa rovnako ako slabší motor 1,2 litrový motor spája iba s pohonom predných kolies. Výkon na kolesá prenášala manuálna šesťstupňová prevodovka, k dispozícii však, samozrejme, sú aj automatické prevodovky typu DSG. Sedemstupňové pre benzínové motorizácie, šesťstupňové pre naftové. Oba motory majú veľmi podobnú charakteristiku, ale 1,4 je silnejší a pružnejší, trochu dynamickejší aj viac smädný, no zároveň o niečo menej citlivý na spôsob jazdy. Silnejší ako tisícdvestovka sa motor 1,4 TSI zdal hlavne v nízkych otáčkach. Celkovo sa prezentoval ako oveľa pružnejší, takže nebolo treba toľko radiť. Napríklad šiesty rýchlostný stupeň zaradený už pri 50 kilometrovej rýchlosti? Áno a pritom sa pri zhruba 1200 otáčkach ani nijako veľmi netrápil a neprotestoval. Od šesťdesiatky vyššie to už bol solídny záťah, ktorý s rastúcimi otáčkami naberal pomaly a plynule na sile.
Pri 90-ke ukazuje ručička otáčkomera 1950 otáčok. O motore v tom momente prakticky viete iba z prístrojov, chod je absolútne bezhlučný. Dynamika po zošliapnutí pedálu postačí pre bežné zrýchľovaní. Pri potrebe rýchleho predbehnutie ale odporúčam podradiť o dva až tri stupne. Medzi deväťdesiatkou a 130 km/h pokračuje plynulé zrýchľovanie s dostatkom sily, takže ho nezastaví ani väčší kopec.Diaľničné maximum 130 km/h vyženie ručičku otáčkomera približne na 2750 – 2800 ot/min.
Kto chce jazdiť dynamicky, musí rátať s výrazne vyššou spotrebou a ekonomický režim si žiada plynulú jazdu so zaradenou šestkou počas väčšiny trasy. Motor sa vo väčšine režimov správal veľmi kultivovane a ticho. Až keď ho vytočíte nad 4500 otáčok. dá o sebe viac vedieť, ale nie je to žiadny zúrivý rev.
Spotreba v širokom rozsahu
Skúsil som, či sa dá priblížiť k výrobcom deklarovanej (kombinovanej) spotrebe paliva. S „motýľou“ nohou sa mi podarilo dostať sa na 7,1 litra, no ďalej to už nešlo. I keď... záležalo od druhu ciest a dynamiky jazdy, no vyššia stavba karosérie robí svoje. Naše spoločné zážitky z jazdy na okreskách sa podarili krátkodobo so spotrebou dokonca len za 5,5 litra, no diaľnica naše nadšenie vymazala. Najlepšia dosiahnutá hodnota bola pri 130-ke okolo 7,5 litra, po spomalení na 110 a poklese otáčok na zhruba 2200 spadla aj spotreba na necelých 7 litrov.
Komfort jazdy, či bezpečnosť
Yeti má pomerne tvrdé pruženie, ktoré sa veľmi nezmenilo ani po modernizácii auta. Nie je to vyslovene kostitras, ale na našich nepomerne horších cestách sa správa menej komfortne, ako na nemeckých. A keďže sa v našich končinách využíva pomerne často aj ako rodinné auto, trocha viac hebkosti a komfortu v podobe mäkšie naladeného podvozka by mu určite pristalo. teda aspoň v prípade jednej poháňanej nápravy. Viem, všetky spomínané výčitky sa odstrániť dajú, ale je to o nákladoch a ktorá automobilka dnes nešetrí?
Možno ste si všimli na fotkách skúšali sme jeden z akčných modelov, ktoré má Škoda v ponuke. Ide o tri špeciálne výbavy Smile, Mont Blanc a Monte Carlo. Testovaný kus mal prívlastok Mont Blanc a mal napríklad Light Assistant (s funkciou Coming home), hlavové airbagy, kolenný airbag vodiča, asistent rozjazdu do kopca, schránku na okuliare, vyhrievané trysky ostrekovačov, úchyty Isofix a 17 palcové disky Annapurna. Za packet Outdoor, ktorý trocha mení vzhľad auta na drsnejší je príplatok 170 eur.
Záverečné slovo
Škoda Yeti dobre trafila biele miesto v ponuke značky a už od svojho uvedenia sa stala vzhľadom k parametrom celkom obľúbená. Postupne ju objavovalo čoraz viac motoristov a atraktivita z pohľadu zákazníkov neklesá, skôr naopak rastie. Omladzujúci zásah bol síce viac kozmetický, než zásadný, no dizajnovo a hlavne výrazovo „zrovnoprávnil“ Yeti s dnešnými modernými a súčasnými „esúvéčkami.“ Model je totiž napriek kuvičím hlasom o absencii guľatých hmloviek učesanejší a výrazne príjemnejší už na prvý pohľad. Vlastne aj na druhý. Kto to nevidí, alebo nechce vidieť, je buď zaujatý, alebo slepý. Prípadne tak na polovicu z každého. Atraktivita modelu po facelifte stúpla a nebýva zvykom ani pri podstatne drahších autách. Toto sa podľa môjho názoru v Mladej Boleslavi naozaj podarilo!
Čo možno zamrzí, je takmer nedotknutý interiér. Pribudla síce cúvacia kamera, ale k nej si musíte dokúpiť niektorú z dvoch navigácií, aby bolo kde zobrazovať jej obraz. A to čosi stojí. Rovnako v ponuke pribudlo pár prvkov výbavy, ktoré si však musíte celkom slušne zaplatiť.
Palec hore, či dole? Skôr bude mieriť nahor. Hoci sa v našich končinách neponúka, podobne ako v Rusku a v Číne predĺžený model, ktorý rieši hlavne problémy s miestom na kolená pre zadných cestujúcich, je Yeti autom, ktoré má pre majiteľa výnimočne veľký vnútorný objem. Navyše je to univerzál, ktorý poslúži rovnako dobre aj s pohonom 4x2, kde zvládne ľahký terén. Svoje prednosti rád predvádza nielen v rodine, ale napríklad aj malému živnostníkovi, ktorý z neho cez týždeň môže mať malú dodávku (po vybratí zadných sedadiel), cez víkend plnohodnotné rodinné auto.
Motor 1,4 TSI nie je žiadny trhač asfaltu, no jeho výkon je dostatočný a hlavne krútiaci moment 200 Nm dopovaný turbom už od 1500 otáčok je vhodný, nebojím sa povedať, že až ideálny do mesta a blízke okolie. K tomu omladený vzhľad, širšia príplatková výbava – no, určite ho nezabudnie zahrnúť do výberu pri hľadaní nového auta.
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Komentáre k článku