Zobraziť galériu

Renault Clio Grandtour patrí k najkrajším autám (nielen) vo svojom segmente.
Zdroj: Jozef Vydra

Módna novinka, ako znie záver titulu vo francúzštine, je už chvíľu na Slovensku. Mali sme možnosť trocha ju prevetrať

Clio Estate, Sporter, či Sport Tourer – nič vám to nehovorí? To je iba niekoľko variantov názvu modelu, ktorý doma poznáme pod celkom iným označením. Renault zostal v našich končinách verný osvedčenému menu a kombi verziu štvrtej generácie modelu Clio pomenoval tradične – Grandtour. A veru, prenesene v mene názvu sme absolvovali „veľkú cestu“. Nie časovo, nie na dĺžku, ale zažili sme spoločne veľké veci.

Clio s batohom, ako sa občas kombíkom hovorí, zaujalo už na Parížskom autosalóne. Do oka mi padlo tiež pri uvedení na náš trh. Vidno na ňom, že vznikalo v dizajnérskom ateliéri spoločne s hatchbackom. Každá krivka dáva najavo, že si dizajnéri naozaj dali záležať. Škrty v mene úspor a maximálneho priblíženia sa základnému modelu tu nenájdete. Naopak, zdá sa, že Grandtour má elegancie (a nielen tej) nazvyš. Kombi dostalo do vienka pár plusov navyše. Má auto aj mínusy? Nikto nie je dokonalý...

Som väčší, som Grande

Nebudeme iba porovnávať, no minimálne dvom, či trom spoločným bodom sa nevyhneme. V prvom rade je Grandtour naozaj väčší. Karoséria je o 204 milimetrov dlhšia, ale rázvor zostal zachovaný. Zadný previs v uvedenej dĺžke nespôsobuje problémy. Plusom je teda hlavne väčší priestor na batožinu. Navyše vďaka nízkej nakladacej hrane (60 cm od zeme), prakticky na úrovni dna batožinového priestoru, ktorá je o 15 cm nižšia ako v krátkom hatchbacku, je prístup do kufra úplne v pohode. Skrýva sa tam priestor s objemom 443 litrov. To vtedy, keď odstránite dvojité dno, ktoré inak ukrýva 85 litrový priestor na veci, ktoré nemusia poletovať kade – tade. Sklopením zadných sedadiel delených v pomere 60:40 vznikne už veľmi slušných 1380 litrov, kam umiestnite bez väčších problémov dva (možno aj tri) horské bicykle (vyskúšané). Je to aj vďaka väčšiemu nakladaciemu otvoru, ako má hatchback. Má totiž 685 mm do výšky (+133 mm) a 994 mm (+89 mm) je jeho najväčšia šírka. A keby ste potrebovali previezť ešte niečo dlhšie, kompletne sklopné sedadlo spolujazdca poskytne na dĺžku až 248 cm. Nestačí? Potom sú k dispozícii ešte pozdĺžne strešné lišty (v našom prípade hliníkové).

Som Grande, ale...

Aby ste nemali pocit, že na obdiv vystavované a dobre tvarované auto s bacuľatejšími (dá sa povedať svalnatejšími) zadnými blatníkmi a na rozdiel od krátkeho modelu konečne plnohodnotným tretím oknom je bez chyby, poviem, aj, čo sa mi nepáči. V časti pre cestujúcich je priestoru rovnako. Sedadlá by mohli byť lepšie. Neviem čo je na nich iné, ale nedosiahli na kvalitu, či skôr tvar predchádzajúcej generácie. Chcelo by to dlhší sedák a bedrovú opierku. Platí to aj pre tie zadné, kde sa po pár sto kilometroch ozývali spolucestujúci, že ich pobolieva chrbát. Škoda, lebo autá s úsporným motorom, aký skúšané auto má, sú predurčené na dlhé cestovanie. Napríklad na dovolenku do Chorvátska. Dá sa to vydržať, ale diaľničným „trhačom asfaltu“ sa Clio určite nestane. Ani keď je Grandtour. Ešte čosi - vonku bolo krásne slnečno, keď sme spolu brázdili cesty, takže to natoľko neprekážalo, no pomerne vysoká bočná línia hlavne na zadných dverách odkrojila z presklenej plochy. To pôsobí na niektorých trocha stiesnene. Inak je subjektívne aj objektívne miesta dosť, s výhradami, ktoré som uviedol.

Pár vychytávok navyše

Renault má pravdepodobne (historicky asi najdlhšie ponúkaný) najlepší bezkľúčový systém na trhu. Keď máte kartu vo vrecku, cítite sa ako kúzelník: všetko sa pred vami odomyká,  zamyká. Samozrejme, že sa v tomto prípade štartuje tlačidlom. To je ale umiestnené (prečo?) dosť nezvyčajne, na stredovej konzole. V testovanom exemplári bolo čudo s názvom R-Link. Je to pokročilý multimediálno-navigačný systém s internetovým pripojením (zatiaľ  nie je uvedené za aký poplatok). Z toho logicky vyplýva ďalšia možnosť - inštalovať aplikácie. Počas testovania ešte systém nebol plne k dispozícii. Aj čiastočné otestovanie možností  bolo príjemné. Systém má veľmi príjemnú grafiku a rýchle „listovanie“ v menu. Dobrým počinom sa zdajú údaje o jazde, kde nájdete aj tipy na úspornú jazdu a jej hodnotenie. Keď ich uložíte, vynulujete palubný počítač.  Ešte jedna vec vás môže baviť – no ako dlho? Aplikácia, ktorá imituje zvuky áut (a motocykla). Najväčia „haluz“ bola, keď stojac na križovatke vám pod kapotou pradie štvorvalcový diesel, zvnútra sa ozýva Clio V6, alebo rachotiaci motocykle... Úsmev na tvárach spolujazdcov zväčša trval chvíľu, potom to omrzí a vypnete to. Ale pekná hračka.

Vyzerá dobre, ale ako jazdí?

V meste je to úplne v pohode, odozva volantu pri slalome pomedzi výtlky a jamy by mohla byť trocha presnejšia, ale je to v norme. Prekvapenie však prišlo v podobe nakláňania karosérie nezaťaženého auta v tiahlych a rýchlych diaľničných zákrutách. Napriek pomerne tuhému podvozku to iba podporujú už vyslovené, že Clio má svoje miesto pôsobenia vyárendované skôr v meste a okolí. Na vodiča kladie v tomto smere pri vysokých rýchlostiach väčšie nároky na sústredenie a skúseností, ako by sa mohlo zdať. Iným problémom je hlučnosť. Už pri 100 kilometrovej rýchlosti sa to začína prejavovať zhoršenou možnosťou konverzácie so spolujazdcom hlavne vďaka hluku odvaľovania kolies. Motor sa tiež hlási o slovo. Keď rýchlosť stúpne na diaľničné maximum, s pasažiermi vzadu sa, keď to málo preženiem, skoro nedohovoríte. Nie, nie, Grandtour na diaľnicu napriek peknej tváričke a lákavým krivkám nedorástol. Pritom papierovo, porovnaním tabuliek to vyzerá tak nádejne v porovnaní s konkurenciou v triede. Ešte jednu drobnosť si nemôžem dovoliť nespomenúť: klimatizáciu. Keby som ju neskúšal, asi na to neprídem, ale... bolo teplo, zapol som ju. Má síce automatický režim, kde sa dá nastaviť, kade bude na vás fúkať. Ak zakážete ofukovanie nôh, akosi to celkom nefunguje a porcia studeného vzduchu smerovala presne na členky vodiča. Verím, že to bola chyba tohto vozidla. Ale to isté môžem povedať, že platí aj pre výduchy do kabíny. Skúste ich zavrieť – netesnia tiež....

Spotrebový šampión

Na spotrebu sa nemôžeme vôbec sťažovať. Tam si Clio urobilo u mňa očko. Napríklad v meste sme spoločne jazdili za celkom príjemných 5,2 l/100 km. Na cestách mimo mesto sa spotreba pohybovala napriek takmer maximálnemu využívaniu dynamiky vozidla, na takmer neuveriteľnej hranici 3,4 l/100 km. Motor sa najlepšie cítil v rozsahu 1500 až 2500 otáčok za minútu. Trocha „horšie“ to bolo na diaľnici aj vďaka iba päťstupňovej prevodovke s krátkym posledným stupňom. Apetít Clia sa pri 110 km rýchlosti ustálil na 3,6 l/100 km a stúpol na 4,1 litra pri 120-ke. A keď sme spoločne okupovali povolené diaľničné maximum, oscilovala spotreba okolo priemernej hodnoty  5,5-5,7 l/100 km. Celkový priemer zo všetkých najazdených kilometrov bol mierne nad hranicou 4 litre, presnejšie 4,2 litra /100 km. To beriem, dojazd na nádrž okolo 1000 kilometrov je nadštandard.

Namiesto záveru

Nové Renault Clio Grandtour patrí jednoznačne k najkrajším vozidlám v triede malých áut. To nikto nepoprie, aj keď krása je vec vysoko individuálna. Väčšina sa však zhodne, že je „šik“. Má proste svoj povestný francúzsky šmrnc. Mnoho vecí, ktoré Cliu vyčítam, má aj konkurencia. Prečo ich spomínam? Keď naozaj vyzerá tak dobre a dúfal som, že bude také v komplete, žiaľ. Má aj svoje muchy. Väčšie, či menšie. Otázka teda je, či sa bude predávať srdcom a emóciami, alebo s chladnou logickou úvahou. Keby platil prvý variant, bolo by to asi ako vo Francúzsku. Tam je Clio asi taká srdcovka, ako u nás Fabia. Tak sa uvidí. Renault ho totiž cenovo nenastavil na nejakú „ľudovú“ cenu. Začína sa síce pod hodnotou 9 800 €, ale so vznetovým motorom a najvyšším stupňom výbavy sa s príplatkami dostane aj na dvojnásobok. Takže rozhrešenie: Clio Grandtour je fajn auto. Ak vám neprekáža to, čo mne, je to jasná voľba.