Zobraziť galériu

Renault Clio R.S štvrtej generácie je celkom iné, ako boli doteraz nositelia toho mena.
Zdroj: Renault

Športových fanúšikov zamrzel koniec výroby atmosférického dvojlitra. Náhradou je turbomotor.

Hoci od oficiálneho uvedenia najvýkonnejšieho modelu Renault Clio na slovenský trh ubehli takmer dva mesiace, vyskytla sa príležitosť na rýchle a letmé zoznámenie sa za volantom. Prečo to nevyužiť? Mám autá rád a rád sa s nimi odveziem pri akejkoľvek príležitosti. Náhoda chcela, možnosť bola. Aj keď iba na chvíľu a pár kilometrov. Ale aj to aspoň napovie, či je smútok za starým dobrým motorom oprávnený.

Turbodúchadlom preplňovaná náhrada

„Objem ničím nenahradíš“ už tak celkom neplatí, aj keď sa v ňom skrýva kus pravdy. Turbom dopované motory s menším objemom dokážu „vytlačiť“ aj vyšší výkon. V prípade Clia R.S. je pod kapotou štvorvalec s objemom 1,6 litra, s rovnakým výkonom ako mal dvojliter. Má teda 147 kW (čo je okrúhlych 200 koní) pri 6000 ot/min, pričom maximálny krútiaci moment 240 Nm je k dispozícii už pri1750 ot/min. Auto dokáže papierovo zrýchliť z 0-100 km/h za 6,7 sekundy, maximálna rýchlosť je 230 km/h. Priznám sa, k tej som sa neodhodlal – nebolo kde. Mať k dispozícii auto na niektorom pretekárskom okruhu, by bola iná skúsenosť. Ale aspoň základné dynamické a jazdné vlastnosti sa vyskúšať dali, aj s využitím nastavení, ktorými model R.S. disponuje.

Podvozok Cup je nižší a pevnejší

Nedôvera k riešeniu športového auta len vo verzii s automatickou prevodovkou sa dá pochopiť. Preto prvá skúška smerovala k tomu, čo dokážu nastaviteľné režimy Normal, Sport a Race v systéme R.S. Drive. Skôr, ako sa k nim dostanem, pripomienka na sedadlá: to čo stačí v sérii, pre ostré Clio nevyhovuje. Sedadlá sú pre športovú jazdu mäkké a poddajné. Druhou chybou (?) je blízkosť pedálu brzdy pri plynovom pedále. A do tretice krídelká radenia rýchlosti by potrebovali namiesto vytiahnutých „ušiek“ smerom iba hore predĺženie aj smerom dole k stĺpiku, kde sú upevnené. Dosť kritiky, pár slov o jazde. Nižší podvozok, tuhšie pružiny, elektronická náhrada uzávierky diferenciálu, funkcia Launch control, a kontrola nedotáčavosti CSV s pribrzďovaním kolesa na vnútornej strane zákruty sú porcia fajnovostí na papieri – ale čo to robí naozaj? Podvozok je celkom fajn už v sériovej verzii, teraz slušne pritvrdený a ľahko pretáčavý. S vypínateľným ESP môže znamenať ľahkú nestabilitu pri vysokých rýchlostiach – ale tam som sa nedostal, neviem posúdiť. Brzdy sú trocha „premotivované“, no s tým sa dá pokojne žiť.

Chýba britkosť reakcie na plyn

Z reakcií motora bolo zrejmé, že nemá celkom bezprostrednú odozvu, ani extra náruživý charakter. Nie je zlý, ale mohol byť lepší. Mal najazdených len pár tisíc kilometrov, takže sa možno ešte po zábehu vypracuje. To nemožno ale tvrdiť o prevodovke, ktorá na toto auto nestačí. Očakával by som, že ak športové auto bude s automatom, potom nejakým tiež športovým. Ani Launch control s maximálnym rozjazdom nejako nenadchol. Bežného vodiča možno, no nesmiete si presadnúť z výkonnejšieho auta...čo sa mi podarilo. A nezlepšilo sa to ani po prepnutí do režimu race. Takže sklamanie? Prekvapujúco nie!

Všetko spolu zapadá do seba

Z motora síce neklesnete v kolenách, o prevodovke sme si povedali svoje. Máte pocit, že som deklaroval iba negatíva? Možno oddelene to tak vyzerá. Ale keď sa všetko dá spolu na jednu kopu, zistíte, že to auto má predsa len zmysel. V prvom rade treba mať na pamäti obmedzenia doby, v ktorej žijeme. A hoci by ste sa pustili do hľadania oveľa lepšej alternatívy napríklad pre nekompromisné riadenie, asi nepochodíte. Skôr som si istý, že také auto v tejto triede nenájdete. Precízne ovládateľné auto si predstavujem inak, ale kdeže je? Z rozprávok som už dávnejšie vyrástol. Clio R.S. je však ako ucelený balík celkom použiteľné a hanbu si medzi ostatnými, podobne športovo zameranými modelmi určite neurobí, to mi verte.