Zobraziť galériu

Ople Mokka 1,7 CDTI Enjoy 4x4 Start & Stop
Zdroj: Jozef Vydra

Predaje SUV stále rastú, na rozdiel od iných typov áut. Do trendu SUV naskočil aj Opel, keď predstavil Mokku.

Nielen preto, že podobný typ ešte vo svojom portfóliu nemal. Opel doteraz žiadne svoje auto v segmente SUV neponúkol. Vždy šlo o preznačené iné modely. Frontera a Monterey boli pôvodne Isuszu, Antara zasa juhokórejský Chevrolet.

Opel však nechcel chýbať v lukratívnom segmente kompaktných SUV a mestských crossoverov, ktorým sa darí možno ešte viac, ako väčším SUV. Stvoril Mokku celkom vo vlastnej réžii ako mestský crossover, ktorý je odhodlaný bojovať o svoj kus koláča v silno zastúpenej konkurencii pomerne mladej triedy vozidiel. Jeho výroba prebieha v juhokórejskej továrni v Bupyeongu, kde vznikajú aj klony Chevrolet Trax a Buick Encore.

Čím dokáže prilákať ?

Je to naozaj „iné kafé“, ktoré nielen dobre vonia? Bude Mokka obľúbenou šálkou kvalitného espressa, alebo je to iba zafarbená voda z automatu? Názov hnedej farby testovaného auta je Deep Espresso. Malo to naznačiť, že prvá odpoveď je správna? Ako teda naozaj chutí táto káva a pre koho je určená? Pre fajnšmekrov a gurmánov, alebo sa podáva ako lacný ranný životabudič? To sme sa pokúšali zistiť počas týždňového spolužitia s modelom poháňaným naftovým turbodieselom.

Mokka v prvom rade láka veľmi slušnou cenou od 15 190 eur a zaujímavou, neopozeranou karosériou, ktorá môže ponúknuť dvoj aj štvorkolku, až šesťstupňovú prevodovku, štart-stop systém a veľmi príjemné nastupovanie a vyššiu pozíciu za volantom. To sú pre niekoho benefity, iný im odolá, alebo ho nezaujmú.

Vzhľad s chybičkami na kráse

Autu svedčí sebavedomý postoj na pomerne veľkých 18 palcových kolesách. Tvar karosérie sa možno niekomu bude zdať ako zväčšený hatchback, ale treba povedať, že má niečo do seba. V hnedej metalíze vyzerá celkom elegantne. Mohutná  predná časť, kde je motor pomerne utopený pod kapotou, dodáva autu buldočí výraz, ktorý napovedá, že toto auto sa nevzdá. Hlavne však v revíroch mestskej džungle. Lebo riešenie s „prekliato nízkym“ gumeným spojlerom pod už dosť nízko posadeným predným nárazníkom výrazne obmedzuje schopnosti jazdy v teréne. Táto „lízanka“ limituje ukážku talentu mimo pevných ciest. Trocha prekvapili falošné vstupy vzduchu pod prednými svetlami. Majú dokonca lamely, akoby usmerňovali prúd vzduchu. Možno majú za úlohu iba dizajnovo dotvoriť prednú časť.

Dobre známy interiér

Akoby ste nahliadli do Merivy, Astry, či Cascady. Prístrojový panel a stredová konzola sú takmer ich kópiou. Čo nemusí byť zlé, ak fandíte množstvu tlačidiel. Autu však určite nemožno vyčítať priestor pre cestujúcich. Teda v prednom rade určite nie. Mokka tam má dosť miesta aj nad hlavou a vodič si nájde správnu pozíciu vďaka veľkému rozsahu nastavenia volantu napriek vyššiemu ukotveniu sedadiel. Tie sú pomerne slušne tvarované, možno by ešte mohli mať trošilinku lepšie bočné vedenie. Oplatí sa priplatiť 300 eur za ergonomické sedadlá, kde sa dajú manuálne predĺžiť sedáky, čo pomáha najmä pri dlhých cestách.

Auto je pomerne úzke a krátke, preto majú pasažieri vzadu obmedzené priestorové možnosti. Na šírku sa zmestia iba dvaja. Ak majú okolo 185 centimetrov, začnú mať problémy kam s nohami. Vpredu je to OK, no od B stĺpikov dozadu je Mokka malé auto. Do kufra sa dostanete cez vysoko vyklápateľné zadné piate dvere. Kufor má 356 litrov, čo nie je málo, ale spomedzi konkurencie je najmenší. Určite by pre väčšiu variabilitu pomohla posuvná zadná lavica. Nechýbajú sedadlá delené v pomere 60/40 a po ich sklopení vás čaká takmer nečakaný priestor s objemom 1372 litrov. V zadných blatníkoch sú odkladacie priestory. Vľavo otvorený, vpravo uzatvárateľný. Trebárs na lano, či lekárničku. K tomu háčiky na tašky, v podlahe oká na uchytenie batožiny. Pod podlahou trónila príplatková (40 €) dojazdová rezervná pneumatika.

Technika nie je z Corsy...

V iných testoch sa objavili informácie, že technická báza Mokky vychádza zo základov Corsy. Možno pre svoje kompaktné rozmery a podvedomý vzhľad. No pravda je, že ju postavili na novšej platforme GM Gamma II. Crossover má preto oveľa bližšie k mestskému miniautu Adam, či Chevroletu Aveo a Cobalt, ako ku Corse. Bude mať s ňou spoločnú platformu, ale Corsa až vo svojej budúcej generácii. Možno prekvapí, že pre Mokku upravili platformu menej, ako by ste si mysleli. Pri pohľade na auto zospodku zistíte, že zadné kolesá nemajú viacprvkové zavesenie ani vo verzii s pohonom všetkých kolies, ale iba vlečené ramená.

Riadenie s premenlivým účinkom je trocha preposilňované, čím iba jemne stráca cit, ale je pomerne presné. Podvozok nie je postavený na naše cesty, ale na rovný povrch, kde sa dá akceptovať mierny aj väčší náklon v zákrute. Dostačujúca mechanická priľnavosť podvozka spolu so stabilizačným systémom tvorí síce nie športový, ale neutrálny a solídne bezpečný celok nenáročný na ovládanie. Pri jazde na hrboľatom povrchu auto poskakuje a absorbuje hlavne vzadu nepríjemné rázy do podvozka. Zdá sa, akoby za to mohli veľké kolesá, ale tie nemajú malé profilové číslo. Pes je zakopaný inde. Médiá vo Veľkej Británii (majú podobné cesty, ako tie naše) dosť bili na poplach a ich sťažnosti na takéto správanie prinútili zmeniť vo výrobe (len pre ostrovný štát?) tlmiče a upraviť riadenie. Netuším, či Opel už takto vybavil autá pre celú Európu, ale asi nie. Pomôcť by mohlo aj iné riešenie: mäkšie pružiny na úkor vlastností v zákrutách, či pri vyšších rýchlostiach. Hodilo by sa to k celkovo plavnému riadeniu, vláčnemu radeniu rýchlostí a ostatným primerane nastaveným odporom pedálov (spojka je pre ženskú nôžku možno troška pritvrdá).

Pod kapotou vrčal dízel

Mokku poháňal radový štvorvalec s priamym vstrekovaním paliva Common-Rail 1,7 CDTI s výkonom 96 kW. Napriek jeho nižšej polohe v motorovom priestore bol subjektívne hlučnejší ako v Astre hlavne v nízkych, ale aj pri vysokých otáčkach. Plusom motora je však napriek výške auta malý apetít. Hodnota 5,4 litra za celý mix jázd počas posledných vyše 330 kilometrov nie je zlá. Najmä ak prevažovala jazda po diaľnici a v meste, kde sa spotreba hýbala okolo 6,5 resp. 7,1 litra na 100 km. Úspornejšia jazda mimo mesta priniesla aj veľmi pekných 4,7 l/100 km, čo je hodnota veľmi podobná údajom výrobcu. K celkovej spotrebe prispel aj štart-stop systém, ktorý sa aktivoval po stlačení tlačidla Eco na stredovej konzole. Fungoval podľa normálnych pravidiel. Teda až keď sa motor zohrial na prevádzkovú teplotu. To, že motor celkom „neskapal“ indikuje ručička otáčkomera, keď sa v tom momente usadí ďaleko od nuly v polohe Auto Stop.

Zhodnotenie jednou vetou?

Nie, to sa nedá. Skúsme to ale takto: Mokka vyzerá svalnato, ale nie je to auto s plnohodnotnými vlastnosťami SUV či nebodaj offroad. Ak uvažujete, že ju budete používať aj extrémnejšie, radšej sa poobzerajte inde. No ak chcete relatívne malé auto do mesta, ktoré odvezie aj štyroch dospelých a kombi je pre vás dlhý jazvečík, s ktorým nemáte kde zaparkovať a väčšie SUV sú už pre vás naozaj veľké, lebo väčšinou okupujete auto len vo dvojici, môžete o Mokke uvažovať. A to aj vtedy, ak nepotrebujete extrémne vysoký podvozok, ale vyhovuje vám vyšší posed a ľahké nastupovanie, pričom nebývate ďaleko od civilizácie, kam vedie iba poľná cesta. Zišli by sa vám ale občas všetky štyri kolesá v zábere, aby ste sa vyškriabali na zasnežený mierny briežok (napríklad do dvora domu), alebo iba preferujete oplastovaný (skoro sa žiada povedať, že „terénny“ ) vzhľad? Potom vám Mokka asi zachutí. Záleží už len na preferenciách pohonu pod kapotou a na cene, ktorá môže byť príjemným prekvapením.