Zobraziť galériu

Opel Zafira Tourer s motorom 1,6 CDTi a v najvyššej výbave Cosmo bol týždeň našim spoločníkom.
Zdroj: Jozef Vydra

MPV tretej generácie dostalo prívlastok mena - Tourer. Jeho predchádzajúca generácia sa totiž ešte stále vyrába.

Nová Zafira oproti druhej generácii narástla o 19 cm. Dostala sa tak na rozhranie medzi kompaktné autá a strednú triedu. Aj keď ju výrobca radí skromne do nižšej kategórie, môže sa celkom pokojne merať s Renaultom Espace, alebo Fordom S-Max. Nielen vo výbave Cosmo, ktorú sme skúšali, vyzerá najnovšie MPV od Opla trocha kozmicky  až nadpozemsky. Hlavne pri pohľade spredu, kde je neprehliadnuteľná, do tvaru bumerangu prehnutá skupina predných svetiel. Vonkajší vzhľad je oveľa dynamickejší, ako v predchádzajúcej generácii, no zasa nie taká extravagantná, ako konkurencia povedzme francúzskych značiek.

Základná verzia je na rozdiel od predchodcu iba päťmiestna, ďalšie dve miesta pribudnú za príplatok, alebo vo vyšších verziách. Mali sme najvyššiu výbavu, v ktorej sa zmestí sedem dospelých ľudí. Teda nie 5+2, ale v núdzi sa dá Zafira použiť ako auto pre sedem dospelých. Tí úplne vzadu s výškou do 175 cm budú mať síce kolená trocha neprirodzene zdvihnuté smerom hore, ale deti budú spokojné. Zafira konkurenciu drví priestorom v pozdĺžnym smere v prvých dvoch radoch sedadiel. Škoda, že to sa nedá povedať o šírke v oblasti lakťov, či dĺžke batožinového priestoru. Tam zaostáva za priemerom.

V čom však vyniká, to je pohodlie a komfort v kabíne a tiež vyvážený podvozok, ktorý umožňuje širokú škálu vlastností až po športovú jazdu. Prekvapil svižnou jazdou v zákrutách. Začnime pracoviskom vodiča.

Kozmický rýchlovlak

Dizajnom prístrojovej dosky sa Zafira nápadne podobá na Astru – aj z nej vychádza. Na prvý pohľad veľa gombíkov, ale najčastejšie ovládané prvky sú  poruke. Celok je uhladený, opticky zaujímavý. Všade okolo je množstvo solídne vyzerajúcich materiálov. Vo verzii Cosmo sme privítali zmenu k lepšiemu: palubný počítač na rozdiel od  základnej verzie zobrazoval naraz tri najdôležitejšie údaje palubného počítača (priemerná spotreba, rýchlosť a odjazdené kilometre od posledného resetu) bez nutnosti prepínania. Predné sedadlá boli s vysúvateľným sedákom a neprekážalo v nich jazdiť skoro celý deň. Variabilná stredová konzola sa posúva po hliníkovej koľajničke a má integrovaný úložný priestor a a dva držiaky na nápoje. V ostatných výbavách nájdeme klasický stredový panel s bežnou ruční brzdou namiesto tlačidla elektrickej.

Variabilita a priestor v kufri

V aute je teraz viac ako 30 odkladacích pôch a úložných prietorov – nájdite ich všetky! Aj zabudnete, kde čo máte. Dve sedadlá v treťom rade sa zaklápajú do podlahy ako doteraz. Druhý rad je úplne zrekonštruovaný. Netvorí ho spoločná trojmiestna lavice, ale tri individuálne sedačky. Dajú sa tiež sklápať, čím vytvoria celkom rovnú podlahu, ale aj individuálne posúvať o 21 cm. Ak majú systém Lounge Seating, ktorý poskytuje luxusné pohodlie, sklopíte prostredné operadlo, boky otočíte smerom dole – stane sa z neho lakťová opierka.  V tomto prípade sa dajú posúvať až o 28 cm a prisunúť do stredu o 5 centimetrov. To sa hodí, miesta na lakte nie je dosť a traja dospelí sa v druhom rade budú tlačiť.

Batožinový priestor naproti predchodcovi nie je dlhší, ani vzdialenosť medzi dnom a roletkou nie je závratná. Preto gigantický objem 710 l udávaný výrobcom dosahuje pri stredných sedadlách v prednej polohe s maximálne vzpriamenými operadlami.

Generačný posun

K plusom treba rátať malý aerodynamický hluk karosérie (vraj inšpirácia dizajnom rýchlovlakov) a dobré utlmenie zvuku motora aj pri jazde po diaľnici. Kazil to však hluk od pneumatík, čo zhoršilo celkový dojem z jazdy vyššími rýchlosťami. Opel Zafira Tourer sa ale môže pochváliť množstvom asistenčných systémov, ktoré pomáhajú vodičovi vyhýbať sa nebezpečenstvu. V masívnom držiaku spätného zrkadla je umiestnená kamera Opel Eye. Jej predchádzajúca generácia sa objavila v Insignii. Táto nová umožňuje rozoznávať viac dopravných značiek používaných v EU – okrem okrúhlych zákazových a obmedzujúcich rozpoznáva aj rôzne štvorhranné, ktoré zobrazuje na displeji pred vodičom. Zodpovedá aj za kontrolu vybočenia z jazdného pruhu.

Spotreba má byť nízka

Nový motor pod kapotou nahrádza dva agregáty z doterajšej ponuky: 1,7 CDTI a 2,0 CDTI s nižším výkonom, pričom naftový dvojliter s výkonom 96 kW (130 k) zatiaľ ostáva v ponuke. Nový motor má rovných 100 kW (136 k), čo je vrchol v triede a vďaka technológii selektívnej katalytickej redukcie Blueinjection SCR spĺňa už teraz emisnú normu Euro 6. Mal by papierovo spotrebovať kombinovane iba 4,1 l/100 km. Mal, no ukázal väčší apetít. K výkonu sa skvelo hodí 320 Nm krútiaceho momentu. Motor spolupracuje s novou manuálnou šesťstupňovou prevodovkou. Má vyšší komfort radenia s hladším, mierne tlmeným chodom. Využívať výkonový potenciál umožňujú prvé tri stupne, posledné tri sú „ekonomické“ a sprevodované  do rýchla. Všetko je podriadené spotrebe – ale okrem skvelého motora s hladkým, mäkkým a tichým chodom potrebuje Opel urobiť aj odtučňovaciu kúru áut, aby sa naplnili ambície spotreby aj v reálnom svete. Pri ustálenej rýchlosti 110 km/h Zafira  skonzumovala 5 litrov nafty na 100 km/l. Zrýchlenie na úroveň diaľničného limitu však ukázalo takmer sedemlitrový  apetít. Na cestách mimo mesta sme sa dostali pod 4,5 litra, ale motor bol ešte pomerne surový a spotreba by sa mohla znížiť, keď si po zábehu „sadne“.

Iný štýl jazdenia

Na rozdiel od maloobjemových vznetových motorov od konkurencie motor dobre znáša podtáčanie a ani pri 1200 otáčkach neduní a veľmi neprotestuje. Pri takomto veľkom a ťažkom aute sa motor zdá predsa len trocha poddimenzovaný. Jazda v pokojnom štýle je kultivovaná, ani pri maximálnych otáčkach motor nerachotí ako traktor. Motor začína slušne ťahať od 1500 ot/min, nástup výkonu cítiť od 1800 s vrcholom okolo 3000 otáčok a ťahá až po 3500 ot./min. Na šestke pri rýchlosti  90 km/h má motor 1500 ot./min., pri 130-ke necelých 2300. Jazda je príjemná, vďaka vyrovnanému a pokojnému behu motora v rozsahu bežných otáčok aj naozaj tichá. Prekvapí dynamika a pružnosť motora. Aj cez obec dokážete prejsť takmer na voľnobehu so zaradenou šestkou. Stúpanie do kopca potrebuje podradiť, ale inak stačí trocha viac plynu.

Dodávku paliva zaisťuje systém common-rail so vstrekovačmi, ktoré pracujú pri tlaku až 2 000 barov. Zvládnu až 10 vstrekov počas jedného pracovného cyklu. Spolu s nízkou kompresiou (16:1) to prinieslo zmäkčenie a stíšenie procesu spaľovania. K zníženiu strát má prispievať aj hliníkové palivové čerpadlo s optimalizovaným priebehom dodávky paliva, zníženie vnútorného trenia, vypínateľné vodné čerpadlo, regulovateľné čerpadlo oleja a presnejší algoritmus regenerácie filtra pevných častíc, ktorý umožnil predĺženie intervalu jeho čistenia.

Aký režim sa vám páči

Na výber boli tri vďaka príplatkovým nastaviteľným tlmičom . Tour bol komfortný a až príliš mäkký, pri normálnom reagoval motor na pridanie plynu veľmi vlažne a odovzdane. Až prepnutie do športového režimu prinútilo ručičku otáčkomera popreháňať po celej škále – za cenu vyššej spotreby, ale aj tuhší podvozok. Ak chcete jazdiť úplne úsporne, zvoľte režim Eco.

Jazda v Zafire aj pri vyšších rýchlostiach je ako v manažérskom kombíku vyššej triedy. Dĺžka auta s dlhým rázvorom prispieva k celkovej istote a pokojnému prekonávaniu zvlnených úsekov, cez ktoré prejde s noblesou. Veľmi dobré odhlučnenie skresľuje odhad rýchlosti. Neraz sa nachytáte – máte pocit, že idete stovkou a pritom je auto na diaľničnom limite. Aby nebolo chvály na podvozok málo – veľmi príjemný bol aj vo väčšine zákrut. Iba vo veľmi utiahnutých a členitých sa už mierne prejavovala ťažkopádnosť väčšieho auta. Nebola ani zďaleka taká, akú by ste očakávali vzhľadom na hmotnosť a rozmery auta. Skôr sa prikláňam k tomu, že pocitovo sa Zafira šoféruje skoro ako kompaktné auto.  Má aj svoje chyby, ale tých pozitív je predsa len viac.