03.11.2013

Miss Slovensko 2013, Karolína Chomisteková sa nám priznala k svojej túžbe

Onedlho sa jej zmení prvá číslica v kolónke vek a hoci má rada autá, neuvažovala o technickej škole.

Stretli sme sa nedávno, pri prezentácii Novej Insignie, teda novinky značky Opel, ktorej tvárou na Slovensku je Karolína od apríla. Bolo logické, že okrem pár fotografií si ju trocha vyspovedáme. Skončila pod paľbou otázok magazínu Pod Kapotou.

PodKapotou (PK): Stať sa Miss, to je určite zaujímavé. Jednou z cien po výhre v súťaži Miss 2013 v apríli bolo aj auto. Získali ste malý Opel Adam. Jazdili ste už predtým?

Karolína Chomisteková: Urobila som si vodičský preukaz hneď ako sa dalo. Ja som ho robila skôr a hneď ako som mala 18, tak som ho dostala, lebo som na také veci, ako je jazdenie, autá a podobne. Jazdila som vlastne hneď, rodičia mi požičiavali vlastné auto. Som rada, že sa nebáli mi ho zveriť. Mala som šancu jazdiť s automatickou prevodovkou, ale vyskúšala som si aj klasiku, teda manuál.

PK: Čo Vám lepšie vyhovuje?

Karolína: Samozrejme, že ten automat je pohodlnejší, čo sa pýtate? Miešať to tam ručne nie je žiadna výhra.

PK: Je to iba zdanie, alebo fakt, že je Váš Adam, teda Opel Adam skôr na okrasu, ako na jazdenie? Koľko na ňom máte „odkrútených“ kilometrov?

Karolína: Jazdím s ním iba po Bratislave a blízkom okolí a mám na ňom už tritisíc kilometrov. Ale keď som doma (Karolína pochádza z Oravy, pozn. redakcie), alebo idem na dlhšie cesty, požičiam si niečo väčšie. Ale Adam je ideálne auto do mesta a do Bratislavy ešte viac hlavne kvôli parkovacím miestam. Adam je malý, zaparkujem aj tam, kde by som s väčším autom nemala šancu.  A dokonca aj moje kamarátky, ktoré vyskúšali toto auto, tak si potom tiež kúpili takéto menšie autíčka.

PK: Vyhrať súťaž krásy je fajn, ale kam máte v živote namierené? Čo chcete, alebo budete v živote robiť, keď sa skončia vaše zmluvné záväzky Miss?

Karolína: Okrem toho, že mám veľmi príjemný rok, ktorý sa spája s titulom Miss, študujem už druhý rok na vysokej škole – podnikový manažment a ekonomiku. Je to teraz trocha inak, študujem externe, on-line, lebo by som to nestíhala klasicky, ale škola ma veľmi baví a chcem si ju dokončiť. No a keď budem mať trocha viac času, chcela by som študovať aj právo, lebo si myslím, že je to veľmi dobrá kombinácia.

PK: Vidíte svoju budúcnosť na Slovensku, alebo v rámci globalizácie niekde vo svete? Ktorý je mimochodom dosť malý – za pár hodín lietadlom ste na druhom konci...

Karolína: Veď práve... Neviem ešte presne, kde budem, ale chcela by som ostať na Slovensku, je to môj domov. Už len to, že študujme v Bratislave a som z Oravy, tak mi veľmi chýba tá moja Orava, ten môj skutočný domov. Som ten typ, že sa veľmi rada budem vracať aj v prípade, keby som pracovala v zahraničí. Viem, že to bude na pár týždňov, či mesiacov, ale potom sa vrátim domov.

PK: Ako dnes, s odstupom času hodnotíte tú nezabudnuteľnú životnú skúsenosť od prihlásenia, cez kastingy, postup a finále súťaže až po Vaše víťazstvo? Nemáte chuť si zmerať sily v modelingu?

Karolína: Tým, že som vyhrala túto súťaž ale aj vďaka tomu, že som bola finalistkou Miss Slovensko, tak ma zaväzuje zmluva pracovať v modelingovej agentúre. Čiže ja to musím vyskúšať, aj keby som nechcela, ale... prečo nie? Aspoň človek istí, čo to je, čo to obnáša a čo možno chce a čo nechce. Takže je to veľmi dobrá skúsenosť. Už som do modelingu tak trocha „spadla“ a celkom sa z toho teším a uvidím, čo to prinesie.

PK: Poďme od modelingu a Miss k autám! Mali ste možnosť sedieť za volantom nejakého výkonného a rýchleho auta, povedzme na okruhu?

Karolína: Áno, áno, rada by som! Bola som v Belgicku hneď po súťaži Miss na pretekoch WTTC. Mala som možnosť odviezť sa na okruhu, ale som to pre zaneprázdnenie nestihla! Ale mala som inde a inokedy šancu vyskúšať jedno super auto, veľmi športové a veľmi rýchle, ktoré mi požičal kamarát a bol to veľmi dobrý pocit.

PK: Aha ju! Takže by ste si vyskúšali, keby bola taká možnosť, napríklad aj  volant súťažného auta v rely? Alebo povedzme okruhové pretekanie?

Karolína: Veľmi rada! Ja som spočiatku mala pocit, že mňa tieto rýchle autá nejako neoslovili. Ale keď som bola v spomínanom Belgicku na okruhu a počula som zvuk tých motorov tam, tak som si povedala fúha – je to fajn! Išla by som do toho! Nechala by som sa „zlomiť“ a ponúknutú šancu by som neodmietla.

PK: Ak by sa teda naskytla nejaká príležitosť, kde by ste si mohli vyskúšať horúce sedadlo jazdca za volantom niečoho rýchleho, treba s Vami rátať? Išli by ste do toho??

Karolína: Ój, veľmi rada!

PK: Takže keď sa skončí vaša ročná zmluva so značkou s bleskom v znaku, môžeme rátať, že sa objaví nová a pritom pekná pretekárka?

Karolína: Ak by Opel organizoval nejaké preteky, ja by som sa do toho pustila už teraz, ale sezóna sa takmer skončila, takže uvidíme, čo bude na jar...

PK: Posuňme sa o trebárs desať rokov dopredu. Možno už budete mať rodinu, aké auto by ste si vybrali? Nie značku, ale typovo, čo by to bolo?

Karolína: Mne sa vždy páčili skôr veľké autá a hlavne bezpečné. Neviem, prečo si to tak spájam dohromady, ale vo väčšom aute sedíte vyššie a ste viac v bezpečí. Mám rada bezpečné autá. Nepozerám sa na značku, ale nech má dobrú výbavu a je bezpečné.

PK: A keby ste si vyberali teraz? Máte už malú nákupnú kabelku na kolesách, pritom pekne štýlovú – Opel Adam. Čo by to bolo, vari niečo rýchle, nejaké „žihadlo“?

Karolína: Mne sa páčia aj športové autá, rôznych značiek, aj takej, čo sa o nej hovorí, že je synonymom bezpečnosti. Ale predstavte si, trocha dobrodružstva aj na cesty by som prijala. Takže niečo terénne, ale moderné zároveň. A to sa zasa spája s tým, čo som už hovorila: väčšie, komfortné a bezpečné.

PK: Podľa akejsi nedávnej britskej štúdie sa mužom nepáčia ženy za volantom veľkých áut, no  ženy vraj zasa obľubujú mužov na rýchlych autách. Aký typ vodičov je Vám najbližší?

Karolína: Mám rada mužov, ktorí jazdia bezpečne a s rozumom. Nie takých, ktorí si sadnú do auta a: poďme! Vyskúšať čo to dá. To teda nie. Už som mala takú skúsenosť, stačilo. Keď je voľná trať, niekde okruh, nech sa páči, ale inak si na cestách treba dávať poriadne pozor, to  je asi to najdôležitejšie.

Jozef Vydra

Komentáre k článku