29.06.2018

PRVÁ JAZDA: Kia Ceed tretej generácie je vyspelé auto

Je to paradox, že auto, ktoré sa vyrába zhruba 200 kilometrov od Bratislavy, sme išli vyskúšať až na juh Portugalska.

Tých vyše 2400 kilometrov však stálo za to. Aspoň podľa získaných poznatkov a skúseností spoza volantu novinky. V prvom rade je nový Ceed iný, ako tie doterajšie. Dizajn neprináša žiadne prekvapenia, či odvážne kreácie. Je konzervatívnejší, ale autu to prospelo.

Pôsobí lepšie s vodorovnou líniou okien, ako predchádzajúca generácia, kde línia stúpala smerom dozadu. Karoséria je v porovnaní s predchodcom akoby posunutá dozadu oproti podvozku - predný previs je kratší a zadný sa o rovnakú hodnotu predĺžil. Auto sa tak mierne „vycentrovalo“ a teraz pôsobí vyváženejšie. Vďaka dlhšiemu zadnému previsu (o 20 milimetrov) už základný hatchback trochu vyzerá ako skrátená kombi verzia.

Nový Ceed má rovnakú dĺžku (4310 mm) a rázvor (2650 mm). Je však nižší a širší – oproti minulej generácii má v bokoch o 20 milimetrov viac. Veľkú úlohu na celkovom výzore auta má aj nižšia kapota hlavne pred stĺpikom A. Pri pohľade zozadu (ale aj spredu) vyzerá opticky oveľa širšie, ako je – pomohol tomu hlavne tvar zadného okna a ďalšie zmeny v dizajne nárazníka. Nielen predný nárazník sa aj so širšou maskou chladiča a nasávacími otvormi inšpiroval dosť výrazne v modeli Stinger - vlajkovej lodi značky. Ceed zostal umiernenejší.

Zadná časť sa ponáša na modely iných značiek, hlavne pri verzii SW, ktorú sme si mohli podrobne preskúmať na okruhu Portimao. Štyri LED svetlá pre denné svietenie z minulej verzie GT a GT Line v nárazníku sú teraz integrované priamo do svetlometov. Veľkým plusom k bezpečnosti je, že počas denného svietenia sú rozsvietené aj zadné svetlá, čo nebývalo donedávna zvykom. Takže už vás bude vidno aj v daždi, miernom súmraku, alebo protisvetle. Celkovo auto vyzerá ľahšie a dynamickejšie. Ľahšie aj je – asi o 30 kilogramov a dostalo aj výkonnejšie motory.

Kia už stihla svoje motory v hlavných modeloch prerobiť na emisnú normu Euro 6d-temp. Čo znamená okrem iného, že sa z ponuky stratil atmosféricky plnený motor 1,6 GDI. Nahradil ho motor 1.4 T-GDI, ktorý má, podobne ako jeho slabší trojvalcový variant s objemom jedného litra filter výfukových plynov. Trojicu zážihových motorov dopĺňa základný motor 1.4 MPI s atmosférickým plnením. Môže byť dnes už málo častým, ale príjemným spoločníkom pre nenáročné, spoľahlivé cestovanie, aj s vysokým počtom najazdených kilometrov. Okrem toho je v ponuke dieselová tisícšestovka sa selektívnou katalytickou redukciou v dvoch výkonových variantoch (85 a 100 kW).

Najpr sme vyskúšali motor 1.4 T-GDI. Na rozdiel od motora 1.6 GDI ktorý nahrádza, má ťah aj v spodnom rozsahu otáčok a je v celom rozsahu tichý, s jemným chodom. Má príjemnú odozvu na plynový pedál. Krútiaci moment sa ku svojej maximálnej hodnote dostáva pri 1500 otáčkach a ochotne sa vytáča až k červenému poľu na otáčkomere. Rozdiel medzi oboma verziami sa dá zistiť. Litrový motor má svoje papierové nominálne hodnoty celkom slušné. Reálne je však trocha „ospalejší“ v spodnom (aj hornom) rozsahu otáčok. Má mierne oneskorenie na plynový pedál aj v stredných otáčkach. No ak dokážete kompenzovať túto vlastnosť štýlom jazdy, je prekvapujúco ochotný. Má slušný ťah a vzhľadom na trojvalcovú koncepciu je aj veľmi tichý. Len pri čiastočnom zaťažení jemne duní – to je bolesť asi všetkých trojvalcov s turbom.

Porovnávali sme letmo aj spotrebu – počas prezentácie je niekde úplne inde, ako počas normálneho jazdenia. Vždy sa snažíme zistiť dynamické parametre auta. Navyše cesty boli dosť hornaté, aj plné zákrut. Diaľničných úsekov bolo pomerne málo. Napriek tomu sa spotreba pri oboch benzínových turbomotoroch pohybovala v rozpätí sedem až osem litrov. Aká bola spotreba pri jazde s menej výkonným dieselovým motorom, som si nevšimol. Nepotešilo menej účinné odhlučnenie motora. V celom rozsahu prevádzkových otáčok ho bolo stále mierne počuť v kabíne.

Manuálna šesťstupňová prevodovka je príjemne odstupňovaná. Radenie rýchlostí je presné a ľahké. Dvojspojkovú sedemstupňovú prevodovku som neskúšal. Iste príde na rad pri niektorom z klasických redakčných testov.

Riadenie je presné, dobre vyvážené a má výrazne strmší prevod ako mala predchádzajúce generácia. Príjemne prekvapil a zároveň potešil podvozok. Dobre filtruje nerovnosti – mierne  a tlmené búchanie sa ozvalo až pri poriadnych „jazvách“ na ceste. Základom je tuhosť karosérie. Na platforme K2, ktorú zdieľa aj nový Hyundai i30, je vyššia o 30%. Kia túto prednosť využila a dala si záležať naladení podvozka. Dokonca mám pocit, že pár prvkov zo športového modelu i30N sa podarilo „prepašovať“ aj do riešení pre Kiu Ceed. Auto totiž drží veľmi dobre na ceste, čo som mal možnosť vyskúšať si aj na motokárovej dráhe na známom pretekárskom okruhu v Portimao. Bolo to na prekvapenie v kombinácii s litrovým preplňovaným motorom 1.0 T-GDI, ktorý tiež ukázal svoje zúbky. Len ho bolo treba držať v otáčkach – potom pomerne rýchlo reagoval a ochotne išiel do otáčok.

Podvozok prerobili úplne od základu. Má zmenené uloženie a pozíciu stabilizátora. Tiež sa zmenil pomer tuhosti pružín a tlmičov. Štandardným prvkom je vektorovanie krútiaceho momentu. Prejavilo sa to na motokárovom okruhu, kde bolo cítiť, aj trocha počuť cvakanie bŕzd v zákrute na vnútornom kolese. Celý okruh sme jazdili stále rýchlejšie – držal som sa inštruktora jazdiaceho predo mnou ako kliešť. Dostal som za odmenu ešte možnosť ďalšieho rýchleho kola navyše...

Stabilizačný systém auta sa dá čiastočne deaktivovať, v prípade krízovej situácie ale pomôže udržať auto na ceste. Na ďalšom stanovišti sme si však skúšali vyhýbací manéver s vypnutým ESP. Je skoro neuveriteľné, ako je auto stabilné – bolo treba prudko sa vyhnúť na jednu, či druhú stranu v rýchlosti aj vyše 70 km/h a potom návrat do stopy a brzdenie na mokrej vozovke... V prípade handlingu, teda jazdy po slalomovej trati sa ukázala ovládateľnosť auta. V prvom kole to bolo o spoznávaní trate. V druhom som šliapol Ceedu poriadne na krk. Nebyť jedného zhodeného a dvoch „pobozkaných“ kužeľov (rátali sa, akoby som ich zhodil), zamiešal by som poradím v súťaži zručnosti. Aj tak patrilo slovenským kolegom tretie a prvé miesto.

Hoci počas športovej jazdy dáva elektronika vodičovi dosť voľnosti, drží ho neustále v bezpečných medziach. Dokáže odpustiť pomerne dosť jazdeckých chýb, ale nedovolí žiadne „psie kúsky“. To je pre auto určené v prvom rade pre rodinu veľká prednosť. Na prvom mieste je bezpečnosť jazdy, na ktorú má veľký vplyv práve správanie podvozka. Auto sa vďaka naladeniu nakláňa v zákrutách iba minimálne. Má veľmi dobrú mechanickú priľnavosť. Hoci je podvozok pomerne tvrdý, je zároveň aj príjemne komfortný.

Ceed v novej generácii má okrem iných noviniek aj systém asistencie riadenia druhého stupňa. Čo znamená, že ak sa priblížite k deliacej, alebo okrajovej čiare, nielen na to upozorňuje akusticky, ale aj zasiahne do riadenia. Asistent pre udržanie auta v jazdných pruhoch oceníte hlavne pri dlhých cestách. Nemožno sa však naň spoliehať úplne. Občas som mal pocit, že mi dáva šancu, aby som zasiahol, kým to urobí on. Takže nielen v zákrutách býva jazda trocha kľukatá – nevie udržať auto plynulo v strede jazdného pruhu.

Veľmi dobré je odhlučnenie motora, najmä tých benzínových, ktoré sme mohli vyskúšať. Takmer nepočuť ani aerodynamický hluk v rozsahu bežných cestovných rýchlostí. Auto malo obuté pneumatiky Michelin Pilot 4 špeciálne vyvíjané pre tento model. Napriek tomu trocha počuť zvuk odvaľovanie pneumatík, hlavne zo zadnej časti auta.

V aute sa sedí vzhľadom na danú triedu netradične nízko. Mohlo by sa zdať, že to zhorší nastupovanie a vystupovanie, ale nie je to pravda. Naopak, vďaka tomu sa dá ľahko vytvoriť takmer ideálna vodičská pozícia s volantom skoro  kolmo k telu. Prístrojová doska je mierne naklonená k vodičovi. Obrazovka infotainmentu sa týči v strede palubnej dosky na dosť hrubom plastovom držiaku. Systém je prehľadný a rýchly s veľmi dobrým rozlíšením displeja. Dávam palec hore za užívateľskú prívetivosť, hoci nie som zástancom dotykových displejov. Veľkú pochvalu si Kia zaslúži za klasické mechanické ovládanie hlasitosti, prístupu do jednotlivých podmenu a približovanie mapy pri navigácii. Toto hybridné riešenie dnes nebýva časté, skôr celkom vymizlo. Veľa vodičov však stále viac a znova preferuje samostatné ovládanie niektorých funkcií - mimo výberu cez dotykovú obrazovku.

Nebol som sám, čo som si všimol málo výrazné, teda tmavé a červené, k tomu zrkadliace sa číslice zobrazujúce nastavenú teplotu na klimatizácii. V jasnom slnečnom dni neboli vôbec viditeľné, to na bezpečnosti nepridá. Lepším riešením by boli možno biele číslice ako sú na displeji pred vodičom a ich svietivosť ovládať spoločne s jasom hlavného displeja pred vodičom, prípadne v nočnom režime ešte pridať stlmený jas.

Prekážala mi ešte jedna vec, o ktorej som ale nepostrehol, že by sa  o nej toľko hovorilo: umiestnenie pravého spätného zrkadielka s jeho upevnením a šírkou A stĺpika vytvára veľkú neprerušenú plochu, za ktorú sa schová nielen chodec, či cyklista, ale aj dodávka.

Na druhej strane poteší, že prevažná časť materiálov v interiéri je mäkčená. Sú príjemné na dotyk i na pohľad. Pravej nohe vodiča neprekáža ani stredový tunel, je tvarovaný tak, že koleno má „voľno.“ Trocha viac si mohli dať dizajnéri záležať na tlačidlách na stredovej konzole. Neoslovila ma ani lesklá úprava v štýle klavírového laku. Radšej by som prijal plast s jemnou štruktúrou.

V prípade hatchbackov nižšej strednej triedy je častou témou priestor pre cestujúcich vzadu. Môže byť na úkor batožinového priestoru, alebo naopak. Kia zvolila ako správne riešenie kompromis. Má tak batožinový priestor, ktorý veľkosťou dobieha špičku v triede - 395 litrov je dobrá hodnota. Navyše s možnosťou dvoch výšok nastavenia podlahy. Popri tom je však na zadných sedadlách dosť miesta v pozdĺžnom smere na nohy, aj nad hlavou. O čosi menej ako v prvej generácii, ale zas viac, ako v minulej, druhej. Patrí však medzi najlepšie v triede. Nuž, ten predĺžený zadný previs a vzhľad, ktorý pripomína malé kombi, sa ukázal.

Priestoru nad hlavou by bolo ešte o čosi viac, keby auto nemalo strešné okno, ktoré z miesta niečo uberá. Kia Ceed však nezabudla na ržiaky nad dverami - okrem vodičovho miesta. Ten sa môže oprieť pri nastupovaní a vystupovaní o volant... Zadné sedadlo je nižšie, ako u predchodcu – moje obavy o zlú pozíciu na sedenie napriek dlhým nohám nepotvrdzujem.

Nová Kia Ceed zvláda veľmi dobre nielen dlhé jazdy po dobrých cestách, ale tiež náročnejšie trasy plné zákrut. V aute sa sedí pomerne nízko, ale aj auto „sedí“ na ceste spoľahlivo. Dobre filtruje nerovnosti, motory sú tiché, „jednaštvorkový“ benzínový turbomotor patrí k tomu najlepšiemu, čo je v ponuke. Vodič má za volantom istotu aj pri vyššej rýchlosti. Cena trocha vzrástla, auto však získalo mnohé asistenčné systémy. Je vyspelejšie. Stalo sa vážnym konkurentom pre ostatné značky...

Na trh má prísť novinka už čoskoro. Cenník sme už uverejnili. Neskôr bude Kia ponúkať aj verziu SW (kombi) a potom neskôr aj shooting brake, ktorého pravdepodobnú podobu akoby náhodou poodhalili počas prezentácie produktu. Neskôr má pribudnúť aj športová verzia GT a mild-hybridná verzia pohonu.


AUTOR: © Zoznam/Jozef Vydra

Komentáre k článku