15.03.2019

TEST: Suzuki Ignis 1,2 GLX 2 WD – obratný, príjemný, hravý, zábavný

Ignis patril vždy k malým autám. Najnovšia generácia nevybočila z tohto trendu.

Čím sa líši od predchodcu, to je dizajn. Spredu je to normálne auto. Zadná časť u mnohých vzbudzuje rozpaky. Od reakcií: no... môže byť, až po neskrývané – To čo je?! Lenže nie je všetko zlato čo sa blyští a nie je všetko také, ako vyzerá.

V prípade najnovšej generácie Ignisu popustili dizajnéri uzdu tvorivosti možno trocha viac, ako by sa Európanom mohlo páčiť. No práve odlišné tvarovanie zadnej časti vylúčilo Ignis z kategórie „škatuľa na kolesách“. V prípade „motorizovaného nákupného vozíka“ určeného hlavne pre jazdy po meste účel väčšinou výrazne prevažuje nad tvarom. Ignis sa práve svojimi tvarmi chce odlíšiť. Aj vďaka tomu, že to nie je iba jednostranne zameraný dopravný prostriedok pre krátke skoky po meste. Celkom príjemne prekvapuje aj na dlhších medzimestských trasách a dokonca sa nestratí ani na diaľnici.

Vraví sa, že na veľkosti nezáleží. Skúste to vysvetliť Slovákom, ktorí si myslia, že v dnešnom svete viac ako inokedy platí, že väčší je lepší. Na mysli mám automobil. Lenže nemusí byť veľký, ak chce zaujať, prípadne vyžarovať doslova nálož pozitívnej energie. Napriek tomu boli a sú ochotní, hlavne majitelia, respektíve vodiči veľkých SUV, doslova prehliadať malé (a ešte menšie) autá. Neuvedomujúc si, že také malé auto môže niekedy priniesť viac pozitívnej nálady ako ich veľký a ťažký mastodont.

Načo zbytočne prevážať vzduch, keď aj malé auto dokáže priniesť veľkú radosť? Už dosť dlho sa mi nestalo, aby som sa cítil v malom, nie premotorovanom aute tak zábavne. Môže za to hlavne dizajn a (podľa mňa) funky farebné riešenie interiéru. Vtedy nevnímate tú opticky mohutnejšiu zadnú časť a jazdíte vysmiaty. Na križovatke z prvého radu utečiete všetkým. No teda športovým špeciálom nie, ale šprint na 50 metrov Ignis s prehľadom vyhráva pred nechápavými pohľadmi väčšiny ostatných zúčastnených.

Verzia s pohonom prednej nápravy si dokonca občas aj pekne „prehrabne“ kolesami s miernym zapískaním. Ale veď nie je o čom, lebo 90 tátošov pod kapotou v kombinácii s 855 kilogramami (prázdneho) auta v plnej výbave už musí niečo dokázať. Para im postupne dochádza a na 100 kilometrovú rýchlosť docválajú za vyše 12 sekúnd. No nie je to nič tragické a v meste patrí Ignis k tým mrštným, dynamickým blškám, ktoré trocha vyrážajú dych.

Keď som už načal interiér – aj vďaka vyššej svetlej výške (180 mm) je nastupovanie bez problémov. Vo vnútri na vás čaká príjemná kombinácia farieb a jednoduché riešenia s dostatkom odkladacích priestorov. Napríklad do predných dverí vložíte 1,5 litrovú fľašu, do zadných aspoň litrovú. Miesto je aj na stredovej konzole pod originálne riešeným panelom klimatizácie. Uložíte tam dve pollitrové plechovky s nápojmi a na dôvažok aj (pomerne veľký) mobilný telefón. Dá sa pripojiť cez USB s multimediálnym systémom auta. S podporou Android Auto a Appple Car. Hm, kto by to bol povedal. No práve táto vlastnosť zmazala nie práve najlepší dojem z infotainmentu, ktorý by už potreboval modernizovať nielen vzhľad prostredia, ale hlavne zrýchliť reakcie na dotyk.

Sedadlá sú síce jednoduché, ale netlačia, ponúkajú celkom primeranú a príjemnú, hoci viac vzpriamenú pozíciu. Vzadu sú v prípade verzie GLX posuvné sedadlá a auto je klasifikované ako štvormiestne. Keď si nastavím so svojimi 190 centimetrami výšky sedadlo vodiča, za seba na zadné sedadlo si sadnem, ale je to takmer na doraz, s minimálnou rezervou na kolená. No pri miernom uskromnení sa to dá prežiť bez ujmy na hrdosť a otlačené kolená.

Skromnosť nie je na mieste v prípade radenia rýchlostí. Krátke dráhy, presné pozície – až si kladiete otázku – ako to v Suzuki (tak dobre) robia, že to funguje lepšie, ako by ste čakali? K tomu priemerom aj hrúbkou venca dobre do rúk pasujúci okrúhly volant a riadenie je tiež veľmi presné. Dokonca má viac spätnej väzby, ako mnohé omnoho viac sofistikované autá. Jednoducho – je jednoduché s dostatočne priamou odozvou.

Je zaujímavé, že spotreba v tomto prípade (poháňaná iba predná náprava) bola úplne presne na úrovni štvorkolky, ktorú pred vyše rokom a čosi testoval kolega. Ten mal však k dispozícii všetky poháňané kolesá. Pritom ja patrím v redakcii k tým viac eco jazdcom. Takže to bude asi tak, že nech robíte, čo robíte, priemerná spotreba v prípade Ignisu vychádza na 4,8 litra na odjazdenú stovku, samozrejme plus – mínus nejaké tie decilitríky, podľa spôsobu a štýlu jazdy. No a samozrejme, záleží aj od rýchlosti. Na diaľnici tento „mrňús“ papá zhruba 5,4 – 5,7 litra, podľa dosiahnutej rýchlosti.

Nemusíte sa v prípade dodržiavania povoleného maxima veľmi zaoberať ani vnútorným hlukom. Do 130-ky je auto ešte celkom tiché. Potom už ani nepotrebujete rýchlomer, lebo aerodynamický hluk vzduchu obtekajúceho pomerne hranatú kabínu začína dosť prekážať konverzácii, aj komfortu jazdy. Nuž ale čo to bolo na začiatku? Konštatovanie, že Ignis je predovšetkým a v prvom rade auto určené do mesta. Koniec diskusiám.

Napriek konštrukcii podvozka, kde je vpredu zavesenie McPherson a vzadu vlečená náprava s torznou priečkou, sa Ignis ani pri vyššej karosérii veľmi nenakláňa. Podvozok je totiž naladený trocha tuhšie, ako by ste asi očakávali. Alebo ako by sa patrilo? Na okreskách a na diaľnici to neprekáža. No séria za sebou nasledujúcich priečnych nerovností preverí aj pevnosť upevnenia vašej zubnej protézy... Tam je Ignis skackavý, lebo tomu „napomáha“ aj krátky rázvor osí kolies. Nebojte sa, dušu z vás nevytrasie, no v meste by som prijal trocha mäkšie naladenie podvozka.

Nech už je akokoľvek, Suzuki Ignis v novej generácii zostal tým známym pracantom, ako bol predchodca. Parí však do ťažko „zaškatuľkovateľnej“ kategórie áut s prídavkom „funny“. Ignis patrí naozaj k tým najzábavnejším autám, nielen vo svojej kategórii. Je odlišný od zvyšku, je iný, pritom je výrazne praktický a univerzálny. Posuvné zadné sedadlá z neho robia výborného pomocníka na nákupy, ale aj pre záhradkárov, mladé rodiny s malými deťmi , kutilov, ale tiež staršie páry (s vnúčencami). Povedané inak: úplne ideálne ako druhé auto do rodiny. V prípade nutnosti a potreby pokojne aj ako prvé (a jediné).

K základným výhodám auta patrí okrem jeho užitočných (nielen úžitkových) vlastností aj jeho veľmi príjemná cena. V prípade potreby aj dostupnosť verzie s pohonom všetkých kolies. No aj s dvojkolkou zažijete kopec zábavy. Keby len to, keď som auto po týždni vracal, mal som pocit že je to elixír na mladosť pre tých vekom viac zrelých. Nie, neomladol som, ale za týždeň som načerpal príjemné emócie a dávku energie. To sa oplatí.

Hoci sa Suzuki Ignis môže zdať pre mnohých iba ako motorová rikša nehodná záujmu, opak je pravdou. Zvonka malé, vo vnútri priestrannejšie auto, ako by sa zdalo. Vďačí za to vyššej karosérii a ešte niečomu – všimnite si, že autu doslova „trčia“ kolesá zo všetkých rohov do strán. Potom nezavadzajú podbehy vo vnútri. Preto ten „malý priestorový zázrak“. Veď ak neveríte, máte šancu si ho vyskúšať na vlastnej koži.

Technické údaje

Model: Suzuki Ignis 1,2 Dualjet GLX 2WD
Počet valcov: 4
Zdvihový objem motora (cm3): 1242
Výkon (kW/ot.):  66/6000
Krútiaci moment (Nm/ot.): 120/4400
Prevodovka: 5-stupňová manuálna
Poháňaná náprava predná
Maximálna rýchlosť (km/h): 170
Zrýchlenie 0 – 100 km/h (s): 12,2
Spotreba mesto/mimo mesta/kombinovaná(l/100 km): 5,5/4,1/4,6
Spotreba priemer podľa WLTP (l/100 km): 5,3 - 5,6
Dĺžka/šírka/výška (mm): 3700/1690/1595
Rázvor náprav (mm): 2435
Objem batožinového priestoru (l): 260/514 (1100)
Objrem palivovej nádrže (l): 32
Pohotovostná hmotnosť (kg): 855
Užitočná hmotnosť (kg): 475
Rozmer pneumatík: 175/60 R16
   
Základná cenníková cena modelu (1,2 Dualjet GL): 9 590 €
Základná akciová cena modelu:  
Základná cena verzie: 12 290 €
Cena testovaného vozidla: 12 290 €
   
Konkurenti: Fiat Panda, Hyundai i10, Renault Twingo, Škoda Citigo

AUTOR: © Zoznam/Jozef Vydra

Komentáre k článku