Zobraziť galériu

Renault Mégane GT Line Grandtour TCe
Zdroj: Ján Hargaš

Trojmesačné testovanie tohto vydareného kombíka máme už dávnejšie za sebou. Povedali a napísali sme o ňom asi skoro všetko.

Predsa len, chýbala tá povestná bodka na záver. Takže skúsme zhrnúť pozitíva aj nedostatky auta, s ktorým sme prežili tri mesiace. V prvom rade musím uznať, že Grandtour nie je iba hatcback s ruksakom, ako sa občas zvykne hovoriť kombi verziám. Niektoré tak vyzerajú.  Napríklad aj predchodca, ktorý vychádzal z tretej generácie modelu Megane mal svoje chyby. Nevýrazný design, krátky a plytký kufor, málo miesta na nohy v druhom rade - to boli hlavné nevýhody predchádzajúceho Mégane Grandtour pri porovnaní s ostatnými kombi nižšej strednej triedy.

Štvrtá generácia toto všetko zmenila a napravila. Ak zároveň hovoríme o dizajne, dokázala urobiť zo slabiny silnú stránku. Megane Grandtour štvrtej generácie vyzerá úplne inak. Dokonca ako by to bol samostatný model. Navyše je elegantnejší a tvarovo ešte o čosi viac vydarený ako jeho súrodenci hatchback a sedan. Vyvíjali ich spoločne, no hlavne pri pohľade zboku je Grandtour vyváženejší. Profil Renault Megane Grandtour zvýrazňuje chrómovaná lišta, ktorá celkom jemne a pomerne nenápadne zvýrazňuje bočnú líniu auta. Má aj kompletné strešné lyžiny. Tie okrem funkčnosti dodávajú autu aj eleganciu.

Renault Megane Grandtour sa dá rozoznať už z diaľky vďaka charakteristickému osvetleniu. Využitím technológie svetiel LED Pure Vision má výraznú svetelnú stopu počas jazdy cez deň, no najmä v noci. To aj vďaka širokým zadným svetlám, ktoré opticky rozširujú auto. Zadná časť auta napriek svojej veľkosti perfektne ladí k športovo strihnutej, pomernej nízkej prednej časti. Mégane aj vo všeobecne konzervatívnejšej verzii Grandtour pôsobí veľmi dravo. Vydaril sa – patrí ku skupine krajších veľkých kombíkov.

Interiér sa dá mnohom porovnať aj s manažérskym modelom Talizman. Aj ho pripomína, napríklad prístrojová doska. Materiály sú väčšinou kvalitné a príjemné na pohľad i dotyk. Testované auto malo ešte jednu dobrú vlastnosť, ktorá nebýva až tak celkom samozrejmosťou napriek ubezpečeniam automobiliek o stále tuhších karosériách: pri prechádzaní nerovností nevydávalo žiadne zvuky v interiéri, ktoré tam nemajú čo robiť. Spolu s už v minulých častiach testu spomínaným dobre odhlučneným motorom aj podvozkom tak patrí Megane k tomu lepšiemu, čo sa v tejto triede a nielen v nej, momentálne ponúka.

Pracovisko vodiča je prehľadné a neodlišuje sa od verzií Mégane hatchback alebo sedan (Grandcoupe). Prostrednú časť hlavných prístrojov nahradil sedempalcový displej. Je prehľadný a dobre čitateľný. Na displeji na stredovom stĺpiku sa dá nastaviť farba prístrojov, ich dizajn a tiež aj to, aké informácie chcete zobraziť. Záleží to aj od zvoleného jazdného profilu (Comfort, Sport, Eco ...). Čo je vlastne rovnaké ako pri väčších modeloch Talizman a Espace. Systém R-link sa proti modelom Talizman aj Espace ovláda jednoduchšie. Obsluhuje sa pomocou dotykového displeja. Reaguje presne a rýchlo na dotyk, ale treba sa vždy pozrieť, kam sa musí prst musí dotknúť. To rozptyľuje pozornosť pri šoférovaní. Ponukou menu je možné "listovať" ako v mobilnom telefóne.

Smartfón sa pre „handsfree“ telefonovanie, aj ako zdroj hudby pripája veľmi jednoducho. Po vypnutí motora a opätovnom naštartovaní sa síce opäť automaticky pripojí, ale ak ste počúvali hudbu, musíte sa znova preklikať cez menu, lebo systém sa prepne do východzieho stavu – ako zdroj je rádio. Nie je to iba o jednom dotyku na obrazovku, takže to dosť zdržiava. Renault Megane Grandtour má na palube ale aj technológie, ktoré umožnia vodičovi sústrediť sa na jazdu. Nemusíte pritom spúšťať zrak z cesty. Displej s premietaním na čelné sklo ukazuje všetky základné informácie, vy sa môžete sústrediť na jazdu.

Volant si zaslúži pochvalu za priemer aj hrúbkou venca, dobre ergonomicky sú navrhnuté aj funkčné tlačidlá na ňom. Dá sa nimi obsluhovať palubný počítač, čiastočne tempomat alebo obmedzovač rýchlosti ale aj telefón cez bluetooth. Audiosústava sa aj naďalej ovláda tradične cez vyčnievajúci pylón na pravej strane pod volantom. Je to pomerne návykové a keď si zvyknete, ovládate hlasitosť, ladenie a prepínanie zdrojov zvuku aj takto „poslepiačky“.

Na auto v slepom uhle upozorňujú diódy v krajoch spätných zrkadiel. Rozsvietia sa, keď vo vedľajšom pruhu prekáža iné auto a blikajú, ak tam chcete napriek tomu prejsť, keď zapnete smerovku. Prijal by som výraznejšie (väčšie) svetlo. Asistent pre jazdu v pruhu iba upozorňuje, že ste sa dotkli stredovej, či krajnej čiary bez smerovky dosť nepríjemným hlbokým  „chrchlaním“ v reproduktoroch.

Adaptívny tempomat, ktorý Renault označuje ako adaptabilný, funguje pomerne dobre. Škoda len, že v obmedzenom rozsahu od 50 do 150 km/h. Hlavne pri spomaľovaní a dobiehaní kolóny sa náhle vypne, čo je pomerne nepríjemné, hoci na to vodiča upozorní výrazný zvuk. No a prečo sa nemôže tempomat aj obmedzovačom rýchlosti zapínať tiež na volante, ale musíte to hľadať na stredovej konzole medzi sedadlami?

Výhľad z vozidla je na úrovni ostatných kombíkov triedy. V porovnaní so sedanom sa s ním dá lepšie parkovať, hoci zadné okno je skôr menšie, ako dostatočné. K lepšiemu výhľadu smerom dozadu čiastočne prispieva aj možnosť sklopiť opierky na zadných sedadlách. Najviac ale pomohla zadná kamera a snímače aj vpredu. Za celý čas som ani raz nemal potrebu nechať parkovanie na samočinného parkovacieho asistenta.

V kabíne som naďabil na dva problémy, ktoré čiastočne súvisia. Na široký stredový tunel nepoužili mäkčené plasty. V prechode tunela do palubnej dosky táto časť tlačí do kolena hlavne dlhonohých. Čiastočné riešenie tu je: dať si sedadlo vyššie a ďalej dozadu a volant pritiahnuť čo najviac k sebe. Pre nižších to možno je návod, ale vyššie postavy tak zmenšia životný priestor cestujúceho za ním. Vyšším vodičom tiež prekáža stredový stĺpik, ak chcú ovládať elektrické sťahovanie okien. Hlavne tých zadných. Nižším zasa zavadzia operadlo sedadla. V prípade verzie GT Line s bokmi vysunutými dopredu je to ešte výraznejšie.

Vo dverách sú spínače umiestnené pomerne ďaleko vzadu. Pritom na druhej strane je zarážajúce, že priťahovač dverí je zasa veľmi vpredu, čo zhoršuje ovládanie dverí pri ich otváraní a zatváraní. Toto si z ergonómie nezaslúži jednotku. Zvyšok kabíny je však už ergonomicky v poriadku. Zaujímavosťou je, že aj keď sa rázvor oproti hatchbacku zväčšil o 4 centimetre a celé auto sa predĺžilo o šesť, za vodičom nie je viac miesta, ako v krátkej verzii.

Aj keď sa auto označuje za päťmiestne a dve zadné krajné miesta sú celkom pohodlné pre zhruba 185-190 cm vysokých, to stredné je už na hranici pre postavy do 175 centimetrov výšky. Vyšším už prostredná opierka nepodopiera hlavu. Sedadlo je tvrdé, na dlhé cestovanie to nie je. Oproti minulej generácii je vzadu menej priestoru na šírku, ale viac miesta na kolená. Trocha nižšie je aj strecha a priestor na hlavu. Na predných sedadlách ale na šírku pribudlo zhruba 5 centimetrov a to poznať dosť výrazne (a príjemne).

Podobne je to aj v batožinovom priestore - je síce o 35 litrov väčší ako v predchádzajúcej generácii (teraz má 521 litrov), o dva centimetre dlhší, o tri až štyri hlbší, no tiež o 3 cm užší medzi podbehmi. Aj tak je jeho minimálna šírka pri porovnaní s konkurentmi špičková. Zdvihla sa tiež nákladová hrana o štyri centimetre, no stále patrí medzi nižšie a nakladanie je v pohode.

Batožinový priestor testovaného Mégane Grandtour mal praktickú dvojdielnu variabilnú podlahu. Každá z oboch polovíc sa dá umiestniť do inej výšky. Dajú sa tak zafixovať napríklad kufre, aby nelietali kade – tade.  Menšie predmety sa dajú upevniť pomocou deliaceho dielu, ktorý sa vyklápa zo zadnej časti podlahy, bližšie k piatym dverám. No a tie úplne najmenšie veci sa dajú odkladať do vreciek po bokoch batožinového priestoru. No nielen praktickosťou a variabilitou kufra Renault Mégane Grandtour boduje.

K tomu treba prirátať naozaj pohodlný a tichý podvozok, rovnako tichý motor, ktorý vie byť tiež úsporný pri jazde po okresných cestách. Dynamická jazda odhalila jeho väčší apetít. Preto už čakáme, kedy vyskúšame práve verziu Megane GT Line s novým benzínovým motorom TCe 140, ktorý už má filter častíc a nahradil v ponuke nami skúšaný TCe 130.