25.10.2018

Nové elektromobily majú problém: Pri nich sú ekologickejšie aj naftové autá!

Čím väčšie má elektromobil batérie, tým horší je pre životné prostredie. Musí jazdiť roky, aby bol ekologickejší než naftové auto.

Čím väčšie batérie elektromobily majú, tým je ich uhlíková stopa väčšia. Nová štúdia tvrdí, že niektorí vodiči budú vypúšťať do ovzdušia menej CO2 (a ďalších škodlivín), ak namiesto elektromobilu zvolia naftový motor.

Problém nových elektromobilov je, že záťaž výroby batérií je väčšia než prínos fungovania elektromobilu bez lokálnych emisií. Elektromobil s batériami s veľkou kapacitou musí jazdiť roky, aby dohnal len záťaž, ktorú spôsobila výroba samotných batérií. Tak znie záver analýzy vydavateľského domu Bloomberg New Energy Finance. Záver je o to zaujímavejší, o koľko pozitívnejší vzťah toto oddelenie k elektromobilom má.

Hodnotenie pritom vôbec nerieši ekologický dopad ťažby drahých kovov, ktoré sú pre výrobu batérií potrebné, rovnako ako neberie do úvahy presuny komponentov po svete, ani náročnosť recyklácie atď. Ide „len“ o samotnú výrobu batérií a zdroje energií, ktoré sa pri tejto výrobe využívajú.

Batérie do nových elektromobilov sa väčšinou vyrábajú tam, kde sú zdrojmi energie najmä fosílne palivá, uhlie a podobne. Napríklad v Thajsku, Číne, ale tiež v Nemecku, či Poľsku. Nemecko síce má najrýchlejšie rastúce odvetvie energetiky z udržateľných zdrojov, no väčšinu energie stále získava z uhlia. A o Poľsku ani netreba písať. Rovnako je na tom Thajsko a Čína. Súčasné ale i plánované budúce závody lítium-iónových batérií sú totiž umiestnené v krajinách a oblastiach, ktorých energetický mix patrí k najhorším na svete.  

Analytici pritom uvádzajú, že by si veľké automobilky, ktoré sa aktuálne vo veľkom púšťajú do výroby elektromobilov mali brať príklad z Tesly a jej Gigafactory v Nevade. Tesla tam využíva na výrobu batérií výhradne vlastné solárne panely. Preto sú elektromobily od Tesly s batériami z tejto fabriky podstatne ekologickejšie ako alternatíva od ďalších výrobcov. Podobný prístup zvolila aj nová fabrika Northvolt, ktorá sa aktuálne stavia vo Švédsku. Tá pre svoj chod plánuje využívať vodnú elektráreň. Ďalšou možnosťou je vyrábať hybridné (plug in) vozidlá, ktoré síce jazdia na elektrinu, ale majú menšie batérie a ich spaľovacie motory sú mimoriadne efektívne.

Pre svoju štúdiu si Bloomberg New Energy Finance zvolil elektromobil s kapacitou 60 kWh. Teda auto s batériou akú má napríklad Chevrolet Bolt, či Hyundai Kona alebo Kia Niro EV. V Nemecku by pri ročnom nájazde 15 000 km trvalo elektromobilu s takouto batériou viac než 10 rokov, aby sa vôbec dostal na rovnakú úroveň ako auto s novým efektívnym spaľovacím motorom. V preklade to znamená, že elektromobil by bol v Nemecku prvých desať rokov (alebo 150 tisíc km) väčším producentom emisií CO2 ako auto s naftovým spaľovacím motorom.

Aj auto s polovičnou kapacitou batérie – napríklad starší Nissan Leaf 30 kWh musí v Nemecku jazdiť minimálne 3 roky a viac, aby dohnal emisný dlh, ktorý spôsobila výroba jeho batérií. 

Ešte inak. Ak porovnáme CO2 iba pri výrobe batérií do nového elektromobilu typu SUV – napríklad veľkého luxusného auta ako Audi eTron, či Mercedes EQC, s výrobou celého nového efektívneho vozidla, zistíme, že iba samotná výroba batérií do elektrického SUV má o 74% väčšiu uhlíkovú stopu ako výroba celého nového auta so spaľovacím motorom. Platí, že čím väčšia batéria, tým horšia prognóza.

Otázka, ktorá z toho vyvstáva je, či má vôbec zmysel kupovať elektromobil, ak bude prvých 150-tisíc kilometrov väčším znečisťovateľom ako výrazne lacnejší automobil so spaľovacím motorom? Vydrží plná kapacita batérií tak dlho, aby elektromobil vôbec začal byť ekologický? A koľko bude trvať človeku s elektromobilom najazdiť toľko kilometrov, keď má dojazd na jedno nabitie cca 300 km?

Na záver treba dodať, že aj toto je faktor, ktorý je možné odstrániť. Živiť závod z obnoviteľných zdrojov je jednoduchšie ako živiť celé mestá, či celú sieť zaťažovanú nielen stále väčším množstvom spotrebičov, ale tiež stále väčším množstvom hladných elektromobilov. Netreba však na to zabúdať. A to nielen pri kúpe elektromobilu, ale tiež pri tvorbe nových noriem a emisných limitov.

Energetický mix krajín je niečo, čo treba brať do úvahy vo všeobecnosti. Ďalší nárast spotreby elektrickej energie aj vďaka väčšiemu rozšíreniu elektromobilov musí ísť ruka v ruke s budovaním nových obnoviteľných zdrojov energie. Inak ide len o presúvanie emisií tam, kde to menej vidieť a cítiť – od okrajov miest, až na iné kontinenty. A práve to sa aktuálne deje a bude diať. Automobilky budú aj naďalej tlačené čoraz absurdnejšími emisnými normami do toho, aby vyrábali viac elektromobilov, aj keď tým v globálnom meradle neušporia vôbec žiadne emisie. Iba ich presunú tam, kde ich menej cítiť – práve na tie okraje miest a do tretích krajín. 

Elektromobil ako taký nie je horší ako súčasné naftové a benzínové autá. Myšlienka je to dobrá, iba to prevedenie zatiaľ riadne krýva (česť výnimkám). Elektromobily dokážu byť ekologickejšie než autá so spaľovacím motorom, avšak ich ekologický prínos i záťaž treba hodnotiť od ťažby surovín cez reálnu prevádzku, až po ich šrotovanie a recykláciu, a to isté treba uplatňovať aj pri ďalších alternatívach a tiež pri klasických autách so spaľovacím motorom. Inak sa k reálnemu porovnaniu nikdy nedostaneme a nikdy sa zo začarovaného kruhu vytvárania emisií a ich premiestňovania inam nedostaneme a planéte nepomôžeme. 


AUTOR: © Zoznam/Ján Hargaš
ZDROJ: bloomberg

Komentáre k článku