05.07.2021

Prvá jazda: Mercedes Triedy C – nový, vyspelý, štvorvalcový, prekvapivo silný

Nový Mercedes Triedy C sa predstavil vo februári tohto roka. Začiatkom leta dorazil na Slovensko.

 

Mal som možnosť vyskúšať si ho. A hneď v niekoľkých špecifikáciách. Konkrétne išlo o C220d, C200 a C300. Všetko sú to štvorvalcové verzie s náhonom na zadnú nápravu.

Nový Mercedes Triedy C W206 strieda verziu W205 po 7 rokoch. Ide o piatu generáciu auta s pomenovaním Trieda C, i keď sedan kompaktných rozmerov Mercedes produkoval omnoho dlhšie ako od začiatku deväťdesiatych rokov. Je to také rodinné striebro. Auto, ktoré postupom generácií rástlo, získavalo čoraz viac z vyšších tried.

Dnes je to de facto najmenší Mercedes postavený na modulárnej platforme pre pohon zadnej nápravy. Zároveň je to prvý „ozajstný“ Mercedes vo výpočte modelov, ktoré začínajú kompaktnými autami ako Trieda A, B, CLA, GLA, až GLB. Pod ním sa nachádza len športovo strihnutá CLA s poháňanou prioritne prednou nápravou.

Pri tom všetkom sa mi chce o C-čku písať ako o klasickom Mercedese. Akokoľvek klasická je karoséria sedanu, klasický môže znamenať aj starý a také C-čko rozhodne nie je.

Je plné noviniek, mnohé preberá z najnovšej Triedy S. Nenadarmo sa o novom C píše ako o malom S. Už pohľad na auto zvonka, rovnako tak zvnútra zreteľne pripomína S-ko. Displeje sú síce menšie a palubná doska menej okázalá, smerovanie je jasne dané. Interiér funguje. Vzbudzuje to, čo by pri aute v cenovke od cca 40 do 70-tisíc mal. Všetky verzie, ktoré som počas prvej jazdy skúšal, mali cenovku v rozmedzí 58 až 65 tisíc eur. Cena sa v porovnaní so základnou špecifikáciou líšila najmä pre dizajnové pakety, väčšie kolesá, športové podvozky a množstvo doplnkov na palube, vrátane asistenčných systémov, či ozvučenia a samozrejme väčších displejov, či pokročilých svetiel.

Prvky, ktoré stoja za zmienku, no zatiaľ som o nich mohol len počuť z úst ľudí z Mercedesu – sú jednoznačne digitálne svetlá. Rozšírená realita, ktorú namiesto centrálneho displeja možno vidieť rovno na ceste. Vlastne máte namiesto halogónových, xenónových, LED, či laserových svetiel dve veľké premietačky s miliónom pixelov, ktoré popri všetkom čo robia, ešte aj osvetľujú cestu pred vami.

Ďalšia z vecí, ktorá je pri C-čke dôležitá, je doplnkové riadenie zadných kolies. Ide o natočenie do maximálne 2,5 stupňa. Nie je to teda zázrak, aký vidieť pri novej S-ke v najvyššom stupni natáčania, ale predsa sa kolesá natočia a pomáhajú znížiť polomer otáčania o 0,4 metra. Zároveň zlepšujú pocit z jazdy za volantom.

Tu osobne vnímam najvýraznejšie zlepšenie. Niežeby staršia C-čka jazdila zle. Naopak, jazdila výborne, ale za 7 rokov sa na trhu zmenilo mnohé a jej podvozková sila bola zreteľná najmä v spojení s pohonom všetkých kolies. Dnes je na vyššej úrovni aj bez prenosu krútiaceho momentu na všetky kolesá. Môže za to jednak nepatrné natočenie kolies zadnej poháňanej nápravy – čo popri inom taktiež zvyšuje trakciu a posúva moment prechodu do šmyku na neskôr aj napriek priemerným pneumatikám. Veľkou vecou je kompletne nové predné zavesenie a nová zadná náprava. Podvozok sa od novej CLA vzdialil naozaj dôkladne.

Cesty po ktorých viedla prvá jazda boli na overovanie si teórií v praxi naozaj výborné. Mercedes, plný sebavedomia a istoty z vlastných riešení, neposlal bandu novinárov na tie najlepšie úseky ciest, aby nebodaj nezacítili, čo spraví s autom nerovnosť. Naopak, poslal ich do štiavnických vrchov a ciest k nim prislúchajúcich. Často s rozdrvenou krajnicou, úzkych, neprehľadných, lesných, rozbitých akoby sa bez dier a výtlkov tamojší kolorit nezaobišiel. A vedúce auto nastolilo príjemné svižné tempo, ktoré by bez sústredenia človek neznalý tamojších pomerov označil za bláznivé. Nepochybne by mohlo byť, ak by ste sedeli v starom hrnci, či v aute, ktoré sa tvári, že má všetky prvky výbavy Mercedesu, skoro aj cenu, no podvozok má ešte zo série 190.

Zabudnite na odskoky. Veľký výtlk v ostrej zákrute pod plynom? No a? Skús niečo horšie. Každá jedna diera, nerovnosť, špára – v zákrute, v esíčku, nad hlbokou škarpou, popadané kamene a kľúčkovanie medzi nimi. A to auto drží ako hluchý dvere, nepláva, neskáče a pritom stále príkladne tlmí. Zatiaľ bezpečne najlepší podvozok a jazdný prejav, aký som na Mercedese doteraz zažil. Žiadny pocit nadbytočnej hmotnosti, žiadna ťažkopádnosť, ani okamžitý vjazd do šmyku pri zatlačení plynu v zákrute. Potrebné je až mierne hulvátstvo a vyslovene žiadostivosť po šmyku, vrátane úplného vypnutia stabilizácie, aby sa aspoň kúštik zadné kolesá odlepili od cesty. Toto je o dve generácie lepšie ako ktorýkoľvek model s pneumatickým podvozkom. A pritom auto malo aj veľké kolesá s menšími bočnicami pneumatík. Adaptívne tlmiče, nič viac tam nenájdete. Maximálne plug-in má vzadu pneumatiku, no to len pre ťažkú batériu a vyvažovanie svetlosti.

Nie je to také ostré ako BMW radu 3. Ale ani také tvrdé. Podvozok je skrátka lahodný, pritom jazdný prejav na Mercedes výnimočne športový. Na to auto som sa bezvýhradne spoliehal a jediné, čo ma trápilo bolo, ako primäť prevodovku držať otáčky dostatočne vysoko na to, aby som mal výkon v každej zákrute. Chce to športový režim, či ručné podradenie, vraví kolega sediaci na sedadle spolujazdca. Lenže ja som mentálne veľmi zastaraný kus výbavy vozidla. Ručné radenie pri automatickej prevodovke je pre mňa ako strkanie paličky do kolesa bicykla za jazdy. Síce efektne padnem, ale to som vlastne nechcel. No a športový režim je presne ten pubertálny výstrelok, ktorý si oblečiem až pri kríze stredného veku. Omnoho viac ma fascinuje schopnosť modernej prevodovky učiť sa. Tam spoznám techniku a inteligenciu pohonu. Náznaky učenia prebiehali počas celej jazdy, najmä však na sedadle vodiča. A nakoniec ten športový režim bol nevyhnutný a miestami sa aj podradenie žiadalo. Nový majiteľ bariéru minima kilometrov spolupráce prevodovky a vodiča odstráni rýchlo. My sme sa ale za volantmi a autami striedali rýchlo a často, učiť sa technika nestihla.

Pripomenúť treba, že Podkapotou nového C-čka nenájdete nič okrem elektrifikovaných štvorvalcov. To je na jednu stranu fajn, na druhú to môže byť niekomu málo. MB nás ubezpečil, že z AMG-čka rozhodne nebude žiaden príležitostne rýchly stroj, ale štvorvalec z CLA dostane ešte viac a k tomu sa nepripojí len bežná plug-in batéria, ktorá časom zvädne tak ako plný výkon auta, no seriózny vývoj bažiaci po neustávajúcom výkone elektromotora.

Kým verzia C220d plnohodnotne plní očakávania a s výkonom rovných 200 koní a obdivuhodným dojazdom nepochybne naďalej plní úlohu najlepšej voľby, sú tu aj benzínový páni. Kým verzia C300 s výkonom 258 koní dodáva veľkú mieru dynamiky a zábavnosti, mňa najviac prekvapila verzia C200. Nový 1,5 litrový prepĺňaný štvorvalec ponúkne výkon 204 koní. To je litrový výkon viac ako 150 k a skutočne ide o veľmi zaujímavú motorizáciu. S veľkým C-čkom si nerobí žiadnu vedu a ani pri oduševnenom jazdení z dlhodobého hľadiska neprekonal výšku spotreby verzie C300 s dvojlitrom. Presné cifry nemá zmysel písať. Toľko vodičov a odlišných prístupov, až je to celkom bezpredmetné. Dôležitý je rozdiel vo finále. Ten bol približne trištvrte litra na sto v prospech menšieho motora. Znie to normálne, no moja skúsenosť je taká, že pri vysokej záťaži sú menšie motory rovnako pažravé, ak nie pažravejšie ako väčšie.

Nová C-čka vyzerá veľmi dobre. Bez detailného pohľadu ju neviete rozoznať od ostatných áut, najmä s triedou E má veľa spoločného. C je kráľom ladných tvarov a príjemnej oduševnenej jazdy. Vynikajúco pracuje podvozok aj na zlých povrchoch a predbieha všetko, čo som za ostatnú dekádu od Mercedesu jazdil. Vynikajúce auto, ktoré zanecháva výraznú stopu. A tom som sotva prelúskal menu, dokonca ani ambientné osvetlenie so mnou nezamávalo. Iba čo ma nový volant utvrdil v tom, že lepšie ako hrať sa s ovládacími prvkami a dotykovými plôškami, je hrať sa s priľnavosťou v zákrute.


AUTOR: © Zoznam/Ján Hargaš

Komentáre k článku