TEST: Mazda 6 Edition 100 - výročie oslávené výnimočným štýlom
Mazda 6 patrí k dlhodobo najvýraznejším zjavom v strednej triede.
Je populárna aj napriek rastúcim predajom všetkých modelov v štýle SUV. Stavia na overených základoch a naďalej má čo ponúknuť, aj keď je celkom jasné, že život súčasnej generácie sa chýli ku koncu. Testovaný model bol vybavený karosériou kombi (Wagon) a Podkapotou mu tepal benzínový štvorvalec s objemom 2,5 litra a s atmosférickým plnením. Silu motora na predné kolesá prenášala šesťstupňová automatická prevodovka.
Zdalo by sa, že ide o predpotopnú motorizáciu, no fakt je ten, že auto nielenže dobre funguje, motor samotný je vybavený množstvom moderných systémov strážiacich spotrebu aj emisie napriek vyššiemu výkonu i objemu.
Patrí medzi ne vypínanie dvoch valcov pri nízkom zaťažení, či šikovný štart-stop systém, alebo vysoký kompresný pomer, priame vstrekovanie, a tiež filter pevných častíc vo výfuku. Motor plní najprísnejšie emisné normy a zároveň dokáže vytvoriť celkom prijateľný zvuk.
Edition 100 je špecifická červeno-bielo-čiernou kombináciou prvkov interiéru. Vínovo červené sedačky s označením Edition 100, bohatá výbava a červené koberce vo farbe Burgundy. Interiér pôsobí skutočne výnimočne a kombinuje farebné i dizajnové retro s modernými kvalitnými materiálmi. Mám radosť sadnúť si za volant auta, mám radosť jazdiť v ňom, pozerať sa na palubnú dosku, sedadlá, čalúnenia, opierky. Mám rád špecifickú vôňu kože a dotyk materiálov. Je to taký vizuálne-haptický zážitok. Kazí ho azda len displej infotainmentu s pomerne malou uhlopriečkou a nevyváženou bielou farbou, ktorá má žltkavý odtieň. Podobne zastarano pôsobia mapové podklady a človeka v dnešnej dobe nepoteší ani relatívne jednoduché a priamočiare menu infotainmentu.
Nemoderný je aj prejav motora a prevodovky. Motor prirodzene poskytuje výkon vo vysokých otáčkach a ani krútiaci moment nie je v plnej sile prakticky od neutrálnych otáčok. Nemoderné je i pomalšie radenie prevodovky a nemoderné sú aj mierne vibrácie komunikujúce aktuálny stav a zaťaženie motora. Všetko je to tak nemoderné, že človek s mojou mentálnou výbavou si jazdu v tomto aute užíva ako máločo. Podvozok nemá adaptívne tlmiče, ani nie je na vzduchu a ani sa nesnaží zatajovať nekvalitu povrchov. Aj riadenie komunikuje a človek rýchlo vie, kedy sa dostáva na limity podvozku a pneumatík. Je to všetko také strašne nemoderné. O to viac si uvedomujem ako je niekedy držanie najnovších trendov zbytočné. Ten displej nepôsobí dobre, najmä však vďaka farebnosti, ktorú nejde zmeniť. Je posadený dobre a človek, ktorému vadí veľkosť a rozlíšenie by mal niečo robiť s dioptriami.
Jazdne je to vydarené auto a spomedzi všetkých áut značky Mazda je toto moje najobľúbenejšie. Dokonca ani jazdu v MX-5 nemám tak rád, ako jazdu v 6-tke. Lebo MX-5 je víkendovka a jazdiť každý deň nie je zrovna med lízať. I keď je to nepochybne veľká zábava.
Nie som však úplne stotožnený s karosériou Wagon. Auto nepôsobí tak nadčasovo ako sedan. Tam je biela perleť a výrazné črty vozidla doslova v symbióze a ani tá typická červená farba nie je až tak dobrá.
Mazda 6 je naďalej výnimočné auto. Výborne jazdí, v segmente patrí k najľahším a jazdný dojem je azda najlepší medzi autami v tejto triede s týmto typom pohonu. Vibrácie, ktoré cítiť pri jazde na dva valce môže niekto vnímať výrazne, no časom si zvykne aj ten. A uvedomí si, že fláka tempo.
Z 0 na 100 km/h zrýchľuje auto tabuľkovo za 8,1 sekundy. Tabuľka píše o maximálke 225 km/h. Zo 60 na 100 km/h auto zrýchlilo v teste za 5,13 sekundy. Z 80 na 120 km/h za 6,43 sekundy. Znamená to, že predbiehanie je bezproblémové a auto má dosť síl, aby zvládlo všetko čo i dynamicky jazdiaci vodič očakáva. Môže si tiež manuálne podradiť a zrýchlenie bude ešte lepšie.
Priemerná spotreba bola 8,3 litra benzínu na 100 km. Išlo o kilometre v studenom zimnom počasí s nájazdom v pomere 50% diaľnic, 40% okresných ciest a 10% tvorilo mesto.
Mazda 6 Wagon Edition 100 má príjemnú cenníkovú cenu, výnimočnú farebnú kombináciu a pôsobí naozaj dobre. Má to za 8 z 10 bodov.
|
AUTOR: © Zoznam/Ján Hargaš
Komentáre k článku