Zobraziť galériu

Honda VFR 800X Crossrunner
Zdroj: Ján Drobný

Niekto v Honde dostal šialený nápad - z turisticko-športovej VFR-ky urobiť celkom iný motocykel.

Stalo sa a nápad sa ujal. Bolo teda urobiť pár zmien, ktoré by to dokázali. Začalo sa celkom „nečakane“ – v Honde vyskúšali zhodiť plasty, predĺžiť riadidlá pre vzpriamenejší posed a pridať zopár enduro detailov.

Výsledkom je na pohľad celkom nová motorka, ktorá však určite priláka minimálne po vizuálnej stránke. No diali sa aj iné veci, ktoré ju posunuli ešte kamsi ďalej – ale o tom už ďalej v texte. Výsledkom však bolo, že som mohol vyskúšať cestovné enduro vhodné aj do mesta, skrátka Crossrunner...

Štíhla a vydarená

Štíhlej prednej kapotáži dominuje predný svetlomet takmer identický z cestovného modelu F, svetlá vytvárajú písmeno X. Po bokoch sú stretávacie svetlá, diaľkové je len jedno centrálne LED svetlo, rovnako všetky ostatné svetlá sú z LED. Stredne veľký plexištít nie je výškovo nastaviteľný. Predné smerovky sú výborne viditeľné a polovičnou intenzitou svietia stále aj ako obrysové svetlá. Crossrunner tak vyzerá oveľa širšie a luxusnejšie. Vypínanie smeroviek je automatické, ale párkrát sa mi stalo, že sa vypli skôr, ako som odbočil. Tak som paradoxne kontroloval viac, či mi smerovky ešte blikajú a nie či som ich nezabudol vypnúť.

Displej zobrazuje všetky údaje inverzne – celý podklad je čierny a čísla sú biele. Informácie na ňom zobrazené sú tak oveľa lepšie čitateľné aj počas slnečného počasia. Poskytuje všetky potrebné údaje o stave paliva v 20-litrovej palivovej nádrži, o teplote motora, rýchlosti, otáčkach atď. Mňa vždy poteší aj ukazovateľ zaradeného rýchlostného stupňa. Po okolí displeja sú umiestnené kontrolky všetkého potrebného. Spomínaná palivová nádrž je anatomicky tvarovaná a výborne sa zapasuje rovno medzi stehná. Sedadlo je pohodlné a jazdcove aj výškovo nastaviteľné o dva centimetre.

Hliník je „grund“

Základ Crossrunnera tvorí dvojitý hliníkový rám s predĺženými zdvihmi odpruženia vpredu aj vzadu s nastaviteľným predpätím a útlmom. Zadná pružina sa nastavuje veľmi jednoducho pomocou kolieska pri stúpačke spolujazdca. Predné 310 mm brzdy a zadný 256 mm kotúč spolupracujú aj so systémom ABS.

Crossrunner poháňa kvapalinou chladený 16-ventilový motor V4 s objemom 782 cm³ so systémom VTEC, rozvodom DOHC, 90° rozovretím valcov a elektronickým vstrekovaním paliva. Krútiaci moment ktorý je k dispozícii v spodnom pásme otáčok (75,1 Nm), kombinuje s výkonom vo vysokých otáčkach (77,9 kW). Oproti cestnému modelu F konštruktéri iba mierne zmenili mapy motora. No malo to vplyv na celkový prejav motocykla. Ako teda funguje variabilné časovanie ventilov a elektronické riadenie zdvihu ventilov? Pri 6500 otáčkach sa motor prepína z dvojventilového režimu na štvorventilový, čo je sprevádzané výrazným zvýšením výkonu, ale aj aj zvukovou kulisou.

3 v 1 - za jednu cenu

V praxi si teda kúpite síce iba jeden motocykel, ale reálne môžete užívať až 3 motocykle v jednom. Ako je to možné? Tá prvá prináša v nízkych otáčkach pohodlnú jazdu bez zbytočných vibrácií. Tu sa najviac pozitívne prejavuje usporiadanie valcov do V. Vďaka krútiacemu momentu už v nízkych otáčkach je odozva motora dostatočne pružná. Potom príde „druhý model“ a jeho odlišný život – v rozmedzí 3-7 tisíc otáčok sa Crossrunner správa ako typický dvojvalec, ktorý bez zbytočného podraďovania ladne reže zákruty a jazda na ňom skrátka baví. No a nakoniec, do tretice – nad 7000 otáčok akoby ma niekto teleportoval na iný stroj. Motor zareve a z nenápadného turistu sa stáva superšport, ktorý to hravo ťahá až na 11 tisíc otáčok. Skvele nastavené prevody 6-stupňovej prevodovky udržujú otáčky v prečasovanom „okne“ a nebyť vyššieho posedu tak neverím, že sedím na cestovnom endure.

Trakcia musí byť pod kontrolou, ale...

Crossruner je od výroby vybavený dvojstupňovou vypínateľnou trakčnou  kontrolou. Jej nevýhodou je až príliš veľké zasahovanie do prevádzky motora, teda aspoň jej silnejší stupeň. Elektronika sa vždy pri vytiahnutí kľúča zo zapaľovania resetuje na najvyššiu úroveň a nepamätá si nastavenie zadané jazdcom. Preto ma vždy pri prvom prekročení 7 tisíc otáčok namiesto očakávanej eufórie nakopla TK, ktorá pri zmene časovania ventilov prudký nárast výkonu obmedzila. Už automaticky som prepínal tlačidlo TK na nižšiu úroveň a hneď bola mačka z vreca von. Lenže pri ďalšom štarte znova celá procedúra...

Záver na tri vety

Pocitovo však treba uznať, že Crossrunner je aj vďaka V4 motoru skvelý motocykel, ktorý sa ako obyčajné cestovné enduro iba tvári. Za ľúbivým dizajnom sa skrýva stroj vhodný do mesta, na zábavu i cestovanie. Rozhodne tejto verzii VFR-ky tlieskam.