2014-12-02 04:00:00
Honda Civic 1,8 Tourer
Honda Civic 1,8 Tourer
Zdroj: Ján Hargaš

DLHODOBÝ TEST: Honda Civic Tourer 1,8 i-VTEC k nám prišla na tri mesiace

Druhý dlhodobý test v poradí priniesol do redakcie Podkapotou opäť model kombi

Pôvodne to malo byť SUV, ale nakoniec sa v Honde rozhodli pre tohto červeného „jazvečíka.“ Prečo dostal takéto meno, sa dozviete neskôr. Honda Civic Tourer nás zaujala už pri prvom redakčnom dvojteste. Mali sme totiž zároveň benzínovú aj naftovú verziu a keď sme sa rozhodovali, ktorú z nich „prevetráme“ na dlhšie obdobie, padla voľba na benzín.

Dôvodov bolo viac, no prevážili dva: často jazdíme kratšie, aj celkom krátke trasy a tak sme nechceli riešiť problémy s DPF. Aj keď je pravdou, že to bola výzva, ktorú sme však tentoraz zavrhli. Možno nabudúce. Rozhodol totiž fakt, že sme mali možnosť po druhý raz za sebou vyskúšať „čistý“, teda atmosférický motor. Bez dnes módneho a všadeprítomného turba.

Voči predchádzajúcemu motoru s objemom 1,6 litra je navyše tento ešte o čosi objemnejší: je 1,8 litrový. Čo prinesie, ako sa prejaví pri dlhodobejšom používaní? Kam sa dostaneme so spotrebou na nám známych trasách a ako vyjde v porovnaní s papierovými údajmi výrobcu?

Zdroj: Ján Hargaš
Zdroj: Ján Hargaš

Začíname, ale nie so surovým motorom

Už má po zábehu. Pomerne slušnom, veď na odometri svietila hodnota 17 272 kilometrov, keď sme auto preberali „do služby.“ To je podstatne, približne päťnásobne viac, ako malo predchádzajúce auto, keď sme si ho vyzdvihli u importéra. V tomto prípade mal motor za sebou náročnú „prípravu“ v podobe redakčných testov viacerých motoristických redakcií. Zo skúseností vieme, že niektorí redaktori sa s autami nemaznajú a dajú im poriadne zabrať od prvých kilometrov. Čo sa môže negatívne prejaviť na spotrebe, opotrebovaní, hluku, ale na druhej strane aj na (lepšej) dynamike. Nevieme, čím všetkým auto prešlo a čo zakúsilo, no oproti stavu, keď sme ho mali na redakčný test, bol teraz jeho počet kilometrov zhruba trojnásobný.

Zdroj: Ján Hargaš
Zdroj: Ján Hargaš

Takmer žiadna zmena? Nuž...

Dalo by sa povedať, že Civic je v dobre kondícii, takmer na nerozoznanie od predošlého spomínaného stavu. Nezistili sme žiadne viditeľné rozdiely, vari okrem drobnej preliačinky na pravom zadnom blatníku, ktorú Civicu v „zápale boja“ uštedril pasažier niektorého vedľa parkujúceho auta. Funkčnosť to však neovplyvnilo, skôr je to len také znamienko, ktoré potvrdzuje, že Civic Tourer žije bežným životom auta ťažko skúšaného nedostatkom parkovacích miest.

A predsa ešte jedna drobnosť. Všimli sme si, že keď auto dlhšie stojí, teda pár dní, prejavuje sa (zatiaľ iba akusticky) zadná náprava. Pri rozjazde a následnom zabrzdení, alebo pri cúvaní veľmi mierne a nevýrazne počuť, ako sa nastavujú zadné adaptívne tlmiče.

Novinka medzi bežnými autami

Mimochodom Civic Tourer je vôbec prvým sériovým autom na svete, ktoré je vybavené novo vyvinutými zadnými adaptívnymi tlmičmi. Dokážu v zlomku sekundy automaticky upraviť svoju tuhosť v závislosti na jazdných podmienkach. Vďaka nim je vozidlo na jednej strane komfortné počas jazdy na diaľnici, ale zároveň tuhé a agilné v situáciách, keď od neho vyžadujete perfektnú ovládateľnosť. To by bez tohto riešenia nešlo. Systém ponúka tri nastavenia – comfort, normal a dynamic – ktoré boli vyvinuté s cieľom zvýšiť stabilitu a komfort pri rôznych zaťaženiach a jazdných podmienkach. Ak je zvolený režim Comfort, vyznačujú sa tlmiče mäkšou charakteristikou, zatiaľ čo v režime Dynamic sú tlmiče tvrdšie, čo umožňuje dynamickejšiu jazdu. Bez ohľadu na zvolené nastavenie upravuje systém zadných adaptívnych tlmičov tlmiacu silu.

Zdroj: Ján Hargaš
Zdroj: Ján Hargaš

Tlmiče sú vybavené solenoidovým ventilom, ktorý reguluje prietok oleja tlmičom, a teda aj tlmiaci účinok. Aby bola jazda neustále komfortná a pritom čo najviac vyhovovala spôsobu jazdy podľa požiadaviek vodiča, elektronická riadiaca jednotka prepočítava pohyby karosérie na základe signálov z integrovaného trojosového senzora zabudovaného v karosérii. Využíva  pritom aj informácie z CAN zbernice auta a na ich základe reguluje úroveň tlmenia na zadnej náprave. Takže tvrdosť tlmenia sa mení v závislosti na pokynoch vodiča a na jazdných podmienkach a riadi ich množstvo prúdu privádzané do jednotlivých tlmičov. No a zrejme sa ventily tlmičov vďaka solenoidom po „odpočinku“ potrebujú len nastaviť na správnu hodnotu a to cvičené ucho citlivé na akýkoľvek pazvuk rozozná. Vôbec to nevyrušuje, ani neotravuje, len je to zaujímavosť, ktorú sme si pri klasickom teste nevšimli.

Jazdné vlastnosti – mierny nadpriemer v triede

Aj vďaka už spomínaným adaptívnym zadným tlmičom je jazda vyrovnaná a je prakticky jedno, či jazdíte s prázdnym, alebo plným kufrom. Geometria a nastavenie podvozka umožňujú komfortnú jazdu aj po rozbitých úsekoch ciest, navyše sa po prepnutí do režimu comfort stane ešte plavnejšou. Vplýva na to aj tuhosť karosérie, ktorá je oproti základnému modelu dlhšia o 235 milimetrov, ale je dodatočne (a treba povedať, že aj dostatočne) vystužená. Celok pôsobí kompaktne a veľmi hutne bez zbytočného škrípania, vŕzgania, či subjektívneho krútenia karosérie. A zrejme to všetko potvrdzuje aj objektívne tvrdenie výrobcu, že karoséria má vysokú torznú tuhosť.

Zdroj: Ján Hargaš
Zdroj: Ján Hargaš

Priestor, miesto veľa „pľacu“

Iba malé predĺženie karosérie spôsobilo, že Civic Tourer je najkompaktnejším kombi v C-segmente a má vo svojej triede najväčší batožinový priestor. Civic Tourer rovnako ako päťdverová verzia modelu Civic totiž ťaží z unikátneho umiestnenia palivovej nádrže uprostred vozidla uloženej pod prednými sedadlami. Vďaka tomu Civic Tourer dokáže ponúknuť bezkonkurenčný vnútorný priestor vrátane Magických sedadiel Honda. 

Pri zdvihnutých zadných sedadlách je objem batožinového priestoru 624 litrov (po spodnú hranu okien). Tento priestor je dostatočný na uloženie troch veľkých kufrov, ktoré je stále možné ukryť pod vyťahovaciu roletu. Po sklopení zadných sedadiel objem batožinového priestoru vzrastie až na 1668 litrov (po strop). Praktickému využitiu sa však budeme podrobnejšie venovať v nasledujúcich hodnoteniach auta.

Zdroj: Ján Hargaš
Zdroj: Ján Hargaš

Pod kapotou dýcha atmosféra

1,8-litrový motor i-VTEC je „výkladnou skriňou“ technológie VTEC značky Honda a je vybavený najmodernejšími riadiacimi systémami. Má výkon 104 kW pri 6500 otáčkach a jeho maximum krútiaceho momentu je 174 Nm pri 4300 otáčkach. Motor je skonštruovaný tak, aby fungoval kvalitne a ľahko sa ovládal. A to sa podarilo. Pomderne ľahko ide aj do vyšších otáčok a jazdiť s ním je radosť. Ak si vypožičiam upravený slogan na (vianočné) pečenie, môžem bez začervenania skonštatovať, že jazdenie je radosť. Honda je jazdenie...

Trocha do toho rozletu „frfle“ motoru technológia Eco Assist™, ktorá vodičovi pomáha jazdiť úspornejšie. A ešte viac vás ochudobní o zážitky, ale mal by znížiť spotrebu ECON režim.  Presnejšie snaží sa o to stoj čo stoj. Našťastie je vypínateľný, takže ak si chcete užiť nefalšovaný „folklór“ z jazdy bez akýchkoľvek podporných anabolických turbodpingov, môžete sa oddať radosti z jazdenia, keď motor doslova letí za plynom a vy sa musíte krotiť vzhľadom na obmedzenia rýchlosti. Preto sa nečudujte, keď sa priemerná spotreba hlavne po jazdení v meste a po diaľnici momentálne ustálila na hodnote 7,2 litra po približne 1800 (s radosťou) odjazdených kilometroch. Výrobca čosi tvrdí o kombinovanej hodnote 6,2, ale to by sme museli mať neustále zapnutý už spomenutý úsporný ECON režim...

Priznám sa, že si v najbližšom čase podrobnejšie „posvietime“ práve naň a vďaka nemu (pravdepodobne) dosiahnuté úspory s ohľadom na dynamiku jazdy (a na celkovú spotrebu). Ale to až nabudúce.

Zdroj: Ján Hargaš
Zdroj: Ján Hargaš

Fajn spoločník od prvých kilometrov

Dnešné prvé hodnotenie uzavriem konštatovaním, že keď sme vracali po troch mesiacoch predchádzajúce auto, bolo nám úprimne ľúto, lebo sme si na seba zvykli a zažili veľa pekného. V prípade Civica s karosériou kombi nemôžeme povedať takmer nič iné. Napriek tomu, že sa naše spolužitie iba nedávno rozbehlo (a už je mesiac za nami!). Jednu zvláštnosť však toto auto predsa má. Športové gény svojich predchodcov s rovnakým menom nezaprie. Aj v spôsobe sedenia za volantom. Nášmu „jazvečíkovi“, sme totiž pridelili takéto domácke meno preto, lebo prináša pomerne nízku pozíciu sedenia za volantom. A tak okrem toho, že je dlhý, cítime že nižšiu výšku sedadiel najmä pri vystupovaní a trocha aj pri nastupovaní. Ale zasa sedíte nižšie s väčším pocitom istoty a vyššou vnímavosťou na správanie auta. Aké je pri vysokých rýchlostiach, či v zákrutovitom teréne, sa dozviete v ďalšom pokračovaní hodnotenia tohto auta.

Jozef Vydra,
FOTO: Ján Hargaš

Komentáre k článku