TEST: Harley-Davidson CVO Breakout – krásavec s ktorým radi objavujete svet
S niektorými motorkami je to podobné s konským chrbtom - pri pohľade z nich si vychutnávate jazdu a obdivujete okolie.
Modelový rad Softail vyniká nízkym, dlhým a agresívnym Custom štýlom. Primárne konštruovaný pre pánov s večne mladým srdcom, ktorí si chcú užiť pohodovú jazdu krivolakých ciest, ale v prípade potreby pripravený razantne a jednoznačne ukázať, kto je pánom na ceste.
Testovaný motocykel vychádza zo sériového modelu Breakout, ale ako naznačuje skratka CVO, prešiel výraznými a to nielen optickými úpravami. O tie sa z väčšej časti postarala spoločnosť Screaming Eagle, čo je dvorný úpravca Harleyov. Výsledok je na míle vzdialený bežnej motorke, aké sa preháňajú po našich cestách. Skúsme si podrobnejšie predstaviť, čo pred nami stojí:
Klasika v modernom šate
Klasický dvojitý rúrkový rám je oveľa modernejší, ako vyzerá na prvý pohľad. Zadné koleso sa síce tvári, že je pevne uchytené v ráme a odpruženie zadnej časti by malo absorbovať akurát široké sedadlo jazdca - ako správna klasika, ktorou sa značka preslávila. Lenže konštruktéri sa s nami zahrali na schovávačku. Zadnú dvojramennú „kyvku“ odpružili pomocou dvojice tlmičov, ktoré sú skryté pod spodnou časťou prevodovky. Takže na prvý pohľad to síce vyzerá ako klasika, ale motocykel jazdí ako moderná mašina.
Pod kapotou je... vlastne nemá kapotu
Sériovou motorkou hýbe vidlicový dvojvalec Twin Cam 103 s objemom takmer 1700 cm³. Do tohto prémiového modelu však osadili motor 110 s objemom 1800 kubických centimetrov. A prečo označenie 110? Nuž je to „po americky“ 110 kubických palcov. Maximálny výkon dvojvalca s tradičným 45 stupňovým rozovretím valcov je takmer 74 kW (100 k) a má krútiaci moment viac ako 151 Nm pri 3500 otáčkach. Tie sa na zadné koleso prenášajú cez 6-stupňovú prevodovku prostredníctvom ozubeného remeňa. Zopár „koníkov“ navyše dodáva aj príplatkový otvorený vzduchový filter so „šiškou“.
Chróm kam sa len pozrieš...
Z estetické ho hľadiska je testovaná motorka naozaj nádherná. Prevláda množstvo chrómu, ktorý je asi všade. Unikátne leštený metalický lak s ručne robenou grafikou dáva vyniknúť množstvu detailov skrytých aj na miestach, kde by ste ich nečakali. Klasické predné svetlo nahradilo najmodernejšie s LED technológiou a zadné brzdové svetlo je skryté v zadných smerovkách. Kolesá? Hm, to je kapitola sama o sebe. Krátko a stručne: nádherné. Už aj tak pekné ráfiky Gasser, vymenili za tieto nádhery s názvom Turbine. No nemilujte ich. Predné koleso s priemerom 21 palcov má šírku 130 mm, zadná 18-tka až 240 mm. Je to mimochodom najväčší rozmer, aký v tejto triede v Harley-Davidsone montujú.
Jazda, to je ... paráda!
Ako prvé zaujme bezkľúčové štartovanie. Plastový prívesok mám vo vrecku nohavíc a keď sa k motorke priblížim iba ticho pípne a blikne. Pekne ma privíta. Ako frajer si už len nahodím prilbu, sadnem na Beakouta a štartujem. Ohromnému motoru to chvíľu trvá, kým sa nakopne, najprv párkrát strelí do výfuku a naskočí. Niekto sem ešte namontoval namiesto obyčajných tlmičov výfuku dvojicu Akrapovičov, takže „streľba“ sa z výfukov ozýva poriadna a máte hneď postarané o pozornosť. Keďže mašinka váži bez náplní takmer 320 kg a polomer otočenia tiež nie je najmenší, chvíľu sa trápim, kým ju dostanem do požadovaného smeru. Rozbieha sa pekne, plynulo, pri 40-tke tam mám zaradenú už štvorku. Motor dostáva hodnotenie jednoznačne za jedna, krásne ide za plynom do otáčok.
V tých nízkych má príjemne kultivovaný chod a aj zvukovo je to hudba pre uši, ako si „pobrumkáva“. Skúšam ho vytočiť až k červenému poľu otáčkomera. Musím sa poriadne držať, silu má „ako hovädo“. Ťahá dopredu, akoby bolo do cieľa len pár metrov a udrela jeho posledná hodina. To som teda fakt nečakal, týmto Harley prekvapil. Na dlhú jazdu týmto štýlom to však nie je. Sila je síce enormná, ale spotreba tiež. Toto „žerie“ aj trávu pri ceste. Navyše véčkový dvojvalec tak vibruje, že mi okuliare pomaly utekajú z nosa.
Cestovateľ, vlastne skôr objavovateľ
OK, motocykel sám naznačil, čo mu je najmilšie. Idem teda späť na tisícpäťsto otáčok a hneď je to lepšie. Pomaly sa vlečiem podkarpatskými lokálkami, to je presne to, čo tomuto stroju svedčí. Veziem sa a užívam si to. Takmer 19-litrová palivová nádrž mi vydrží asi na 250-300 kilometrov, tak si vychutnávam pohľad spoza riadidiel silného motockla. Prístrojový panel je elegantný a prehľadný, má všetky podstatné kontrolky. Aj digitálny rýchlomer, no ten mi tam akosi nepasuje, asi by som prijal skôr analógový. Lepšie sa hodí ku klasickému štýlu tohto modelu.
Vyberám sa tiež na diaľnicu, veď Breakout má aj tempomat, tak prečo ho nevyskúšať. Ovládanie jednoduché, nastavím rýchlosť na stovku a veziem sa. Rýchlejšie netreba, je to pohodová, príjemná jazda. Hrejú pri nej obdivné a uznanlivé pohľady ponáhľajúcich sa vodičov, no ja mám čas. Skúšam brzdy, reagujú výborne, hoci hmotnosť stroja sa nezaprie. ABS-ko funguje veľmi dobre, takže motorka aj pri intenzívnejšom brzdení krásne drží smer.
Lúčenie je ťažké...
Je čas sa vrátiť, pocit z jazdy úžasný. Spracovanie jednotlivých dielov aj celého motocykla je takmer na umeleckej úrovni. Skrátka Harley je Harley, je to predsa rokmi preverená americká legenda. Lenže legenda zvyčajne aj niečo stojí. Tak je tp aj v tomto prípade. Hoci sa mi lúčiť veľmi nechcelo, strážiť ešte pár dní motorku, ktorej cena sa prehupla nad 30 000 eur, to tiež nie. Ostala krásna spomienka s pocitom, že raz... Teda ak raz „budem veľký“, viem, kam by som dal „pár peniažkov z vreckového“ a ďalšie za ochranku, ktorá by tento skvost strážila...
Komentáre k článku