Zobraziť galériu

Dacia Dokker 1,2 TCe, Arctica
Zdroj: Jozef Vydra

Zadarmo síce nie je, ale na prvý pohľad typický viacúčelový automobil kompaktného formátu príjemne prekvapil.

Jeho jazda síce nie je ako vystrihnutá zo žurnálu, no je to viac ako iba slušný priemer. Niektorých konkurentov schová do vrecka. Pritom sa dá povedať, že spĺňa jeden dôležitý parameter: veľa muziky za skoro nič peňazí. Naozaj, nový multifunkčný Rumun prichádzajúci z Maroka je k dispozícii so šteklivo zaujímavou (nielen základnou) cenou.  Žiada sa dokonca povedať, že ako už býva u Dacie zvykom, je tá základná cena až šokujúca. Tam kde najvyššia výbava končí, niektorí konkurenti ešte len začínajú...

Je známe, že sa značka Dacia na nič nehrá. Prináša lacné vozidlá, ktoré si však svoju rolu zastanú dobre. Ba veľmi dobre. Nielen s ohľadom na cenu, ktorá je v mnohých prípadoch tým najlákavejším sústom, ktoré predkladá záujemcom (neraz sa mnohí z nich stanú zákazníkmi).

Pravdou však je, že sa na niektorých riešeniach šetrilo. Až príliš. V kabíne nájdete odhalené plechy, koľajničky výškového nastavenia bezpečnostných pásov nemajú kryt, auto nemeria vonkajšiu teplotu. Pri dlhšom státí pod rozpáleným slnkom (auto sme testovali na konci leta) sa interiér naplnil nie práve najvábnejším pachom. No Dokker má zasa plynovú vzperu na kapote motora, či oneskorovač vnútorného osvetlenia.

Je tiež iba na vás, aby ste posúdili, či napríklad manipulácia so zadnými (v najvyššej výbave Arctica, ktorú sme mali k dispozícii delenými) sedadlami je taký problém. Zostávajú totiž natrvalo v interiéri. Možno by nebolo od veci môcť ich vybrať úplne. Dvojmiestny model  Dokker Van tak má o 300 mm dlhšiu ložnú plochu. Niekedy by to pomohlo. Vtedy musíte sedadlá demontovať...

Interiér? Ten sme už niekde videli!

No jasné, hádate správne, predsa v modeli Lodgy. Nie je to na škodu, veď je svieži a moderný, bez zbytočností. Interiér ako celok je funkčný a účelový s celkom slušnou ergonómiou. Dojem dostatku odkladacích priestorov trocha kazia malé kapsy vo dverách a o nič väčšie priehradky v stredovom tuneli. Našťastie to zachraňuje odkladacia polička pred spolujazdcom a poriadna polica nad čelným sklom, ako býva dobrým zvykom pri dodávkach. Ešte jeden zaujímavý priestor je na vrchnej časti palubnej dosky, dá sa tam odložiť notebook.

Dokker je multitalent pre rodinu aj do práce. S dvoma radmi sedadiel a veľkým batožinovým priestorom prináša klasický „kubický“ interiér ako majú aj Kangoo, Berlingo a Partner a iné „škatuľózne“ prepravníky. Má prepravnú kapacitu päť osôb a 800 litrov nákladu, alebo po sklopení zadných sedadiel dve osoby a 3000 litrov. Je niečo lepšie pri štartovacej cene okolo 8 tisíc eur? Toľko miesta za toľko peňazí v blízkom aj ďalekom okolí nenájdete.

Nakladanie bez obmedzení

Do kufra sa dostanete pohodlne cez zadné sériovo asymetrické dvojkrídlové dvere. Vďaka pántom na rohu karosérie sa dajú otvoriť až do 180 stupňového uhla. Pri nakladaní sa tak dá využiť plná šírka auta. Dokker mal v top výbave Arctica štandardne obe bočné posuvné dvere. Poteší aj nulová nakladacia hrana, v stenách kufra uložená povinná výbava. Rezerva je za zadnou nápravou a dostupná zvonku auta. Pri defekte plne naloženého auta dobré riešenie. Jedna vec môže prekážať viac: cestujúci na zadných sedadlách nastupujú pohodlne cez široké a vysoké posuvné dvere, ale s vetraním hlavne pri dlhších cestách nebudú spokojní. Zadné okná sa totiž nedajú úplne otvoriť, iba vyklopiť. Pri posuvných dverách to jednoduchšie nejde, je to dôsledok minimalizovania nákladov.

Sedí sa pomerne vysoko v mäkkých sedadlách. Za volantom chýba výraznejšie bočné vedenie. Ale aspoň nebudete Dokker nútiť do prudkých zmien smeru, čo mu vzhľadom na vyššie ťažisko a mäkký podvozok veľmi nechutí. Nerovnosti aj výmole a priečne hrbole zvláda hrdinsky. Pri jazde po poľnej ceste doslova žehlí nerovnosti. Ovládanie okien sa presťahovalo do dverí, plusom sú aj dve 12V zásuvky. Jedna je pri radiacej páke, druhá spolu s vyberateľným popolníkom v stredovom tuneli za ručnou brzdou. Možno by sa hodila ešte jedna na 230 V.

Nebojte sa priplatiť

Skúšali sme Dokker najvyššej dostupnej výbave Arctica, ktorá má v základe klimatizáciu – v lete výrazne pomohla. Predsa veľká presklená plocha dávala šancu slnečným lúčom poriadne prehriať interiér. Ak zvolíte niečo z príplatkovej výbavy za lákavo nízke ceny, odporúčam  systém Media Nav za 450€ (k tomu ešte 119€ za mapy celej Európy). Plní tri funkcie v jednom: rádio, navigácia a handsfree. Dodáva autu vyššiu pridanú hodnotu. Škoda, že ESC je za príplatok 300 eur aj v najvyššej výbave! To by už mohlo byť v základe. Hoci je výhľad dozadu dobrý (mohli byť o niečo väčšie spätné zrkadlá), investujte aj do parkovacích snímačov. Najmä v zime zasa bude plusom vyhrievanie predných sedadiel za 240 eur.

Pod kapotou benzínové „kone“

Malá rodinná dodávka mala nad prednou nápravou najvýkonnejší dostupný motor. Objem 1,2 litra nebudil extra dôveru. No 85 kW v spolupráci s krútiacom momentom 190 Nm „rozpáli“ ľahké auto s hmotnosťou iba 1 205 kg takmer do biela. Prekvapujúco mu neprekážajú nízke otáčky, zaberá už keď ich je 1500.  V rozpätí 2500 až 5000 ťahá a ťahá. Až potom stráca silu aj výkon. Počuť ho menej, ako by ste čakali, zvuková izolácia predčí nejednou auto kategórie MPV. Spotreba je veľmi závislá od spôsobu jazdy. Napríklad medzi obcami sa uspokojí s prídelom necelých 5,5 litra na 100 kilometrov, keď pri 90-ke má na 5. stupni prijateľných 2000 otáčok. Rozdiel medzi prvými štyrmi kratšími rýchlostnými stupňami a „dlhou“ päťkou motor vykrýva svojou pružnosťou a pri 130-ke má na diaľnici 3000 otáčok za minútu.

Pomáha to okrem spotreby aj v znížení hluku, ktorý aj tak „prehluší“ aerodynamický hluk vyššej karosérie. To až tak, že je problém aj s komunikáciou vo vozidle. Veľký čelný odpor zvyšuje spotrebu pri vyšších rýchlostiach. Pri ustálenej  110 km/h (2500 ot/min na 5. stupni) sa spotreba vyšplhá nad 7 litrov, a pri 130 kilometrovej rýchlosti je to takmer 7,7. Priemerná spotreba bola v našom prípade pri asi 650 odjazdených kilometroch 7,3 litra. Nie je to málo, ale na výkonný benzínový motor ani veľa. Šesťstupňová prevodovka by zrejme prospela hlavne spotrebe. Otázka je, za akú cenu.

V meste možno zamrzí väčší polomer otáčania a stým spojená mierne horšia obratnosť, poteší však posilňovač riadenia aj dobre dimenzované brzdy. Veď Dokker uvezie až vyše 600 kg nákladu.

Záver je jednoduchý

Dokker je vzhľadom na svoje zameranie jednoduché a podarené auto. Až na pár detailov aj dobre vymyslené a lacné pri prevádzke. Do nej totiž treba zarátať aj nadobúdaciu cenu a v tejto disciplíne poráža konkurenciu výrazne na body. Dokker je typický nízkonákladový model, ktorý priznáva svoj pôvod aj zameranie. Nemá snahu niečo kamuflovať a ani sa nesnaží navnadiť na extrémne zaujímavý dizajn, nadštandardné pohodlie interiéru a výborné jazdné vlastnosti. Netreba ani prižmúriť oči nad spomínanými vlastnosťami, lebo celok je  síce kompromisom medzi nákladmi a vlastnosťami, ale veľmi príjemne vyvážený a dobre použiteľný. Stačí sa len zbaviť predsudkov a imidžu, ktorý ale ani konkurencia v tejto triede vlastne nemá.