Zobraziť galériu

Peugeot 4008 je priamym súrodencom Mitsubishi ASX a Citroenu Aircross, ale v krajšom kabáte.
Zdroj: Jozef Vydra

Bola to už druhá „svadba z rozumu“, keď francúzsky koncern PSA (Peugeot/Citroën) siahol k spolupráci s Mitsubishi.

Raz darmo, automobilky a ich značky spájajú svoje sily, aby boli úspešné, hlavne v ekonomicky stále viac náročnejších podmienkach. Peugeot a Citroën spolupracujú už roky s BMW Group, aj s Mitsubishi Motors. V rastúcom a stále populárnejšom segmente kompaktných SUV nemal Peugeot dlho svojho zástupcu.

V roku 2007 Francúzi predstavili dvojicu nových SUV. Modely 4007 a C-Crosser vďaka pomoci a spolupráci s Mitsubishi a jeho modelu Outlander, ich vrátili do kategórie ľahkých terénnych automobilov. Teraz bola situácia podobná. Model 4008 je spolu s Citroënom C4 Aircross priamym príbuzným Mitsubishi ASX.

Už pred časom sa ukázalo, že Francúzi sú v prezliekaní machri. Opäť ukázali svoj dizajnérsky um a prevlek pre japonského súrodenca zvládli viac než efektne. Ak by sme mali urobiť dokonca priame porovnanie s najbližším súrodencom, Citroënom, v Peugeote sa to podarilo o povestný chlp lepšie. Dizajn a tvary je však vec vysoko individuálna, preto nemožno generalizovať. 4008-ka sa od svojich dvoch príbuzných líši najmä prednou a zadnou časťou v rámci možných individuálnych zmien. Silueta trojčiat je rovnaká.

Pochrómovaný fešák s eleganciou

Šarmantný Peugeot má suverénny výzor členitej prednej časti s LED dennými svetlami v hlavných svetlometoch. Zdobí ho v rámci individualizácie vari najviac pochrómovaných  častí.  Honosný vzhľad podporujú aj 18-palcové hliníkové disky už v základe. Celá spodná časť je lemovaná ochranným plastom bez lakovania, lebo 4008-ka je určená aj do ľahšieho terénu na občasné trasy mimo hlavných ciest. Má na to základné gény od ich darcu. Navyše Peugeot 4008 sa po núka iba ako štvorkolka, ktorá samozrejme vie jazdiť aj len s pohonom jednej nápravy.

Interiér je v štýle dejá vu

Hneď ako si sadnete za volant, premkne vás pocit, že toto ste už niekde videli. Nebol to pritom európsky štýl. Zakryjete logo na volante a „docvakne“ vám to: sme u Japoncov. Chýba francúzska nonšalantnosť, sú tam riešenia, ktoré poznáme z krajiny vychádzajúceho slnka. Aj s ergonomickými mínusmi.

Patrí k nim tlačidlo ovládania palubného počítača vľavo od volantu, na palubnej doske. Zle prístupné, pre európske podmienky nepochopiteľne nezmenené – jasné, dôležité boli výrobné náklady. Dobre, ale predsa sa s tým dalo niečo robiť. Akoby dizajnéri iba navrhovali a nikdy tieto autá nešoférovali.  Grafika centrálneho 7 palcového displeja (aj) navigácie by potrebovala výraznejšiu zmenu. Jeho vyklápanie je efektné, ovládanie naopak. Funkčne je však bez výčitky, dokonca potešia mnohé funkcie, napríklad meranie jednotlivých kôl s priemernou spotrebou a rýchlosťou, kalendár, alebo nadmorská výška počas jazdy. No príplatková navigácia akoby pricestovala spred desiatich rokov, možno aj viac z minulosti. Ešte poznámka k volantu: má ovládanie rádia, tempomatu a telefónu a keby nebolo tej lesklej „srandy“ na jeho spodnej časti, nemal by som jedinú výčitku. Tiež lesklé častí dverí neboli šťastným riešením.

Na čo sa to vlastne hrá

Materiály v kabíne nie sú nadpriemerný luxus, ale veľmi slušné vypracovanie zodpovedá úrovni tejto triedy. Za volantom si nájdete optimálnu polohu na šoférovanie pomerne ľahko, vďaka vyššie uloženým sedadlám je z auta dobrý výhľad. Miesta pre hlavu je dostatok, sedadlo sa dá nastavovať elektricky. Chýbala však nastaviteľná bedrová opierka. Radiaca páka, ručná brzda i ovládanie pohonu majú takmer ideálnu polohu, môžete sa sústrediť iba na jazdu. Pochváliť treba vynikajúci adaptívny posilňovač riadenia, ktorý pomôže hlavne pri parkovaní. Radenie je pomerne presné, páka má trocha dlhšie dráhy. Cestujúci na zadných sedadlách môžu mať trocha menej priestoru pre kolená, ale iba extrémne dlhonohí. Vyšší majú nad hlavou presklenú strechu, ktorej zakrytie tiež uberá priestor. Pochváliť ale treba miesto na chodidlá, aj keď sú predné sedadlá v najnižšej polohe, miesta je dosť.

Podvozok nesklame, ani nevyniká

Povestný francúzsky komfort v tomto prípade nehľadajte. Na tvrdšom naladení podvozka sa dá odhaliť japonský pôvod auta. Neznamená to automaticky nepohodlie. V zákrutách sa vyššie auto mierne nakláňa, čo však nie je chyba, ale vlastnosť, takto vysokého vozidla. Napriek tomu sa správa stabilne a dobre drží stopu. K športovej jazde však asi nezláka. Horšie je to s hlučnosťou náprav. Od zadnej sa okrem (typických) rezonancií pripojí aj poriadne búchanie pri prechode priečnymi nerovnosťami a retardérmi. Hlavným miestom určenia je pre Peugeot 4008 primárne mesto, okresné cesty a vďaka pohonu 4x4 a vyššej svetlej výške aj ľahší terén. Diaľnica mu príliš nesvedčí. Vyššie rýchlosti tlačia do uší hluk slabo utlmených kolies, aerodynamický hluk vysokej karosérie a čosi preniká aj od silnejšieho z dvojice ponúkaných vznetových motorov.

Japonec pod kapotou

Menej príjemný zvukový prejav japonská jednotka označená celkom po francúzsky 1,8 HDi kompenzuje slušným záťahom. Do takých 1800 otáčok je jej prejav dosť letargický. Ale od 2000 otáčok za minútu sa chytí turbo a motor auto katapultuje vpred. Jeho záťah zostáva k dispozícii aj vo vyšších otáčkach, no nad hranicou 3000 otáčok, čo je aj prípad rýchlej jazdy po diaľnici, motor zase nepríjemne hrubo hučí. Počas testu spotreboval v priemere necelých sedem litrov, presnejšie 6,8 l na sto kilometrov pri mixe jázd prevažne po diaľnici a na okresných cestách. Mimo obcí ho viete udržať aj okolo 5l/100 km, v meste šetrí palivo štandardný štart/stop systém nazvaný AS&G. Na diaľnici si zasa zapýta aj 7,5 litra. Je len na vás, čo si vyberiete – či dynamiku, alebo nízku spotrebu. Vyskúšali sme obe polohy. Výsledok je, že sa musíte naučiť narábať s plynom  a držať auto buď v nízkych otáčkach, alebo naopak tých vyšších, aby ste kompenzovali turboefekt.

Čo dodať na záver?

Možno ste mali pocit, že veľa kritizujem. To však je len potvrdenie toho, že čím je auto vyššie, tým vyššie nároky sa naň kladú. Peugeot 4008 je veľmi schopné auto, ale nebude to mať v silnej konkurencii nabitého segmentu crossoverov vôbec jednoduché. Jeho prednosťou je dizajn, overená technika z Mitsubishi ASX mu dáva veľké šance. Jazdné vlastnosti zodpovedajú zameraniu vozidla. Výkonnejší naftový motor vie hrať na úspornú, aj dynamickú nôtu. Jediné, čo mu nemusí pomôcť, je cenová politika značky. Peugeot predáva iba dve naftové motorizácie v jedinej výbave a iba s pohonom 4x4. Výrobca zvolil bohatú výbavu, ktorá nepotrebuje takmer žiadnu navyše. Platí to aj pri slabšom motore. Crossover so znakom leva je teda určený skôr pre náročnejšieho zákazníka. Je teda otázkou, prečo by mal rozhodnúť práve pre Peugeot. Ak by niekto chcel viac motorov, viac stupňov výbavy a aj pohon 2WD, musí sa pozrieť k najbližšiemu súrodencovi v koncerne. A je tu ešte pôvodca prezlečených dvojčiat, Mitsubishi. Už som to spomínal na úvod – je to otázka páči – nepáči. A lev na kapote, čisto subjektívne, môže byť pre niekoho oveľa viac príťažlivý, ako ostatné dve ponuky. Viac niet čo dodať. Vlastne – výber je na vás...