Zobraziť galériu

Policajti zastavili vodiča na základe nastaveného tempomatu...?

Keď vám občas zostane rozum stáť, ešte to neznamená, že diagnózu náhlej poruchy mozgových centier spôsobila choroba.

Na Slovensku je totiž tých možností rozhodne viac. Pred niekoľkými mesiacmi sa na portáli topky.sk objavilo video, na ktorom policajti počas jazdy v Bratislave po Einsteinovej ulici prechádzali služobným vozidlom z jedného jazdného pruhu do druhého a ohrozovali za nimi idúceho vodiča, lebo boli presvedčení, že nedodržiava maximálnu povolenú rýchlosť.

Či vychádzali z ukazovateľa rýchlosti na prístrojovej doske, alebo porovnávali rýchlosť podľa pohybu ďalších vozidiel v premávke nevedno, ale vodiča nakoniec zastavili. Keď sa k prekročeniu rýchlosti sám nepriznal, aspoň mu skontrolovali doklady. A to by mohol byť hádam aj koniec ich „pochybného“ služobného zákroku keby...

Keby vodič a autor videa zároveň ho v októbri minulého roka nezverejnil na známej webovej stránke a keby pred pár mesiacmi nezačali postup policajtov rozoberať aj médiá na Slovensku. A predstavte si, že akurát vtedy podal jeden občan podnet orgánom Policajného zboru podnet na prešetrenie priestupku a to rýchlej jazdy neznámeho vodiča na neznámom aute! Nevychádzal pritom z vlastného a konkrétneho vnímania dopravnej situácie, ktorej bol svedkom a podporeného dokumentáciou vlastným technickým zariadením na konkrétnom mieste a v konkrétnom čase, ale zo sprostredkovaných informácií vzhliadnutím videa na internete.

Otázne je, podľa čoho usúdil, že vodič neznámeho vozidla  prekročil povolenú rýchlosť a ešte otáznejšie, podľa čoho ho identifikoval ? Podľa hlasu???  Veď tých hlasov podobných hneď premiérom sa ani v trestnom konaní stotožniť nikdy nepodarilo. (Identitu vodiča pritom poznali len policajti, ktorí ho zastavili a kontrolovali – poznámka autora)

Dokumentáciu priestupkov je možné vykonávať len technickými prostriedkami, ktoré používa a využíva PZ. Meranie prekročenia maximálnej povolenej rýchlosti môže byť, laicky povedané, riešené okamžite – priamo na mieste priestupku, alebo dokumentačne –  technickými prostriedkami, ale bez akejkoľvek možnosti zasiahnuť do ich záznamu, alebo ho pozmeniť. Pri laserových meračoch je takáto ochrana pred cudzím zásahom zabezpečená od začiatku vyhotovenia záznamu až po jeho archiváciu. Do súborov s uloženými dátami nemožno zasahovať, dajú sa akurát natrvalo odstrániť. Úpravy videozáznamu, ktorý bral orgán PZ z webovej stránky ako dôkaz, urobil syn autora videa ešte pred jeho umiestnením na webovú stránku a keďže nebol chránený mohol tak následne urobiť ktokoľvek a tiež aj osoba, ktorá videozáznam pre potreby PZ zabezpečila. Aj keby sa tak nestalo, už len samotná možnosť pozmeniť obsah a formát videozáznamu bráni jeho použitiu pre účely konania o priestupkoch.

To však znalcovi, ani polícii vôbec neprekážalo pri rozhodovaní, hoci časový údaj na videu z webstránky nemusel a ani nezodpovedal reálnemu času priebehu jazdy. Pri komparačnom použití elektronickej časomiery využívanej pri automobilových súťažiach sa v danom úseku rozišiel viacej ako jednu sekundu.

Výpočet rýchlosti závisí od dvoch veličín. Od dráhy a času. Bez ohľadu na zákonný pôvod dokumentačného materiálu mal prizvaný súdny znalec relatívne k dispozícii obe veličiny. Relatívne preto, lebo pri maximálne spomalenom videozázname nie je vždy možné presne určiť začiatok a koniec merania dráhy.

Sám znalec vo svojom posudku uvádza, že nie vždy sa mu podarilo zastaviť videozáznam v rovnakej pozícii medzi stĺpmi verejného osvetlenia, ktoré by mali mať podľa stavebnej normy medzi sebou konštantnú vzdialenosť. Mali by, ale ani to nie je vždy pravda. Videozáznam použitý ako dôkaz túto možnosť vzhľadom na formát a zápis údajov ani neposkytuje. A akým spôsobom bola zistená druhá veličina – čas?

„Na presnejšie určenie rýchlosti vozidla bol videozáznam vyhodnotený v milisekundách na dve desatinné miesta a merala sa vzdialenosť a čas za ktorú vozidlo na videozázname prešlo.“ (vyjadrenie súdneho znalca)

Amatérsky program Windows Movie Maker, v ktorom súdny znalec záznam vyhodnotil, odpočítava pri každom obrázku vždy štyri milisekundy. Metrologická chyba technických prostriedkov na meranie rýchlosti, ktoré používa Policajný zbor sa pohybuje v rozmedzí plus – mínus 3 km/h pri rýchlostiach do 100 km/h a plus – mínus 3 percentá z nameraných rýchlostí vyšších ako 100 km/h. Hoci laserové prístroje patria k najpresnejším, policajti pri rozhodovaní o priestupku musia vždy túto metrologickú chybu zohľadniť. Lenže z čoho určiť metrologickú chybu v tomto prípade? Z druhu a kvality videokamery, zo spôsobu zápisu digitálneho záznamu, z rýchlosti spracovania a zápisu dát amatérskym editorom na úpravu videa? V akom rozsahu rýchlostí sa mohol vodič pohybovať, keď jeho priemerná rýchlosť bola stanovená na 77 km/h?

Poznámka namiesto záveru: Predstavte si, že vodič bude protestovať voči rozhodnutiu o spáchaní priestupku a v zákonnej lehote podá odvolanie. Ibaže to originálne a vlastnoručne podpísané skopíruje, kópiu vloží do otvorenej obálky a tú voľne položí na okienko stálej služby v policajnej budove. Bude správny orgán akceptovať takúto písomnosť a spôsob jej doručenia pre účely priestupkového konania? Ak áno, už vôbec nejde o právny stav, ale naozaj o nebezpečnú diagnózu.