14.07.2021

EÚ chýba posledný krok a predaj spaľovacích áut skončí definitívne

V nasledujúcich mesiacoch sa rozhodne, či sa podarí presadiť celoeurópsky zákaz predaja spaľovacích áut.

 

Európska únia dnes predstavila svoj veľkolepý plán na boj s emisiami. EÚ chce ísť príkladom a chce sa stať vôbec prvou ekonomikou sveta, ktorá emisné ciele aj reálne začne plniť s tým, že ich včas splní (uhlíková neutralita do 2050, inak hrozia katastrofické zmeny klímy). Tretia najväčšia ekonomika sveta plánuje prijať legislatívu pod súhrnným názvom FIT 55, ktorá zníži emisie CO2 v roku 2030 až o 55% v porovnaní s rokom 1990. Nové pravidlá cielia aj na dopravu. Osobných automobilov sa najviac dotkne plánovaná stopka pre predaj nových vozidiel s akýmkoľvek spaľovacím motorom. Zákaz predaja má vstúpiť do platnosti v roku 2035, teda o štrnásť rokov. Dovtedy však už väčšina veľkých výrobcov aj tak spaľovacie osobné automobily predávať nebude. Koncern Volkswagen sa verejne zaviazal splniť tento cieľ v roku 2030 a spolu s ním aj veľká časť ďalších automobiliek. Zákaz tak obmedzí už vlastne len posledných mohykánov, ktorí naďalej veria v uplatnenie spaľovacích motorov v osobných automobilov aj v budúcnosti.

Ban na predaj osobných áut so spaľovacím motorom však nie je najväčšou zmenou, na ktorej sa má v blízkom čase zhodnúť celá 27 členná EÚ. Podľa Reuters ide o komplexné utlmenie emisií na území EÚ, no čo je podstatné, aj mimo hraníc spoločenstva. Jedným z kľúčových návrhov je obmedzenie dovozu prostredníctvom cieľ a ďalších poplatkov tých tovarov a materiálov, ktoré sa vyrábajú mimo EÚ, no ich výroba a preprava je vysokoemisná. Tento bod je kľúčový napríklad pre zachovanie konkurencieschopnosti európskeho oceliarstva, ktoré už dnes veľmi trpí na lacnú dovozovú oceľ z Číny. A práve Čína a Rusko sa pri pohľade na túto zmenu poriadne odkrvili.

Ďalšou snahou Únie je prinúť lode využívajúce európske prístavy s materiálmi a tovarmi smerujúcimi z a do EÚ, aby za svoje vysoké emisie poriadne mastne platili. Práve gigantické lode križujúce moria a oceány sú jedným z najväčších znečisťovateľov životného prostredia. A odpoveď má EÚ aj na leteckú dopravu a prepravu. Prvýkrát v histórii plánuje zdaniť letecké palivá, ba čo viac, chce poskytnúť 10-ročné daňové prázdniny na využívanie nízkoemisných palív (bio a najmä syntetické palivá s CO2 neutralitou, či takmer neutralitou). Podobné je to v energetike, priemysle a vo vykurovaní. Aj tieto odvetvia majú prejsť k nízkoemisným alternatívam. Kým energetika ide v celkovom meradle správnym smerom,  vykurovanie budov je problematické. Tvorí približne jednu tretinu emisného účtu EÚ a v mnohých krajinách pochádza teplo práve z fosílnych palív (najmä uhlie vid. Poľsko). Spoločenstvo chce prinútiť štáty a koncovo domácnosti, aby prešli k alternatívnym zdrojom tepla.

Kým medzi krajinami na západe panuje všeobecná zhoda a novú legislatívu prijímajú pozitívne, východné krajiny sa obávajú sociálnych dopadov. Všetky nové legislatívne úpravy budú niečo stáť a majú vysoký potenciál najviac zasiahnuť sociálne najslabšie vrstvy obyvateľstva. EÚ si to uvedomuje a o protiopatreniach musí presvedčiť aj východoeurópske krajiny. Na ochranu najslabších má slúžiť budúci sociálny fond, ktorý má byť štítom pre domácnosti ohrozené zvyšovaním cien energií a nákladov na bývanie. Zároveň Európska komisia vyzýva svojich členov, aby obrovský 800 miliardový balík peňazí určený na obnovu po pandémii využili práve na podporu zatepľovania domácností, výmenu starých technológií (kotlov) a na podporu vzniku pracovných miest v nových trhových príležitostiach, akými je napríklad vodík.

Ak teda máte chuť písať o zlej EÚ v súvislosti s vynucovaním výrazných zmien, myslite najmä na to, že skutočné socio-ekonomické dopady na vás a vašich blízkych idú na vrub jednotlivým štátom a hlavne tomu nášmu. Lebo keď sa masívny balík peňazí určený práve na podporu domácností a pracovných miest stratí na pol ceste, respektíve ho nekompetentní lídri krajiny (ktorí boli u nás zatiaľ všetci) nedokážu správne minúť, nie je zlá EÚ...

Ale späť k téme. Európska únia chce týmito legislatívnymi úpravami docieliť potvrdenie svojej vodcovskej pozície v oblasti ochrany životného prostredia a znižovania emisií.

Na mieste je otázka, či má toto prvenstvo hlbší zmysel a či dokáže motivovať aj ďalších znečisťovateľov k podobnej akcii. Ak by totiž išlo len o emisie EÚ, ani keby sa odrazu všetky stratili, nič zásadné by sa nezmenilo. Celkovo tvoria naše európske emisie len 8% z koláča emisií vo svete. Či sa touto "šancou pre ľudstvo" podarí EÚ niečo dosiahnuť, to už je vecou európskej diplomacie. Zatiaľ to vyzerá tak, že aj prvý a druhý najväčší svetový znečisťovatelia budú EÚ nasledovať. V akom tempe, tak to zostáva otázne. Byť prvým môže byť výhodou i nevýhodou. Nevýhodu ale možno vykompenzovať pravidlami zelenej hranice, teda clami na vysokoemisné produkty zo zahraničia. Výhodou potom môže byť náskok priemyslu v tvorbe nízkoemisných produktov v porovnaní so zahraničím.


AUTOR: © Zoznam/Ján Hargaš
ZDROJ: Reuters

Komentáre k článku