TEST: Honda ZR-V – viac priestoru v úspornom hybride
Príbeh modelu ZR-V mám veľmi rád. Je to také príjemne americko-európsky zamotané.
Dáme si ho teda na začiatok znovu, aby som sa mohol odraziť od brehu a pokračovať v teste, dobre? Nuž, na začiatku bola minulá generácia modelu HR-V. Viete, tá oblá s magickým priestorom v kabíne a s magickými sedačkami. Potom prišla nová generácia, no tá bola celkom iná, vnútorne menšia, taká skôr SUV Coupe. A potom prišlo ZR-V, na ktoré sa práve pozeráte. Toto ZR-V ale nejaký ten rôčik späť prišlo na americký trh pod názvom HR-V. Honda skrátka v Emerike model medzigeneračne zväčšila, kým v Európe ho zmenšila. A neskôr si túto diskrepanciu uvedomila a zjednala náhradu. A tak my tu v Európe máme vlastne HR-V dve. Menšie a väčšie. A to väčšie sa volá ZR-V. Kapišto? A že sa tu nemáme dobre, ej veru máme! A viete čo je ešte lepšie? Že aj to súčasné „menšie“ HR-V je vlastne väčšie ako pôvodné. Ak nie vnútorným priestorom, vonkajšími rozmermi veru hej. Uznajte, podarilo sa mi trošku vás zamotať? Hm?
Emeriku v modeli ZR-V tak trochu cítiť. No nie veľmi. Najväčším znakom pôvodne zaoceánskeho určenia vozidla je obrovská nádrž. Ona vlastne ani nie je obrovská, je však taká, akú by auto tejto veľkosti malo pred niekoľkými rokmi. Má 57 litrov a je to práve táto nádrž, ktorá Honde umožňuje písať o dojazde na jedno tankovanie na úrovni 1000 km. V zimnom období a pri vodičovi s ťažšou nohou, to bude okolo 900 km, no aj tak sú to výnimočné hodnoty – vzhľadom na konkurenčné vozidlá.
Tak si dajme konkurentov, dobre? A začneme modelom Jeep Compass. Veľmi podobné príchute vzdialených amerických krajov s európskymi reáliami Podkapotou. Veľmi podobné vnútorné rozmery, no zreteľne odlišné vonkajšie rozmery. To preto, lebo paradoxne má Jeep viac európske korene ako ZR-V. Japonský model ovplýva dlhšou kapotou a teda o niečo vyváženejšími proporciami. Preto má podobné vnútorné rozmery, napriek výhode cca 16 cm v celkovej dĺžke. Jeep s mild-hybridom s výkonom 130 koní viete kúpiť za 31. S plug-in hybridom s výkonom 240 koní za 43. Honda ZR-V sa výkonmi a schopnosťami nachádza v strede. A aj cenou. Kúpite ju od 39-tisíc, no za 41 už má vlastne všetko čo jej treba. A výkon má 184 koní. Takže je silnejšia ako mild-hybrid, no zároveň slabšia ako plug-in od Jeepu. A nemá k dispozícii AWD. Jeep Compass je typickým konkurentom tomuto modelu. Slabší a menej schopný mild-hybrid a k nemu plug-in hybrid, ktorý ľudí veľmi nenadchne – treba to nabíjať a stojí to viac peňazí. Podobný príbeh je aj pri Alfe Tonale, no tiež pri Peugeote 3008 a Citroene C5 Aircross – slabší mild-hybrid, doplnený silnejším plug-in hybridom a k tomu ešte aj elektrické verzie – v prípade 3008-čky.
Potom je tu argumentačne veľmi silná skupina pôvodných spaľovačov. Tam vedie už starnúci, ale stále svieži Karoq od Škody. Vo výbave Drive so silnejším TSI a DSG za 31. Uňho je to ale cena už od, takže aj pri skromnosti treba rátať, že cenovka vo finále ešte trocha porastie. A nemáte hybrid. No aj štandardný spaľovač vie jazdiť s dobrou spotrebou. Honda sa však nemusí ani snažiť.
Ale poďme trošku pritvrdiť. Renault Austral. Full hybrid, 200 koní, porovnateľná veľkosť, no francúzsky štýl k tomu, lepší infotainment a cena s porovnateľnou výbavou cca 37-38-tisíc. Takže vlastne remíza. Ale porovnanie Francúz proti Japoncovi je u našinca trochu nefér. Tak porovnajme Japonca s Japoncom. Toyota Corolla Cross – so silnejším hybridom, s porovnateľnou výbavou za 37 až 39. Takže remíza. Výhodou je, že môže mať aj AWD verziu. Nevýhodou je, že v interiéri je menším autom.
Kým ZR-V odvezie aj vyšších vzadu, Corolla Cross ich priestor obmedzuje o málo viac. Teda pravda, ak si ZR-V nezoberiete v najvyššej výbave so strešným oknom. Tým pádom si vzadu vysokí nevedia normálne sadnúť, lebo kraj strešného okna majú vtlačený do hlavy a to nie je príliš pohodlné.
Pointa tohto porovnania je jasná. Ak chceme hľadať porovnateľné autá, zistíme, že ZR-V vôbec nie je drahším vozidlom. Naopak – ponúka veľa za dobrú cenu. Akurát nevie lákať na ceny už od. Lebo v Honde by radšej spáchali harakiri, než privítali zákazníka, ktorý by prišiel pre zavádzajúcu reklamu (môžete mať toto auto, ale holé a bosé, alebo len s našim financovaním a podobne).
Honda ZR-V bola mojim spoločníkom spolu s nemenovaným elektrickým autom, ktorého cena bola o 15-tisíc vyššia. Pritom bolo o dobrých 15-tisíc menej pohodlné. A to nielen zimným zhruba tretinovým dojazdom, ale aj celkovým komfortom jazdy. Darmo to bolo nablýskané, silné a kúl, po dvoch dňoch som s úľavou presadol do normálnej funkčnej Hondy a jazdil veselo a komfortne.
Model pôsobí veľmi dospelo. Má konektivitu, má asistenčné systémy. Infotainment tradične nepatrí k tým najbystrejším, ale premietať CarPlay a Android Auto vie aj bezdrôtovo a v najvyššej výbave s Bose reproduktormi ešte aj pekne hrá. No a asistenti sú omnoho menej upípaní ako u európskej proveniencie. Núdzové brzdenie pri kontrole prednej časti vozidla som v úzkych mestských uličkách dostal akurát tak k zablikaniu. Žiadne vrieskanie a zbytočné autonómne brzdenie. Podobne senzory a kamery vo vozidle robia čo majú. Aj udržiavanie v pruhoch vypnete azda len na horšej ceste s rozbitou krajnicou. A keď začne na bláznici dialniť diaľnici blázniť a upozorňovať na udržiavanie v pruhoch, stačí raz zatriasť volantom a hneď sa spamätá – ako dieťa po dvojfacke od Heleny.
Slabinu Hondy môže niekto vidieť v nevypínateľnom asistentovi upozorňujúcom na prekročenie rýchlosti. Lebo v aute túto fičúru jednoducho nevypnete. Honda sa ani neobťažovala možnosťou vypnúť systém pri každej jazde. Jednoducho je upozornenie stále aktívne. No s tým rozdielom, že vám vlastne ani nevadí. Lebo sa vás nesnaží nas*ať, ale len upozorniť. Jemným a tichým zapípaním. Odjazdil som v aute vyše 500 km a ani raz sa mi nestalo, že by ma ten asistent nahneval. Lebo skrátka Honda si povedala, že ho urobí user friendly, keď už tam musí byť. To je také osviežujúce, až mám z toho slzy v očiach. Skrátka, toto nie je slabina. Je mi to jedno a občas sa mi zíde vedieť, že idem rýchlejšie ako treba. Takto majú tie asistenčné systémy vyzerať a pracovať, do psej matere.
Slabinou je pre mňa skôr trošku menej zručný adaptívny tempomat. Na plnej diaľnici vám bude skôr na obtiaž. Dobrý je pre nočnú nerušenú jazdu, keď nikde nikto. Ale práve vtedy sa ho človeku nechce zapínať a radšej trochu pridá, nech zostane svieži. Ale možno to máte inak... V rámci segmentu je však v poriadku, no na trhu sú už aj lepšie.
Svetlá pracujú dobre. Silný lúč, dostatočný kužeľ. Na kopcovitých okreskách v noci to nebude extra, ale inak fungujú. Matrix nepoznajú.
Jazda je vo všeobecnosti pohodlná. Žiadne Zr-V neponúkne viac ako 18-palcov kolies a je to veľmi fajn. Rozmer autu sedí, viac netreba. Podvozok tak poskytuje vhodný kompromis medzi stabilitou a komfortom. Odhlučnenie kabíny je na veľmi dobrej úrovni. Ani diaľničné nadlimitné rýchlosti pri silnom bočnom vetre nespôsobia, že by ste boli ohučaní. Bose audio navyše vie v rôznych úrovniach nastavenia zvyšovať intenzitu ozvučenia na základe zvyšujúcej sa rýchlosti. Skrátka s týmto sa dá fičať aj po Autobahne a cítiť sa výborne.
Akurát nečakajte, že pri 160-tke budete mať spotrebu päť litrov. Bude to mierne nad desať. Ale pri normálnych diaľničných rýchlostiach – 130 km/h jazdíte za 7,5 až 8,5 v závislosti od profilu a poveternosti. Dynamické jazdenie na okreskách znamená cca 7 l/100 km. V meste všetko závisí od toho, či motoru vôbec dáte šancu zohriať sa. Ja mu túto šancu obvykle úmyselne nedávam. Niekoľkokilometrové presuny cez preplnené mesto tak spotrebu tlačia nahor, no keď už sa spaľovač zohreje a trochu doplní šťavu baterke, začne sa častejšie vypínať a spotreba klesá raketovo nadol. Mestská jazda tak aj pri kratších trasách v zime značí kulmináciu spotreby okolo 7 litrov. Môj finálny priemer bol 7,8 l/100 km. To zodpovedalo 50% diaľničným kilometrom, 40% okreskám a 10% som pridal v meste. No ak ide o čas, podieľ mestských presunov bol pochopiteľne vyšší. Voľnejšie tempo spotrebu znížilo na 7,2 l/100 km. Okresková pohoda so zohriatym motorom spotrebu tlačí pod 6. Ale tieto údaje sú už skôr teoretické. Počas testu bola reálna zima, zázraky nečakajte. V lete som s týmto istým modelom na rovnakom obutí jazdil za 6,1 l/100 km v priemere a na diaľnici to bolo 7 až 7,5 pri 130 km/h.
Pružnosť systému je výborná a jediné, čo môže trochu mrzieť je absencia AWD systému. Lenže ako viem z CR-V, honďácke AWD-čko je mechanické, takže spotrebu tlačí vyššie a treba s tým rátať.
Auto má ale dobre postavené proporcie, takže aj za mokra sa vie svižne rozbehnúť z miesta a pružné zrýchlenie je bezproblémové. Najmä pre okamžitú reakciu na stlačenie plynu. Zrýchlenie zo 60 na 100 km/h je za 5,35 sekundy. Z 80 na 120 km/h za 6,75 sekundy. Dvojliter sa skrátka nezaprie a aj elektromotor má kopu sily.
Hybrid Hondy jazdí primárne ako elektromobil so spaľovacím motorom v pozícii generátora. Pri vyšších rýchlostiach ale má „dva prevody“ (v minulosti jeden) ktorými dokáže spaľovací motor pripojiť ku kolesám. Efekt fénu je tu ale zrejmý podobne ako pri autách s eCVT prevodovkou. Motor je tiež v kabíne počuť, no nie je rušivý. Zmeny v intenzite stlačenia plynového pedálu rieši tiež hneď.
Honda ZR-V je solídna ponuka v kategórii stredne veľkých SUV/crossoverov. Neponúkne pohon 4x4, ale ponúkne výbornú spotrebu, silný motor, prísľub spoľahlivosti, vzdušnú kabínu s dobrou dávkou technológií bez otravných asistentov. 7,5 z 10. Nie je to auto, ktoré chytí za srdce, ale také majú obvykle aspoň pár väčších slabín. Toto ich nemá. Teda vlastne má – 390 litrov v kufri namiesto obľúbenejších cifier. Ale kufor je dobre využiteľný a nič zásadné mu nechýba. Azda jedine rezerva... No to je daň za hybrid.
AUTOR: © Zoznam/Ján Hargaš
Komentáre k článku