Zobraziť galériu

Alfa Romeo Tonale
Zdroj: Ján Hargaš

Ďalšia Alfa Romeo do výpočtu, ktorá sa nedá nazvať krásnou, ale ani škaredou.

Má dizajn v tepe doby. Dizajn, ktorý je výrazný, dizajn, ktorým sa odlišuje, ale tiež dizajn, ktorý nie je konzervatívny a nedá sa objektívne pomenovať. Toto auto má potenciál uspieť, pretože sa nesnaží vyhovieť všetkým. Má krásnu masku, no telo, ktoré sa za krásne označiť nedá. Je to SUV, je to teda karoséria, ktorá je populárna. Tonale nie je lacné. Je však lacnejšie ako väčší kolega menom Stelvio a má konkurencieschopnú cenu pri porovnaní s ďalšími prémiovými kompaktnými SUV. Vlastne od nich vie byť aj lacnejšie.

Dizajn Tonale je jeho silnou stránkou, rovnako tak farby a doplnky. Je to výrazné auto, ktoré na ulici svieti, priam žiari. Je to auto, ktoré aj po týždni užívania zreteľne trčalo z radu zaparkovaných áut napriek bielej farbe, napriek tomu, že model je v predaji už dlhé mesiace. A je to auto, ktoré pri príchode k nemu vyvolávalo emócie. Stále. A v mojom prípade sa miesil hnev s obdivom presne tak ako na začiatku pravého talianskeho manželstva. To auto nie je ťažké milovať, no nie je ťažké ho nenávidieť. Dôležité je, čo je pre vás dôležité. U mňa prevažuje nenávisť, no to neznamená, že sa mi s ním lúčilo ľahko a že som s ním chcel prestať jazdiť. Áno, kričal by som, hádzal taniermi, ale rozviesť sa? Nikdy!

Lebo Tonale má okrem dizajnu ešte ďalšie silné stránky. Z nich vynikajú jazdné vlastnosti, špeciálne podvozok. To auto jazdí ako malý boh. Už v základe má adaptívne tlmiče, má tiež vektoring krútiaceho momentu (veľmi dobre nastavené pribrzďovanie vnútorného kolesa v zákrute). Napriek pohonu iba prednej nápravy, napriek relatívne nízkemu výkonu, napriek vysokej karosérii i podvozku. Je tuhé, ale nie príliš. Je ostré, ale zároveň lahodné. No najmä prevyšuje konkurentov aj bez použitia silných zbraní, ktoré oni používajú neustále. Ak túžite po SUV, no bojíte sa, že prídete o pôžitok z jazdy a preto máte na vrchole rebríčka modely od BMW, pokojne si tam pripíšte aj talianského fešáka. Lebo si to zaslúži.

Ďalšou silnou stránkou je priestranný a pohodlný interiér. I keď niektoré plasty vyzerajú akoby ich vyrobili vo Fiate v roku 2004, celkový dojem je veľmi dobrý. Takmer nič nevŕzga a to ani po x vodičoch a vyše 15-tisíc km v náročných podmienkach. V kabíne sa prekvapivo pohodlne odvezú piati. Vpredu sme sedeli dvaja vyšší chlapi, vzadu moja polovička s dvomi deťmi v sedačkách. Nedá sa povedať, že by mala extra veľa miesta ale ani dlhšia jazda nespôsobila zdravotné problémy, dokonca ani sťažovanie a keďže jedno predchádza druhé, nebolo to veru zlé. Vzadu potešia dlhšie sedáky sedadiel na bokoch ako i možnosť miernej zmeny sklonu operadiel a dobré anatomické tvarovanie. Rovnako tak prítomnosť výduchov vzduchotechniky i slušná úroveň okien – dobrý výhľad von. I keď bol interiér primárne v čiernej farbe, na posádku nepôsobil až tak klaustrofobicky. Akurát im bolo dosť teplo, keďže klimatizácia má čo robiť aby uchladila päticu radiátorov na dlhšej jazde v horúčave.

Posed vpredu je fajn. Kabína má dostatok dĺžky, takže aj nohatý vodič a spolujazdec výraznejšie neobmedzujú posádku vzadu. Iba ich nohy sú obmedzené stredovým tunelom, ktorý je prémiovo mohutnejší, no dá sa na to zvyknúť a práve posun sedadla vzad v tomto pomôže. Sedačky sú výborné. Majú tuhšie bočné vedenie, lepšie držia telo na mieste, sú športovo tvrdšie, no telo držia tam, kde má byť aj v prípade väčších postáv. Výhľad z vozidla je lepší než v hatchbacku. Auto je z tohto hľadiska typickým SUV, pocit že sedíte vyššie ako ostatní je badateľný. Mne veľmi vyhovoval úchop volantu. Ergonómia je fajn aj pre vyšších, sedáky nie sú až také dlhé, ale to mi nevadí. Akurát lakte si veľmi neviete odložiť v rovnakej výške, takže občas treba zmeniť polohu. No drobné nezrovnalosti, to k Alfe patrí.

Nadpriemerný je infotainment. UConnect umožňuje dôkladnejšie nastavovanie asistenčných systémov, je dostatočne rýchly, neseká, je prehľadný, navigácia je slušná a i keď veľkosť zobrazovadla nie je výnimočná, detaily vyzerajú dobre a zábery z kamier okolo auta tiež. Asistenčné systémy vďaka možnosti nastavovania taktiež pracujú dobre. Adaptívny tempomat je predvídateľný a na voľnejších úsekoch diaľnic vie veľmi pomôcť znižiť záťaž vodiča. Podobne udržiavanie v pruhoch, či stráženie mŕtvych uhlov a ďalší pomocníci. Skvelý je digitálny informačný štít, ktorý disponuje viacerými možnosťami zobrazenia. Najkrajšie je retro odvodené z dávnych modelov značky, kde sa čísla na budíkoch otáčajú pre lepšiu čitateľnosť. Je to zrozumiteľné a naozaj pôsobivé. Ešte pôsobivejšie by bolo, keby tie budíky boli skutočné, ale to sa dnes už nenosí, všakže. Dnes treba veľa palcov a pixelov, aby to fungovalo. Ale aj tak je to fajn. Informácie máte a nevyhnutný pocit z dotiahnutých detailov tiež. Nevyhnutný preto, lebo dotiahnuté detaily predlžujú radosť z kúpy nového vozidla a v Alfe to robia výborne. Okrem vlajočiek a znakov je kúzlo vo svetelnej šou i v ambientnom osvetlení, no tiež v digitálnom prístrojovom štíte. Zmysel pre detaily Alfu oddeľuje od ďalších koncernových značiek a to ako v dizajne, tak pri jazde.

Čo však táto Alfa má s ostatnými spoločné, to je motorizácia, respektíve motorizácie. Tonale kúpite s tromi motormi. Ako základný benzín s automatom, ako výkonnejší benzín s automatom a ako plug-in hybrid. Vozidlu nechýba vrcholná a zároveň ekologická verzia, nechýba mu ani základ, no chýba zlatý stred. Testovaný motor s výkonom 160 koní totiž zlatým stredom nie je. Je dobrou voľbou, ktorá umožňuje kúpu aj nižších výbav. No silné benzínové turbosrdce, to modelu Tonale chýba. Motor ako má Stelvio. Mocný dvojliter, pokojne výrazne menej mocný ako v Stelviu. Mocný dvojliter v ponuke má, ale nie v EÚ. No aj tu by niečo podobné, i menej výkonné, takých 220 koní, mild-hybrid, pohon iba prednej nápravy s rozumným diferenciálom, iba výbava Veloce – napríklad. Skrátka niečo, čo si dnes môžu pri high-volume vozidle dovoliť iba výrobcovia s úspešnými elektrickými modelmi. A tých taká Alfa veľa nemá, i keď koncern ako taký sa už dobre rozbieha a Alfa má byť v rámci 14-tich značiek elektrifikovaná ako prvá.

Základný motor je slušný. I keď je výkon 130 koní vyslovene urážka výborného podvozka, pre väčšinu užívateľov bude toto, spolu s nižšou výbavou, ideálne Tonale. Krásne talianske auto s koncernovým štvorvalcom, ktorý zabezpečí nízku spotrebu a slušnú dynamiku. Ja však mám tendenciu odporučiť jedine a výhradne silnejší motor, ktorý mala Podkapotou práve testovaná verzia. Ak si odmyslím plug-in hybrid, ktorý bude isto zaujímavý, verzia s výkonom 160 koní je ideál. Nie ideál v zmysle utopického sveta, no ideál, ktorý tu aktuálne je a je k dispozícii. 160 koní je stále pre podvozok pohodienka, no Tonale s nimi už nie je len pekný Talian, už má aj nejaké tie svaly a keď veľmi chcete, vie ich aj použiť. Aby to nebolo len mletie slamy, zo 60 na 100 za 5,25 sekundy, z 80 na 120 km/h za 7.78 sekundy. Oba časy zodpovedajú lepšiemu priemeru a oba sú lepšie ako odskúšané hranice rozumnej akcelerácie pri predbiehaní – to je 6 a 8 sekúnd. Tieto časy zabezpečujú, že na ceste s dobrým výhľadom viete predbehnúť rýchlo a bez stresu, no nezabezpečia, že by ste predbehli viacero áut naraz a podobne. Je to skrátka dobrý čas, naozaj dobrý, keď uvážim veľkosť auta, skutočnosť, že ide o čas bez prípravy, no športové časy to nie sú. A to nie je obzvlášť príjemné zistenie, keď sa dotknete tých veľkých pádiel pod volantom na stĺpiku, keď držíte volant s ostrým prevodom, keď sa auto drží cesty tak ako toto. Pre bežného vodiča výborné, no Alfa nikdy nelákala len bežných vodičov.

Na druhú stranu, aj športovejšie ladený vodič z dlhodobého hľadiska obetuje pár desatín pri pružnosti, ak vie, že za to dostane dramaticky lepšiu spotrebu ako pri rýchlejšom modeli. Lebo akokoľvek som Alfu trápil, spotrebe sa veľmi nechcelo prekročiť hranicu 7 litrov na 100 km. A to je ozaj výborné. Čisto diaľničná jazda samozrejme spotrebu tlačí k 8 litrom, no v mixe kilometrov, kde je diaľnica zastúpená 50 percentami, okresky 40-timi a mesto 10-timi bol priemer 7,2 a to aj s ťažšou alfistickou nohou. Môj celkový priemer, v ktorom prevažovali okresky a diaľnica pokojnejším tempom rýchlosťou zväčša okolo 120 km/h bol priemer 6,6 litra. Pritom v tomto údaji sú zahrnuté všetky situácie vrátane dynamickejších kilometrov, ktorých spotrebu som uviedol vyššie (klasický mix kilometrov).

Zhruba 600 kilometrov za volantom ma naučilo, že to auto si pýta ťažšiu nohu ako konkurenti. Vtedy funguje dobre, vtedy prevodovka lepšie chápe. Je to Talian a trochu ťažšia noha je preňho prirodzená. Dokonca aj nepríjemný trhavý pojazd krátko po studenom štarte, ktorý je pri tomto motore úplne bežný, je s ťažšou nohou menej nepríjemný. Motor i prevodovka skrátka potrebujú nie prudšie zaobchádzanie, ale väčší dôraz na to, čo chcete urobiť.

Alfa Romeo Tonale je výborné auto. Nekupoval by som ho so slabším motorom. To určite nie. Keď sa zžijete a pochopíte ako má nastavený akcelerátor, bude sa vám žiť dobre. Má krásnu spotrebu, má unikátny dizajn, je posadnutý detailami, je to silný mild-hybrid, má skvelý podvozok a pritom má v kabíne kopu miesta. Neviem, či niekedy Alfa postavila univerzálnejšie vozidlo ako Tonale. Toto by mal byť hit, lebo spĺňa všetko a ešte o kus viac ako zákazník očakáva. Má svoje slabiny – nekultivovanosť agregátu a prevodovky pri studenom motore, absencia strednej voľby v rámci motorov, absencia manuálnej prevodovky. No cena je nastavená férovo. Nie je to lacné auto, no také ani byť nemá. Je to Alfa, je to emóciami natlakované SUV a to mi príde taký oxymoron, že až. No je pravdivý. Keď som s Tonale, neznášam ho, no keď ho nemám, chýba mi. A také má byť talianske auto, taká má byť Alfa. Je veľmi fajn, no môže byť aj lepšia. 8 z 10 bodov.