17.01.2020

VEĽKÝ TEST: Škoda Scala Style 1,5 TSI DSG – lepšia, ako sa zdá

V prvej časti sme sa zoznámili s niektorými faktami, ktoré sprevádzajú nový model Scala. Dnes sa pozrieme ďalej.

Minule som písal, že sa Scala nepredáva až tak dobre, ako jej predchodca. Nuž, nie je to tak celkom pravda. Scala sa začína rozbiehať a v roku 2019 sa za 9 mesiacov predalo 1 664 kusov.

Škoda pri spustení predaja veľmi nechcela, aby sa Scala prezentovala ako nástupca Rapida vo verzii Spaceback. Scalu prezentovala ako nový model, ktorý je úrovňou vyššie. Áno, stojí na novej platforme MQB, môže mať lepšiu výbavu a hlavne také asistenčné systémy, o akých sa Rapidu nemohlo ani snívať. Napriek tomu všetkému sa porovnaniu, aspoň zbežnému, nevyhnem. Ani nie je dôvod.

 

Pri uvedení nového modelu sa objavovali názory, že Scala konečne nahradí dizajnovo vraj neveľmi vydarený Rapid. Nuž, osobne tvrdím, že dizajn je veľmi osobná záležitosť. Čo sa jednému páči, iný zavrhne. Alebo naopak. Mne osobne sa Rapid, hlavne v krátkej verzii hatchback celkom páčil. Kompaktný, primerane veľký. S predĺženou sklenenou zadnou časťou piatych dverí bol dokonca celkom „šik“. Taký akurátny. Keď postavíte vedľa neho Scalu, silueta je síce mierne iná, ale filozofia a štýl zostali. Scala má nielen dynamickú siluetu, ale aj proporčne vyváženejšie tvary. Hoci sa neubránim dojmu, že z bočného profilu sa auto prezentuje pomerne konzervatívne. Počul som dokonca názor, že je to taká „Octavia hatchback“. Čiže inak Golf... Nie, tam ambície Scaly nesmerujú, alebo žeby predsa len?    

Auto získalo nielen na vzhľade, kde dokáže zaujať skoro z každého uhla. Scala dostala prídavok v rozmeroch. Teraz patrí k plnohodnotným kompaktom nižšej strednej triedy.  Mierne narástla: oproti Rapidu Spaceback je o 5,8 centimetra dlhšia, o 4,8 cm širšia a na výšku jej pridali 1,2 cm. Rázvor Scaly je dlhší o 3,4 centimetra. Zväčšené rozmery sa prejavili v interiéri, ktorý nemá problém s priestorom.

Viac miesta na šírku je vpredu, aj vzadu, pribudlo aj nad hlavou hlavne na predných sedadlách. V kabíne je viac priestrannosti aj optickej voľnosti. Tú trocha zmenšovala čierna farba interiéru. Osobne by som ho vymenil za svetlejší variant, alebo farebnú dvojkombináciu. Nie je to prekvapujúce, ani nečakané, že má oproti predchodcovi väčší batožinový priestor. Pribudlo 50 litrov, na dĺžku má kufor o 40 mm viac. Tých 467 litrov iste poteší.

Keď sme už v interiéri - viem si predstaviť, že u niekoho môže Scala nahradiť Golf. Kvalita materiálov v kabíne je v pohode, výbavou tiež nezaostáva. Občas čosi kdesi trocha vrzne, stredový panel sa pod tlakom pravého kolena hýbe viac (vraj pre bezpečnosť je to lepšie, ako nehybný monolit), ale inak: No problem.

Vo výbave Style má Scala štandardne veľmi dobré LED svetlomety, parkovacie snímače vpredu aj vzadu, bezkľúčové odomykanie a štartovanie, dvojzónovú klimatizáciu a tiež bezdrôtové nabíjanie telefónu. Mám však výhradu. Okrem „gombíkového“ ovládania teploty a tlačidlového vyhrievania sedadiel sa klimatizácia ovláda cez dotykový displej. Nastavovať aj rýchlosť ventilátora a vyhrievanie volantu cez 8 palcovú obrazovku infotainmentu nie je dobrý nápad. Ani ergonomicky a už vôbec nie pre bezpečnosť, keď všetko musíte kontrolovať pohľadom, ktorý v tom momente nesmeruje pred vozidlo...

Scala dokáže osloviť z každého pohľadu. Vpredu zaujmú trojuholníkové svetlomety s technológiou Bi-LED. Vo výbave Style je už štandardom funkcia adaptívneho svietenia a prisvecovanie pri odbočovaní (Corner). LED svetlá sú naozaj veľmi dobré – tlmené aj diaľkové a výborné je aj to prisvecovanie.

Mohutná mriežka chladiča s chrómovým orámovaním podporuje dominantný vzhľad prednej časti. Športovo navrhnutý predný nárazník je funkčný - prieduchy za hmlovými svetlometmi redukujú odpor vzduchu.

Chcem, či nie, predsa sa nevyhnem porovnaniu s Rapidom, ktorý debutoval v roku 2012. O ňom sa hovorilo ako o nástupcovi Octavie prvej generácie v modernejšom štýle. Rozmermi ju nepredbehol, rázvorom však áno. Jazdnými vlastnosťami tiež nie. Podvozok Rapida bol totiž kompromis. Podobný mix vyskúšali v Škode už skôr na modeli Roomster. Rapid prišiel s podobnou filozofiou. Celý „zázrak“ bol v kombinácii náprav z dvoch platforiem, ktorú spojila vlastná podlahová konštrukcia. Všetko v snahe ušetriť a nevyvíjať všetko zas a znova od začiatku. Prednú nápravu mal Rapid z vtedy modernej platformy PQ25 (ako vtedajšie Polo a Ibiza). Základ zadnej vlečenej nápravy mal svoje korene pri platforme PQ34 prvej Octavie. Z jazdných vlastností to veľmi neubralo a fungovalo to veľmi dobre. Rapid zatáča ochotne a celý prejav je (podľa typu a hlavne hmotnosti motora nad prednou nápravou) väčšinou veľmi neutrálny. S ťažším naftovým motorom pod kapotou sa posúval k nedotáčavosti. Stále pritom hovorím o vlastnostiach modelu s karosériou litback. Pri krátkom Spacbacku to bolo o čosi lepšie.

Napriek tomu sa vyskytli hlasy, že hlavne v prudších, „utiahnutých“ zákrutách so zvlneným povrchom stráca Rapid priľnavosť zadnej nápravy. Teda, že odskakuje. Hlavne s prázdnym kufrom. Bude v tomto prípade Scala, postavená na novej podvozkovej platforme MQB lepšia? Máme taký „testovací“ úsek. Presnejšie dva, kam zamierime s každým autom. Skúšame odolnosť voči odskakovaniu, ako drží stopu vo zvlnenej zákrute. Už vieme, že ak zdolajú toto, zvyšok už je v poriadku. Pustili sme tam niekoľkokrát aj Scalu. Kolega bol v tomto prípade prvý a správanie Scaly popísal v teste. O jazdných vlastnostiach je pár riadkov v poslednej časti.

Rozhodol som sa, že to vyskúšam aj ja. Nuž a mierna zmena – bolo o pár stupňov teplejšie, pneumatiky teda asi poddajnejšie. Prejavy podobné, ale nie až také drsné. Skúšal som to niekoľkokrát... Výsledok? V prudkej zákrute s nerovným povrchom s priečnymi nerovnosťami a prázdnym kufrom Scala znervóznela. Na výjazde zo zákruty pridám plyn. Naznačí začiatok nedotáčavého šmyku, po korekcii volantom a ubratí plynu ľahko ustrelí zadok s náznakom pretáčavého šmyku. Lenže vtom zasiahne elektronika, ktorá auto vyrovná. To všetko však v rýchlostiach a priečnych zrýchleniach, ktoré už začínajú byť za hranicou, považovanou posádkou auta za komfortnú. Takže v bežných podmienkach sa také môže prihodiť, ale Scala si poradí. Stačí o dva-tri kilometre nižšia nájazdová rýchlosť a všetko sa mení: zo zóny nepohody ste späť v komfortnej.

Prečo to všetko? Neviem, veď podvozok naozaj nie je zlý. Len mám pocit, akoby sa zmenila filozofia: čo nenaladí konštruktér, „dotiahne“ stabilizačný systém. Dalo sa čakať viac? Možno, no dosť dlhý rázvor s malými prevismi karosérie, znížený adaptívny podvozok s rozšíreným rozchodom s veľkými 18 palcovými kolesami s pomerne nízkym profilom podvedome nabádajú jazdiť športovejšie. Ale priznajme si: Scala nie je športiak. Je to rodinné auto.

Ak pribudne verzia RS, ideálne by to bolo s viacprvkovou zadnou nápravou namiesto jednoduchej. Alebo aspoň s iným naladením. Možno bude jazdiť ako po koľajniciach aj na rozbitých cestách. Beriem ju zatiaľ aká je. Napriek výhradám je dobrá. Hoci to budete komentovať, nesúhlasiť. Škoda Scala je lepšia ako... vlastne už nebudem porovnávať. Nabudúce ešte dodáme zvyšok skúseností a hlavne sa pozrieme na ekonomiku prevádzky - koľko paliva spotrebuje a čo za to.


AUTOR: © Zoznam/Jozef Vydra

Komentáre k článku