08.04.2019

V redakcii nám pribudol „kolega“, volá sa Škoda Karoq

Náš „mladý“ (služobne) člen redakcie má celé meno Škoda Karoq 1,6 TDI Ambiente.

Prišiel na stáž pôvodne na tri mesiace. No potom sme sa rozhodli pre zmenu a po dvojmesačnom spolužití ho (vy)strieda Škoda Fabia Combi Style. S rovnakým zámerom – zistiť, čo lepšie poslúži potrebám stredne veľkej rodiny. S tým rozdielom, že pod kapotou modelu Karoq, na rozdiel od benzínu vo Fabii, je naftový motor.

Tendencia prechodu záujemcov od klasických kombiverzií áut k modelom kategórií SUV je zrejmá už niekoľko rokov. Škoda naskočila na tento trend už predchodcom Karoqa. Bol to celkom zaujímavý charizmatický model Yeti, ktorý bol svojim charizmatický vzhľadom odlišný od zvyšku poľa. Inak povedané: malý, ale šikovný. Po facelifte, keď prišiel o svoje typické okrúhle „kukadlá“ (hmlové svetlá), sa už začal dizajnovo približovať k inému jazykovému prejavu značky Škoda.

No koniec pokusom odlíšiť sa začalo zdieľaním koncernovej platformy, ktorú po prvý raz predstavil SEAT Ateca a samozrejme aj VW Tiguan. Vďaka tomu má Karoq v porovnaní s Yetim oveľa viac prvkov aktívnej bezpečnosti a ďalšie technologické vychytávky. Čo je samozrejme dobre pre majiteľa auta. Karoq však trocha zapadol do uniformity vozidiel značky z Mladej Boleslavi s okrídleným šípom. Podobá sa na väčšieho a trocha „odrastenejšieho“, teda staršieho Kodiaqa. Je menší, no pre štvorčlennú rodinu je to z priestorového hľadiska asi ideálne riešenie.

Nastupuje a vystupuje sa do neho o poznanie jednoduchšie – ale pozor, toto tvrdenie platí iba pre dospelé osoby. Vzrastom menší a hlavne starší (ak ste 2+1 a k tomu napríklad stará mama...), majú hlavne s vystupovaním trocha problém. Sedadlo je pre nich privysoko a ak veľmi nevládzu, tak vystupujú nohami napred tak, že vysunú nohy a zošuchnú sa zo sedadla na zem... Lepšie by bolo vystupovať v opačnom režime ako pri nastupovaní, teda najprv jedna noha von, potom druhá s celým zvyškom. Ale keď telo nevládze, akákoľvek rada je vzácna.

Je to špecifický prípad, no podobné je to aj s malými deťmi – teda takými, čo už behajú ako živé striebro, ale sú ešte malé a nedočiahnu samé ani nastúpiť. S vystupovaním je to ešte horšie. Summa summárum – vyššia pozícia sedadla asi viac vyhovuje ľuďom v strednom veku a seniorom, lebo nemusia priveľmi dvíhať a spúšťať svoje... ťažisko.

Keď sa Karoq dostával na svet, Škoda ho promovala tak, akoby to bolo prvé SUV v ich podaní v tejto triede áut. K vzhľadu: Karoq netrpí nedostatkom atraktivity. Má pomerne jednoduché a ostré linky. Najviac je dizajnovo príbuzný s Atecou, no tá má svojský štýl hlavne prednej a zadnej časti. Karoq zostal tak trocha viac konzervatívny. Nie však usadlý. Len jeho vyvážený tvar karosérie vyzerá oveľa lepšie spolu s väčšími diskami kolies a pneumatikami s nižším profilom. Dostali sme na skúšanie exemplár, ktorý má pneumatiky oveľa viac „balónové“. Ale so zliatinovými diskami aj tie 17 palcové vyzerajú celkom slušne. Navyše prospievajú jazdnému komfortu na nie práve najlepších povrchoch ciest. Ta je to vždy – niečo za niečo.

No a ešte jeden postreh – mne sa biela farba páči. Aj na autách. Teda ako na ktorých. Pravdu povediac – legendárny biely odtieň Candy vyzerá na tom aute dobre, ale... nalakované v iných farbách je to celkom iné, šmrncovnejšie auto. Je to však tak trocha aj o preferenciách a osobnom vkuse – podobne, ako pri dizajne.

Našou úlohou (ktorej som sa zhostil prevažne ja), bolo zistiť, kto je potenciálny majiteľ modelu Škoda Karoq 1,6 TDI vo výbave Ambition so šesťstupňovou manuálnou prevodovkou. Nie, nie je to žiadna „socka“, aj keď Ambition je vlastne pre Karoq základná výbava. Ako som už uviedol, výbavy má celkom dosť. Takmer všetko, čo dnešnému vodičovi podstatnejšie uľahčuje život na ceste. Napríklad dvojzónová klimatizácia, pomerne pohodový infotainment ovládaný na stredovom displeji, ktorý však treba častejšie než často utierať – inak je to lapač odtlačkov! Veľmi šikovná vec je názvom Front Assist. Aj ma spočiatku Karoq vystrašil prudkým, zdôrazňuje naozaj prudkým brzdením. To keď sa mu zdalo, že sa auto pred nami približuje priveľmi rýchlo. S čoraz viac najazdenými kilometrami sa však upokojil a už nebol taký prehnane úzkostlivý. No párkrát si „všimol“ (našťastie len obrazovo a akusticky) aj autá parkujúce popri ceste.

Viete čo mi ale chýbalo? Hlavne pri dlhých diaľničných presunoch maličkosť, ktorá poteší - tempomat. Toto auto si už niečo pamätá. Dostali sme ho, keď na počítadle kilometrov svietila hodnota vyše 21 500 kilometrov. Dnešná ponuka už s tempomatom ráta v základnej výbave. Takže akoby som nič nepovedal. Vlastne ešte „musím“. Chýbala mi cúvacia kamera. Je to veľmi príjemná a dobrá výbava, ktorá poteší nielen pri parkovaní a cúvaní. Jednoducho spríjemňuje život.

Ako je to so spotrebou, čo vravíme na variabilitu batožinového priestoru? Ako sa správal vznetový motor pod kapotou a čo jazdné vlastnosti? Aká je základná cena a čo stálo príplatkové vybavenie? To všetko sú správne  dobré otázky, na ktoré dostanete odpoveď priebežne v ďalšom diele našej skladačky spolunažívania s našim „stážistom“.


AUTOR: © Zoznam/Jozef Vydra

Komentáre k článku