06.03.2019

TEST: Mercedes-Benz C 220 d 4MATIC sedan – zmenšená trieda S

Má štýl, eleganciu a ako správny Mercedes aj množstvo výbavy z vyšších tried.

Aj keď je táto generácia najmenšieho klasického Mercedesu medzi nami už päť rokov, stále drží krok s dobou. Teraz, po minuloročnom omladení ešte výraznejšie. Pre faceliftovaný Mercedes-Benz triedy C sa len veľmi ťažko hľadá konkurencia. Neznamená to však, že je to Pán dokonalý. Má aj svoje „ale“, asi ako každý výrobok. Hodnotenie sa preto nebude dotýkať hviezdnych sfér, hoci v tomto prípade hviezda na kapote nechýba.

Chváliť však bude čo. Omladený vzhľad okrem výraznejšej trojcípej hviezdy dodal na čelnú masku aj „diamantové“ trblietanie. Čelná maska je doplnená agresívne tvarovaným nárazníkom s veľkými otvormi pre príchod vzduchu. Lenže v tejto verzii sú zaslepené plastom. Podobne je to aj na opačnom konci auta, kde sú výrazné koncovky výfuku – ale je to rovnako len napodobenina. Je to súčasťou AMG paketu, v „ostrej“ verzii je to funkčné. Pre dieselový štvorvalec pod kapotou však netreba toľko vzduchu na „dýchanie“ smerom dnu, ani von...

Mercedes-Benz pred časom posunul svojmu najpredávanejšiemu sedanu tvary, dosť nápadne sa podobajúce (v zmenšenej podobe) na dizajn triedy S. Po tomto facelifte to už nie je tak celkom pravda. Úplne odlišné svetlá totiž dostatočne odlišujú oba modely a podporujú vlastnú identitu triedy C. Príplatkové adaptívne predné LED svetlá sú zložené z 84 diód. Zapínajú a vypínajú sa samostatne tak, že doslova vyrezávajú protiidúce automobily zo svetelného lúča. Trieda C tak vie pred sebou osvetliť aj miesto pred prichádzajúcim vozidlom, pritom neoslní vodiča v ňom. Tieto ledkové svetlá patria k najlepším svetelným zdrojom, ktorými sa dnes dá posvietiť na cestu.

Nová je tiež grafika zadných diódových svetiel. Majú 3D efekt. Navyše aj ich tvar spôsobil, že zadná časť má, podľa mňa veľmi zaujímavý, zaguľatený tvar. Tým sa vynovené „céčko“ odlišuje od ostatných modelov hviezdnej značky. Zozadu je teda identifikovateľné úplne jednoducho a rýchlo. Nie žeby bolo extravagantné, skôr naopak, jeho línie sú uhladené, plynulé a mierne zaoblené.

Nezvykneme to spomínať, nebýva to podstatný detail, no tentoraz si to neodpustím: celku dodáva vynikajúci vzhľad farba laku. Je to metalíza s názvom „mohavská strieborná“ a autu náramne pristane. Vyzerá v nej luxusnejšie, atraktívnejšie a väčšie, ako v skutočnosti je. Aj preto tá podoba s triedou S, čo je pre majiteľov triedy C výrazné plus. Menej pre vlastníkov najväčšej luxusnej limuzíny...

Prejdime do kabíny. Privíta nás „odisplajované“ pracovné prostredie na predných sedadlách. Je však iné, na  aké sme boli v poslednom čase zo Stuttgartu zvyknutí. Nie je to jedna veľká a súvislá plocha v rámci jedného displeja, ako majú napríklad trieda S, alebo E. Sú oddelené, takpovediac klasicky. Pred vodičom je obrazovka digitálneho prístrojového panelu. Obrazovka infotainmentu je tiež na „klasickom“ mieste – na vrchu stredového panelu. Rozlíšenie displejov je veľmi dobré a obraz je kontrastný a čistý. Ovládanie je dobré vďaka ovládaniu pomocou čiernych dotykových plôšok na volante. Na ľavej strane sa ovláda displej pred vodičom, pravým „touchpadom“ zasa obrazovka infotainmentu. Je to prudko návykové a keď si na to zvyknete, už si budete ťažko zvykať na niečo iné. Lenže, nie každé auto môže mať ovládanie ako Mercedes, všakže?

Zvyšok interiéru je  celkom v duchu značky – nechýbajú prémiové materiály, teda luxusné drevené obloženie, kvalitná koža a hliník. Komfort a priestor vodičovi nechýba. Prekvapenie sa konalo po opretí pravej nohy o stredovú konzolu. Že sa mierne hýbe, to ešte akceptujem, ale že si pritom aj povrzgáva? V Mercedese? Dúfam len, že to bola povestná chybička krásy konkrétneho kusa inak takmer dokonalého auta.

Nebudete sa môcť s ním rozprávať, ako povedzme s najnovším „Ačkom“. Trieda C má síce napríklad adaptívny tempomat Distronic a asistenta riadenia, no dostala staršie rozhranie MBUX. Rozprávať sa budete s pasažiermi a keď cestujete sami, tak si vychutnáte výborné ozvučenie veľmi dobre naladenej audiosústavy.

Ak ale hovoríme o zvuku, najmä tom nepríjemnom – hluk v kabíne takmer nezaregistrujete. Motor skoro vôbec nepočuť, podvozok tiež, užijete si komfort cestovania. Aj napriek až 19 palcovým kolesám s nízkoprofilovými pneumatikami. Vzadu sú nižšie a širšie, podvozok síce pritvrdili, ale hlavne na dobrom povrchu prispeli k výbornej stabilite auta. Na rozbitých úsekoch ciest to už bolo s komfortom trocha horšie, ale aj väčšinu našich ciest trieda C „ustála“ so cťou.

Napriek tvrdšiemu podvozku však nečakajte od tejto verzie nejaké extra športové nadanie, či správanie. Trieda C je auto určené na komfortné hltanie kilometrov pri diaľkových presunoch. Vďaka nastaviteľným režimom podvozka so systémom DCC ho viete ešte trocha pritvrdiť, no riadenia sa to netýka ani v športovom móde – ostáva stále možno až príliš rozvláčne. Najlepšie sa mi jazdilo v režime komfort.

Podkapotou je dvojlitrový prepĺňaný naftový motor so štyrmi valcami. Dokáže z nich vydolovať maximálny výkon 143 kW (194 k). Ten sa spolu s maximálne 400 Nm krútiaceho momentu dostáva na všetky štyri kolesá prostredníctvom deväťastupňovej automatickej prevodovky. Aj vďaka tomu jazdí Céčko dynamicky, ale aj úsporne. Motor radím k veľmi príjemným pohonným jednotkám, určite možno uvažovať o jednom z najlepších štvorvalcov s naftovou krmou.

Kombinovaná priemerná spotreba sa ustálila po týždni jazdenia na hodnote 5,6 litra na 100 kilometrov. Vzhľadom na pohotovostnú hmotnosť auta na 1500 kilogramov a pohon všetkých kolies je to veľmi príjemné zistenie. Viac motor konzumoval v meste – tam sa vyšplhal aj na takmer hodnotu 7,5 litra. Maximálne diaľničné tempo malo za následok zhruba 5,8 litrovú konzumáciu. Tu sa ukázalo, aký vie byť dvojliter úsporný. Ešte viac na okresných cestách, kde si vypýtal len okolo 5 litrov.

Jemné váhanie sa občas objavilo pri radení automatickej prevodovky pri nižších prevodových stupňoch. Bolo to cítiť najmä po zmene štýlu jazdy, keď sa elektronika prevodovky „učila“ prispôsobiť sa zmene režimu radenia. Je totiž adaptívna a dokáže sa naučiť váš štýl jazdy a radenia rýchlostí. Ale ak treba, rýchlejšej zmene sa dá pomôcť celkom jednoducho – pod volantom sú páčky radenia.

Testované auto sa od základnej ceny dostalo na výrazne vyššiu hodnotu. Ak by som sa rozhodoval pre toto auto, vedel by som si „odpustiť“ mnohé príplatkové prvky, ktoré síce zvyšujú komfort, ale nepotrebujete ich bezprostredne k životu. Napríklad imitáciou kože potiahnutá vrchná časť prístrojovej dosky (450 €), alebo celoobvodové, 360 stupňové zobrazenie okolia auta za 640 €. Určite by som si však vybral úžasné hlavné LED svetlá, ktoré vedia premeniť noc na deň – určite zvyšujú bezpečnosť jazdy, alebo vidíte ďalej a lepšie – pritom neoslňujú protiidúcich.

Inovovaná trieda C má na palube mnoho moderných technológií, v kabíne primeraný luxus v podobe materiálov, odhlučnenia, aj komfortu jazdy. Veľmi príjemne spája elegantný štýl luxusnej limuzíny a kompaktné rozmery. Čiže je to také „S“-ko vo vreckovom S (small) vydaní.

 

Technické údaje

Model: Mercedes-Benz C 220 d 4MATIC
Počet valcov: 4
Zdvihový objem motora (cm3): 1950
Výkon (kW/ot.):  143/3800
Krútiaci moment (Nm/ot.): 400/1600-2800
Prevodovka: 9-stupňová automatická
Poháňaná náprava predná aj zadná
Maximálna rýchlosť (km/h): 233
Zrýchlenie 0 – 100 km/h (s): 6,9
Spotreba mesto/mimo mesta/kombinovaná(l/100 km): 6,3/4,9/5,5
Spotreba priemer podľa WLTP (l/100 km):  
Dĺžka/šírka/výška (mm): 4686/1810/1442
Rázvor náprav (mm): 2840
Objem batožinového priestoru (l): 480
Objrem palivovej nádrže (l): 66
Pohotovostná hmotnosť (kg): 1665
Užitočná hmotnosť (kg): 580
Rozmer pneumatík vpredu: 225/40 R19
Rozmer pneumatík vzadu: 255/35 R19
Základná cenníková cena modelu (C 160): 32 748 €
Základná cena modelu (C 220d): 42 672 €
Základná cena testovaného vozidla: 45 072 €
Cena testovaného vozidla: 65 616 €

AUTOR: © Zoznam/Jozef Vydra

Komentáre k článku