31.12.2018

TEST: Mercedes-Benz trieda G – klasické gény v novom vydaní

Legendárne „Géčko“ je tu v novej generácii. Na prvý pohľad rovnaké, ale zmenilo sa veľa vecí.

Trieda G patrí medzi legendy automobilového sveta. V dnešných časoch plných aerodynamických riešení pripadá géčko mnohým ako obyčajná hranatá škatuľa. Keď sa pozrieme v čase späť, ani sa nemožno čudovať: vyrába sa už od roku 1979. Vtedy aerodynamika, či ochrana chodcov určite nehrali takú významnú úlohu, ako dnes.

Tento rok uvedený model s interným označením W463 je v poradí už tretí. Pôvodná G-Klasse (460) sa vyrábala do roku 1990, pričom armádna a pracovná verzia 461 zostala vo výrobe naďalej. Potom ju nahradil inovovaný variant označený 463. Mal luxusnejší interiér a trvalý pohon všetkých kolies, k tomu tri elektronicky uzamykateľné diferenciály. Vzhľad zostal takmer úplne rovnaký, hoci sa postupom času mierne menil a vyvíjal. Naozaj mierne.

Je zaujímavé, že počas svojej kariéry sa z offroadu pôvodne určeného pre vojakov a farmárov stal luxusný tovar lákajúci boháčov. Nielen z Blízkeho východu a Ruska. Prispôsobila sa tomu aj nová generácia. Na prvý pohľad sa dizajn nezmenil ani pri treťom vydaní a zachovaný zostal celkový charakter robustného offroadu. Dalo by sa povedať, že Mercedes triedy G je stále rovnaký. Hoci to celkom neplatí, je to dobre. Inak sa to vlastne ani nedalo. Veď hranaté triedy G sú legendárne. Preto sa dizajnéri zamerali „len“ na detaily. Ale zmenili ich neúrekom, to zasa treba priznať.

Mierne sa zmenili aj proporcie celého auta. Lenže bez charakteristických vystupujúcich kľučiek na dverách, plochého čelného skla, rezervného kolesa na piatych dverách, či predných smeroviek zasadených na vrchnú časť kapoty, ktoré sa ale pri náraze pre bezpečnosť chodcov zasunú, by to jednoducho nebolo ono. Viete si totiž predstaviť legendu, keby sa obrazne povedané namiesto maskáčov objavila v jemnom domácom oblečení s oblinami, kam sa len pozriete? Neprípustné! Preto dizajnéri urobili výrazné zmeny v rámci mierneho vzhľadového pokroku a priniesli vynovenú generáciu – aj keď vzhľadovo veľmi výrazne podobnú pôvodnému originálu. Vyskúšali sme ju s benzínovým osemvalcom pod kapotou. Na dnešné pomery je to skutočne unikát.

Čo sa zmenilo? Nuž, v prvom rade rozmery. Nový G-Wagen narástol. S dĺžkou 4817 mm je o 53 mm dlhší a so šírkou 1931 mm o 64 milimetrov širší ako doterajšia generácia. Hlavne takto sa prispôsobil dnešku: predĺžený predný previs má kvôli deformačnej zóne, rozšírenie karosérie pomohlo vnútornému priestoru, širší rozchod kolies pomáha stabilite. Auto je pritom trocha viac zaoblenejšie ako bolo doteraz. Nové sú aj svetlá – už nemá pásiky diód denného svietenia – teraz sú súčasťou hlavných svetlometov. Späť do histórie nás poslala smaragdovo zelená metalíza. Tmavo zelený lak designo olive ponúkal Mercedes totiž naposledy pred 20 rokmi.

V interiéri je zmien na prvý pohľad oveľa viac, aj keď jednoduché a rovné línie zostali zachované. Pred spolujazdcom je stále klasické držadlo. Pomôže nielen pri krkolomnom nastupovaní (svetlá výška 270 mm je pre bežných ľudí náročne zdolateľná výzva), ale hlavne v teréne. Vodič sa drží volantu, spolujazdec sa má tiež čoho – a držadlo nad dverami v niektorých prípadoch nestačí.

V kabíne je všetko podľa posledných trendov. Štandardne sú síce pred vodičom analógové „budíky“, my sme však dostali auto, ktoré má toho dosť spoločné s triedou C, či dokonca S: širokouhlý digitálny prístrojový štít s uhlopriečkou 12,3 palca. Opticky sa spája s rovnako veľkým displejom multimediálneho systému. Oproti iným mercedesom, ktoré využívajú nový systém MBUX, má multimediálny systém Command Online pár „chybičiek krásy“. Reakcie sú trocha pomalšie, ovládanie navigácie je menej intuitívne. K plusom ale radím ovládanie pomocou dotykových plôšok na volante. Pripomína to hru na klavír: ľavá ruka ovláda obrazovku pred vodičom, pravá displej na vrchu stredového panelu.

Keď si prvý raz sadnete do kabíny, určite nepoviete, že toto bol pôvodne pracovný nástroj. Materiály v kabíne patria k tým najlepším, aké nájdete v automobilovom svete. Výborné sú aj aktívne ortopedická predné sedadlá s masážnou funkciou. Za ich najväčšiu výhodu považujem držanie v zákrute, kde sa na vonkajšej strane nafukujú a lepšie podopierajú telo v sedačke. Páčili sa mi aj mäkké hlavové opierky.

Keď sa vyšplháte za volant, zistíte, že sa sedí naozaj veľmi vysoko. Človek má výborný výhľad, ako zo sedla na koni... Vďaka jednoducho tvarovanej karosérii a umiestneniu smerových svetiel sa dajú veľmi dobre odhadnúť predné rohy auta. Dozadu je výhľad obmedzený nielen pre masívne C stĺpiky, ale aj pre rezervu na piatych dverách. Pohľad spätnej kamery má detailné rozlíšenie, je aj vodotesná, a zvládne teda snímanie vo vode. Pozor však pri cúvaní k vyšším autám, či prekážkam: keď si myslíte, že ešte máte miesta habadej, ste už takmer opretí práve rezervou v tom druhom. Chýbala mi nejaká vodiaca čiara, ktorá by na to upozorňovala. Vyšší vodiči sedia už skoro na úrovni B stĺpikov. Obmedzuje to priestor na šírku v lakťoch a trocha obmedzuje výhľad z auta smerom nabok.

Horolezecký výstup na zadné sedadlá je rovnako náročný, ako na predné. Nižší a fyzicky slabší jedinci musia rátať s podporou. Manévrovací priestor obmedzujú zadné podbehy. Keď si už sadnete a zatvoríte s patričnou razanciou dvere (treba „trieskať“ aj s prednými...), objavíte slušná sedadlá s dlhými sedacími časťami. Vďaka vysoko posadenej lavici dobre podopierajú stehná. Nad hlavou je miesta až zbytočne veľa, pred kolenami je to horšie, rezerva je minimálna. Síce trocha viac, ako v minulej generácii, pre dlhonohých je to ale dosť natesno.

Batožinový priestor je prístupný na ľavú stranu otváranými dverami. Ak niekto zaparkuje tesne za vás, je problém dostať sa dnu. Ale toto riešenie patrí k autu od jeho začiatku. Výhodou sú jednoduché tvary „kufra“. Objem je na dnešné pomery skôr malý. Reálne je to 454 litrov, hoci Mercedes uvádza aj 621 litrov, čo je však objem po hranu zadných operadiel. Roletka, ktorá zakrýva priestor je o 17 centimetrov nižšie. Ak sa chcete podujať na prevážanie veľkých predmetov, aj po sklopení zadných sedadiel vznikne pomerne vysoký schod, hoci treba sedadlá vyklopiť dopredu.

Čo treba určite pochváliť, to je podvozok. Na ňom si dali v Mercedese poriadne záležať. Nejde len o parametre pre jazdu v ťažkom teréne. Kombinácia veľkej svetlej výšky (241 mm), veľkých nájazdových uhlov vpredu a vzadu (30,9° a 29,9°) a prechodového uhla (25,7°), ako aj stúpavosť 45° (100%), bočný náklon 37° (70%) a brodivosť vo vode do hĺbky 700 mm umožňujú autu prejsť aj tam, kde iné už dávno skončili. Samozrejme aj vďaka výkonnému vidlicovému osemvalcovému motoru s vysokým krútiacim momentom, ktorý sa dostáva na tie kolesá, ktoré sú práve v zábere.

Ak opustíme svet mimo ciest s vrátime sa na ne, aj keď poriadne rozbité, podvozok exceluje aj tam. Dokonale žehlí rozbitý povrch ciest. Dokonca som nadobudol presvedčenie, že čím rýchlejšie a po viac rozbitom povrchu idete, tým lepšie to Trieda G filtruje. Túto vlastnosť som si užíval tak, že som vypol inak výborné ozvučenie Burmester s priestorovým zvukom a počúval som – ticho. Potom som si jazdu zopakoval v opačnom smere a potom ešte a ešte...

Aby som bol úplne presný, o tichu sa už nedá hovoriť pri jazde na diaľnici na hranici povolenej maximálky, kde sa „škatuľózny“ tvar karosérie už predsa len podpisuje pod výrazný aerodynamický šum. Napriek veľmi dobrému tesneniu dverí a výbornému odhlučneniu podvozka, aj motora.

Jazdiť s osemvalcom je na dnešné pomery takmer výlet do ríše snov. Aj vďaka spomínaným jazdám po rozbitých cestách, vyskúšaní aj úsekov plných zákrut a jazde po diaľnici a v meste, som sa napriek mojej povestnej „ľahkej nohe“ neodstal ani zďaleka k proklamovanej spotrebe uvádzanej výrobcom. Tentoraz som ju nemal možnosť merať exaktnejšie. Husia koža mi naskakovala po prvých kilometroch, kde som sa nevedel dostať pod 18 litrov na 100 kilometrov. Po vyskúšaní všetkých typov jázd, upokojení sa a prepnutí aj do ECO módu, „spadla“ spotreba na čosi vyše 15 litrov. To je ešte stále viac, ako dnes akceptovateľné hodnoty – ale s motorom, ktorý má objem štyrikrát väčší, ako dnes bežné „litríky“, sa to už blížilo k papierovým hodnotám.

Ešte jednu vec musím spomenúť – ten zvuk, vážení! Ten zvuk!! Hovorím o „hudbe“, ktorá sa drala z výfuku po naštartovaní (hlavne studeného) motora. Jedna báseň pre uši petrolheada. Ak mi niekto chce kázať o ekológii, produkcii CO₂, či NOₓ, to sa nedohodneme. Elektrická cesta, ktorou nás núti ísť Brusel, je riešenie bez alternatívy a bez vízie na konci. Preto som rád, že existujú ešte stále možnosti, ako jazdiť na normálnych, poctivých autách s poriadnymi motormi. Bodka.

Mal by som ešte niečo napísať o konektivite, ktorou sa dnešné nové autá len tak hemžia. K tomu mám tiež svoj názor. Čo je dôležité, to sú všetky možné pomôcky a asistenčné systémy, ktoré majú pomôcť vodičovi a uľahčiť mu život za volantom. Čo sa dalo, to som vyskúšal a lakonicky konštatujem: trieda G má toho v sebe dosť, všetko funguje. Na ostatné mi nezostal čas, užíval som si jazdenie, aké už onedlho bude výsadou iba niektorých vyvolených. Je len otázkou času, kedy nám podobné autá všemocní úradníci zakážu. Aj keď dúfam, že nie a rozum preváži nad „argumentami“.

Ak patríte k tým ktorým sa „Géčko“ vždy páčilo, nemusíte mať obavy. Je stále rovnaké – ale lepšie, väčšie, pohodlnejšie, komfortnejšie a luxusnejšie – a žiaľ aj drahšie. Všetka tá elektronika niečo stojí. Nielen ona – ani vývoj nebol zadarmo. Nový model však nič nestratil zo svojej osobitosti. Aj keď sa veľa zmenilo, mám pocit, že k lepšiemu. Trieda G si zachovala svoj charakter ako mal predchodca. Napríklad nutnosť „tresknúť“ dverami, aby boli naozaj zatvorené, je tam. Mimochodom, skoro som si cvrkol, keď sa počas jazdy prvý raz automaticky zamkli dvere... ten zvuk je na úrovni natiahnutia záveru protilietadlovej húfnice. Ale je v tom niečo mohutné, maskulínne, výrazné.

Mercedes nezabudol na zlepšenie, preto sa nové géčko prispôsobilo dnešnej dobe. Všetko sa ale nedalo zlepšiť, inak by to už nebolo to, čo bývalo. Napríklad zachovanie hranatej karosérie znamená celkom pochopiteľne kompromis v podobe horšej aerodynamiky. Zvyšuje hluk na diaľnici aj spotrebu. Dostať sa s týmto strojom pod hranicu 15 l/100 km sa dá len zriedkavo. Cieľová skupina asi nad tým mávne rukou, zrejme aj nad cenou. Nuž, ale géčko nikdy nebolo lacné a naozaj sa nemusí ponúkať „pod cenu“. Nová generácia sa skutočne podarila viac, ak sa dalo čakať. Možno prekoná doterajšie predaje. Parametre a vlastnosti na to má.

Nová Trieda G pokračuje v tradícii automobilu, ktorý vyvinuli a skonštruovali pre veľmi extrémne spôsoby jazdy. Na rozdiel od hlavného prúdu sa cíti pohodlne práve na takých miestach, kde sa iné autá nikdy ani len neukážu. Dokonca môžete mať pocit, akoby boli vytvorené iba pre ňu. Nuž, pravých offroadov už v automobilovom svete veľa nezostalo. Trieda G je jedným z posledných zástupcov. Svoju vlajku ale nesie hrdo – má aj prečo.

Technické údaje

Model: Mercedes-Benz G 500
Počet valcov: V8
Zdvihový objem motora (cm3): 3982
Prevodovka: automatická 9G-TRONIC
Poháňaná náprava predná aj zadná
Výkon (kW/ot.):  310/5250-5500
Krútiaci moment (Nm/ot.): 610/2000-4750
Maximálna rýchlosť (km/h): 210
Zrýchlenie 0 – 100 km/h (s): 5,9
Spotreba mesto/mimo mesta/kombinovaná (l/100 km): 14,1/10,8/12,1
Dĺžka/šírka/výška (mm): 4817/2187/1969
Rázvor náprav (mm): 2890
Objem batožinového priestoru (l): 454(621)/1941
Objem palivovej nádrže (l): 70
Pohotovostná hmotnosť (kg): 2429
Užitočná hmotnosť (kg): 721
Rozmer pneumatík vpredu: 265/60 R18
Rozmer pneumatík vzadu: 265/60 R18
Základná cenníková cena modelu: 107 940 €
Základná akciová cena modelu:  
Základná cena verzie:  
Cena testovaného vozidla: 142 080 €

AUTOR: © Zoznam/Jozef Vydra

Komentáre k článku