04.06.2020

TEST: Lexus RC-F Track Edition – Óda na radosť

Súvislosť s Beethovenovou Deviatou symfóniou nie je náhodná. Aj v tomto prípade ide (aj) o zvuk.

Nielen o ten. Druhá radosť sa dostaví po zistení, že ten orchester, ktorý znie z výfukov, má na svedomí atmosférický motor. Nie hocijaký. Pod kapotou je päťlitrový benzínový osemvalec s výkonom 341 kW (464 k). Práve takýto motor patrí dnes už aj medzi super luxusnými a prémiovými rýchlymi kupé strednej triedy k raritám. Športovému vozidlu udeľuje parádne zrýchlenie. Z nuly na 100 km/h vás katapultuje za menej ako 4,5 sekundy. Takže si to s ním celkom užijete. Ale pozor! Na mokrej ceste vám napriek kontrole trakcie neodpustí žiadnu chybu!!

Takže klasická (rozumej stará dobrá) škola športových áut v modernom kabáte? To druhé tvrdenie platí – je to moderna od (karbónovej) strechy až po podvozok. Celé auto je prešpikované elektronikou. Takže je jasné, že prvá časť tvrdenia pravdou nebude... No ponáša sa, dokonca veľmi výrazne, na „staré dobré“ superšporty.

Dizajn napovedá, že športové ambície sa miešajú s dávkou luxusu a vytvárajú celkom zaujímavý kokteil. Dokonca aj chutný, lebo jazda týmto trojdverovým kupé je vynikajúci upokojujúci prostriedok. Nie pre okolie, ale pre vodiča, ktorý „to má v ruke“ a zároveň nepodľahne šikovnému vábeniu. Lebo auto síce má výkon a dnes už nezvyčajný, či netradičný osemvalec, ale aj vyššiu hmotnosť. Sériová verzia RF-C totiž váži až 1860 kilogramov, čím na konkurenciu stráca zhruba niečo vyše dvoch metrákov. Verzia Track Edition má za sebou „odtučňovačku“, kde stratila 80 kg – a pribudlo viac výkonu a ostrejšie sprevodovanie.

Prísne funkčné zmeny však auto „nezabili“ pre bežné denné jazdenie. Naopak, má dostatok komfortu, aby ste zo seba nenechali vytriasť dušu a kosti na tvrdom športovom podvozku. Aj na horších povrchoch jazdí prekvapujúco komfortne – ale pozor, nemôžete to porovnávať s nejakou „prezidentskou“ limuzínou zameranou v prvom rade na plavnosť, komfort jazdy a minimálny hluk. Poctivá atmosférická „vé osmička“ narobí slušný bengál, ale to hlavne v prípade, že ju budete poriadne dráždiť plynovým pedálom. Pri umiernenom šliapaní naň je aj bublavá zvuková kulisa balzamom pre uši. Teda hlavne v kabíne, presnejšie za volantom...

Pozor však – Lexus RC-F Track Edition je beťár na pohľadanie, lebo vynikajúco maskuje svoju rýchlosť. Preto treba oči „prilepiť“ na rýchlomer. Inak sa ani nezbadáte a v meste máte dvojnásobok (aj viac) maximálnej povolenej 50-ky. Platí to aj pri iných rýchlostných limitoch. To by sa jazdenie výrazne predražilo – nie pre spotrebu, ale pre pokuty.

Nie je všetko iba čiernobiele. Hoci práve v takom dizajne sa táto odľahčená a výkonnejšia edícia dodáva. Okrem spomenutej (čiernej) karbónovej strechy sú z uhlíkových kompozitov aj kapota motora, prahy a „lízatko“ pod predným nárazníkom. Z karbónu je tiež veľké zadné krídlo, ktoré nahradilo pôvodný elektricky výsuvný spojler.

Pri ňom na chvíľu pribrzdím: Prítlačné krídlo je dôkazom, že Japonci nezvyknú robiť úpravy len tak, pre oči. V prvom rade ide o funkčnosť, vôbec nie o ten zaujímavý a provokujúci tvar. Pri vysokej rýchlosti krídlo zvyšuje prítlak o 25 kg a pritom aj znižuje aj odpor vzduchu. Pri návrhu najprv priniesli tvar, ktorý „vyhladil“ turbulentné prúdenie vzduchu nad zadnou časťou auta. To znížilo odpor vzduchu. Jemné naklopenie prinieslo želaný efekt aj v prítlaku.

Všimnime si spoločne ešte detaily. Vpredu na kapote zaujme otvor na prúdenie vzduchu. Vzadu zasa priam nadpozemsky pôsobia do priestoru vystrčené hrany zadných svetiel. Fajnovosťou je zadný difúzor a na jeho stranách dve dvojice koncoviek výfuku. Úžasné dizajnové svičenie. To všetko spolu dodáva autu vzhľad superšportu, ktorý sa mu nedá odoprieť. Sú zároveň dôkazom, že Japonci vedia urobiť auto, ktoré zaujme nielen jazdou, ale aj dizajnom. Lexus RC-F je naozaj ťažko prehliadnuteľný  a je pastvou pre oči. Na karbónové nástavce prahov si ale treba dať pozor. V mojom prípade sú vo výške achilovky. Takže stačí nesprávny pohyb pri vystupovaní z auta a... minimálne to zabolí.

Ak sa autu, ktorého označenie jasne napovedá, kam patrí – teda na pretekársku dráhu, pozrieme poriadne „pod sukňu“, teda na podvozok, zistíme, že okrem predného a zadného difúzora sú kryty aj pod motorom, prevodovkou a podlahou. Majú rebrovanie, čím sa snažia udržať správne prúdenie vzduchu aj pod autom, nielen okolo karosérie.

Napriek tomu, že auto je pomerne nízko posadené nad cestu, sedí sa v ňom relatívne dosť vysoko. Pri mojej výške 190 cm je to vďaka nízkej streche už o „tykaní“ si hlavy s čalúnením strechy. Alebo to vyrieši trocha viac dozadu sklonené operadlo (čo osobne nemám veľmi rád). V tom prípade sa zadné sedadlá začínajú výrazne podobať na dizajnový prvok interiéru a neposadíte na ne nikoho okrem dieťaťa v autosedačke. Priestor na nohy pred zadnými sedadlami vtedy prakticky nie je. Nikdy ani veľký nebol, iba ak by za volantom sedel vodič so 160 cm. To je ale „výsada“ športových kupé, nič mimoriadne.

Predné sedadlá – ozaj spomenul som, že sú čalúnené na červeno, ako aj ďalšie časti interiéru, čo výrazne ladí s bielo-čiernym exteriérom? Tak teda ešte raz: sedadlá sú veľmi pohodlné a výborne držia telo v zákrutách a zároveň podopierajú stehná. Hoci pri mojich dlhých nohách len čiastočne. No môžem ja za to, že som taký nekonfekčný typ..?

„Skackavý“ kurzor na touchpade v stredovej konzole vyžaduje cvik a trpezlivosť, kým sa naučíte ovládať multimediálny systém. Chce to zmenu – ale radšej niečo na spôsob mníchovského výrobcu, ako ďalší dotykový displej, ktorý odvádza pozornosť od diania na ceste.

Jazda – to je iná káva, ako pri bežných športovejšie založených autách. Toto je už naozaj veľmi slušné delo, ktoré má výkon 341 kilowattov, teda 463 koní a kratší stály prevod. O diétnom programe, ktorý zabezpečil mínus 80 kilogramov som sa už zmienil. Takže všetky tieto zmeny spolu znamenajú, že z nuly na stovku vystrelí za 4,5 sekundy a ani neviete ako, ste spolu na elektronicky obmedzených 285 km/h. Jasné, že nie na bežných cestách. Taký plat nemám, aby som mohol rozdávať pokuty do štátnej pokladne za krátkodobý zážitok z rýchlej a pritom pokojnej jazdy.

Lenže toto všetko platí hlavne pri režime Sport+. Keď je otočný volič na stredovej konzole prepnutý do módu Eco, prichádzate o ilúzie a máte pocit, že motor pod kapotou „zdochol“, alebo ho zdulo a nevládze ani poriadne pohnúť auto. Taký výrazný je rozdiel medzi úsporným a najdravším režimom jazdy. K dispozícii sú spolu štyri Eco, Normal, Sport a Sport+. Ten posledný sa dá zvoliť aj priamo tlačidlom za otočným gombíkom. P“riamo a bez zložitého prehľadávania v komolikovanom menu podaktorých tiežšportových skorokonkurentov. Stráži to elektronický stabilizačný systém VDIM. Kým sa s autom nezžijete, výrazne neodporúčam vypínať ho. Hlavne neskúseným vodičom.

Drifty, brzdenie (tie keramické brzdy majú poriadne ostrý nástup!), zatáčanie, zrýchľovanie. Vyskúšal som všetko. Potenciál auta som však nevyužil naplno – to sa hodí v tomto prípade jedine pri jazde na okruhu. Skúseností kolegov, ktorí to zažili hovoria jednoznačne: Lexus RC-F je jedným z najrýchlejších áut v tejto triede a na okruhu dáva jasne najavo označenie Track Edition.

No poriadne užiť sa dá aj na diaľnici, na zákrutami posiatych horských cestách, ale aj v meste, či na okreskách. Tu všade predvádza, že ani na pretekárske okruhy ladená verzia Track Edition nie je nekompromisná. Po vypnutí stabilizačného systému je s ňou ešte väčšia zábava, no treba ju stále držať na uzde a korigovať. Ani takto odistená beštia nie je zákerná, len ju treba (vedieť) krotiť. V tom si však dá povedať. Výsledkom môže byť zážitok z poriadne dynamickej športovej jazdy. Záleží však na štýle a spôsobe jazdy, aj na tom, kde sa nachádza volič jazdných režimov. Spotreba je vďaka tomu v širokom rozmedzí. Ustálení diaľničné tempo s otáčkami motora 2000 za minútu je pod úrovňou 9 litrov na 100 kilometrov – veď „koniky“ pod kapotou treba kŕmiť! Pri iných spôsoboch jazdy je spotreba rôzna, my sme sa pri športovej jazde dostali na približne 16,8 l/100 km, ale medzi obcami aj skoro k siedmim litrom. Celkový priemer sa udržal tesne nad 10 litrovou spotrebou, čo je takmer presne podľa výrobcu. Nie je to málo a preto by 66 litrová nádrž mohla byť aj väčšia. Mohla? Netuším, ale nie je.

Spomeniem ešte posledný dielik do kompletného obrazu - prevodovka. Výborne sa prispôsobuje štýlu jazdy vodiča. Chcete jazdiť komfortne - prevodovka radí takmer nepoznateľne a plynulo.  Ani neviete, že ju máte. Lenže je to zároveň Mister Jekyl aj doktor Hyde. Štýl jazdy plyn – brzda – plyn ukáže ochotu podraďovať pri brzdení. Jednotlivé stupne tam „padajú“ cvak-cvak jeden za druhým. Motor konečne prejaví svoj hlasový fond a reve ako odušu. Ani vtedy však nevyrazíte jeho zvukom okná v okolí. Motor sa pritom drží vo vysokých otáčkach a keď potrebujete pridať plyn, dostanete taký kopanec do... teda pocítite to poriadne v chrbte.

Čo dodať na záver? Lexus RC F Track Edition je skutočne zábavné, pritom veľmi výkonné a rýchle auto s mimoriadne decentným zvukom a dobrým odhlučnením interiéru. Je to pomerne univerzálne vozidlo, ktoré sa dá využívať každodenne, určite nielen pre športovú zábavu. Má pritom veľmi prijateľnú spotrebu, dokonca na úrovni veľkých SUV s dvojlitrovými motormi. Vzhľadom na výzor mu pasuje označenie rebel. No pri presune, či presnejšie pri cestovaní dokáže ponúknuť posádke vysoký komfort. Taký, ako autá, s ktorými ísť na okruh by bolo prinajmenšom smiešne. Lebo tam nemajú čo robiť. Lexus sa však na okruhu cíti ako doma.


AUTOR: © Zoznam/Jozef Vydra

Komentáre k článku