14.05.2020

TEST: Peugeot 208 GT Line – hrdé levíča s výbavou Leva

Malé auto nemusí byť lacné a ani úboho vybavené. Dokazuje to aj nová 208.

Peugeot to so svojim posúvaním portfólia o level vyššie myslí vážne. Začalo to už pred pár rokmi, nová generácia áut je toho živým dôkazom. Aj cenník je toho dôkazom. No za služby sa platí a platí sa aj za prvky výbavy, ktoré ste ešte donedávna sotva našli v autách nižších tried.

Peugeot 208 tak už neplní len základnú funkciu prevážadla z jedného miesta na druhé. A takých áut je tu čoraz menej. Azda aj preto sa stal najlepším autom roka 2020. I keď je ten súboj o prvenstvo omnoho vyrovnanejší, ako by sa z víťazstva v ankete mohlo zdať. Ak ale niečo novej 208-čke nemožno uprieť, tak je to schopnosť zaujať, schopnosť nadchnúť a schopnosť potešiť pri každej jazde. Základom toho všetkého je dizajn, druhým stavebným pilierom sú technológie. Tretím, no možno najpodstatnejším je výrazná túžba odlíšiť sa od stáda. To značke a autu prirodzene buduje silnú skupinu obdivovateľov, no prinajmenšom rovnako silnú skupinu odporcov. Keď ale nebudete v dnešnej dobe kontroverzný, nezaujmete. A keď nezaujmete, nepredáte. A keď nepredáte, skrachujete.

Aj preto sa malé levíča snaží zo všetkých síl zaujať na prvý pohľad. A darí sa mu to. Predná maska, no celok ako taký je obdivuhodne fotogenický. Veľká mriežka chladiča s veľkým znakom, športový nárazník a pritom veľké svetlá, ktoré idú akoby v opačnom smere, než je to dnes bežné. Toto je mačička s veľkými okáľmi kričiacimi kúp si ma, tým si ma získaš... A ak by sa to zdalo málo mačacie, ešte má v tých očiach aj trojicu pazúrikov a pod nimi aj dve na bielo svietiace jazvy. Zboku zaujmú výrazné prelisy, pri testovanej verzii veľké čierne lemy blatníkov a samozrejme veľké disky kolies s nízkoprofilovými pneumatikami. Vzadu je to opäť o pazúroch, o opticky zvýšenej karosérii, o športovom nárazníku s čiernym lesklým stredom a o svetlometoch spojených čiernym lesklým plastom. Aj toto sú fičúry spájajúce sa s výbavou GT Line. Uchvátenie dizajnom pokračuje v kabíne, aj keď tu je ešte doplnené tou spomínanou silnou potrebou šokovať.

i-Cockpit je kontroverzný, vždy bol a pre vysoké postavy za volantom je aj obmedzujúci. Ak si ja so svojimi 192 cm sadnem za volant a okrem iného chcem vidieť aj na prístrojový štít, aj si nechcem kolená opierať o volant, aj chcem sedieť ako tak pohodlne, posuniem si sedadlo tak dozadu, že sa za mňa nezmestí nik. Kompromis je, že sčasti nevidím na prístrojový štíť, ščasti sedím nepohodlne, ale aj tak zamnou nikto s končatinami neobsedí. Poviete mi, že toto nie je auto pre veľkoformátového človeka, no ja s tým nesúhlasím. Prečo by si vyšší nemohol kúpiť malý hatchback? Veď to je rasizmus!

Iste, dnes je rasizmus všetko, alebo aj nič, ale rozumiete kam tým mierym však? Akonáhle sa vaše vonkajšie proporcie zmrštia na úroveň 160-170 cm, nič z toho čo opisujem nemáte šancu okúsiť ani len okrajovo. Vyšší sa musia posadiť „inak“ (rozumej nepohodlne, alebo príliš rozložene). Žeriem i-cockpit aj s navyjakom, vyzerá to výborne, ako zo sci-fi. Ale s vysokým vodičom je auto len trojmiestne. Bodka. Pre dlhonohých a veľkošlapých je ťažšia aj práca so spojkou. Noha nemá veľa miesta a môžete „zakopávať“ o podlahu vozidla.

A ten i-cockpit má v novej verzii 3D digitálny prístrojový štít. Funguje to tak, že údaje sú premietané na jednu plochu a na druhej sú zobrazované, čo vytvára 3D pocit. Takže 3D... Toto je funkcionalita z kategórie odpovedí na otázku: A co ten auťák ví? Aj sám karuvať?Napríklad má... 3D prístrojový štít strýcu... Konverzácia ukončená, strýc nič nechápe, okolie ohúrené a my môžeme ísť tiež ďalej.

Kabína je naozaj prešpekulovaná. Ak si odmyslím problém s nedostatkom priestoru za vysokým vodičom, som ohúrený. Páčia sa mi ovládacie prvky, páči sa mi hranatý volant, 3D efekt, kvalitné materiály, pekné lícovanie, veľké displeje. Na tej palubnej doske musela pri konštruovaní padnúť nejedna slza, možno sa aj vlasy trhali. Všetko sú to obete v prospech ohúrenia zákazníka a funguje to. A krásne sú aj sedadlá. Elektricky ovládané, kožené a ešte aj s masážnou funkciou. Tak čo, ktorý bežný hatchback toto doteraz mal? No... čakám?!

Auto je to malé, ale ak dáte toho vysokého odroňa spoza volantu preč, štyroch odvezie. Batožinový priestor je v poriadku, využiteľnosť celého priestoru tiež. Poľahky som v aute vozil bicykel. Síce bez predného kolesa, ale poľahky. Pri 208-čke si vždy spomeniem na dovolenku v Chorvátsku pred štyrmi rokmi. Auto z minulej generácie. Podkapotou naftový štvorvalec s výkonom 75 koní a týždeň v Chorvátsku ako nič. Človeka malé auto naučí čo je skutočne dôležité. A skutočne dôležité na dovolenke pri mori nie je okrem rodiny, osušiek, plaviek a peňaženky vlastne nič. Mimochodom, išli sme dvaja dospelí, plus dieťa, plus 30-kilový pes. Zmestili sme sa. Ešte aj s plážovým stanom a paštikami... Väčšinu času som síce šoféroval kolenami, ale... No romantika.

311 litrov je jednoducho v poriadku. Po sklopení operadiel síce nenastane komplet rovina, ale priestor je to slušný. Poďme k motorizácii.

Podkapotou testovaného vozidla bol 1,2 litrový trojvalcový motor PureTech s maximálnym výkonom 74 kW (100 k) a s maximálnym krútiacim momentom 205 Nm pri 1750 ot/min. Motor je môj starý známy. Aj keď tu čelí najnovším emisným predpisom, na jeho správaní to necítiť. Štartuje tlačidlom, s manuálnou prevodovkou, ktorá má mimochodom šesť stupňov, do kabíny prenáša veľmi mierne množstvo vibrácií. Nevadí ani štart-stop systém, opätovné štarty prebiehajú relatívne hladko. Motor sa vie pochváliť pekným trojvalcovým zvukom v zábere a svojim oduševnením láka na dynamickejšie jazdenie. Manuálna prevodovka má pomerne dlhú páku, takže dráhy sú dlhšie a presnosť je nižšia, kulisa je priemerná, páka do polohy prechádza cez dva odpory. Zvyknete si. A to aj na tvar hlavice. Taký čudesne veľký kus plastu. Lenže kedysi sa všetci sťažovali na tú oblú, ktorá si našla cestu do áut koncernu ešte na prelome tisícročí.

Zmena teda nastala už dávnejšie, je však celkom jasné, že celý stredový tunel bol dizajnovaný najmä na použitie s automatickou prevodovkou. Ale nevadí, manuál je fajn. Najmä dáva možnosť vyblázniť sa vo výbave, keďže ušetríte za automatickú prevodovku. 100 koní je stred ponuky a autu úplne vyhovuje. Atmosférický variant je skutočne iba do mesta. 100 koní už ľahšie čelí diaľniciam i medzimestskej dynamike. Z 0 na 100 papierovo za 9,9. Zaujímavé je, že automat s rovnakým motorom je o 0,9 sekundy pomalší. Pri verzii PureTech 130 naopak o 1,2 sekundy rýchlejší. Zo 60 na 100 km/h na 3. prevodovom stupni zrýchli testovaná 208 za 7,00 sekúnd. Z 80 na 120 km/h to na 4.stupni zvládne za 9,33 sekundy. Dá sa podradiť až do trojky. Chce to nežnú ľavú nohu, no vtedy tento šprint zvládne auto za 8,65 sekundy. Pri malom aute s priemerným motorom je to v poriadku. Predbiehanie si treba premyslieť, obzvlášť na kratších úsekoch s horším výhľadom.

Hranica na bezproblémové predbiehanie je cca 6 a 8 sekúnd. Takéto údaje síce nezaručia bezpečné predbiehanie za každých podmienok, no to je úlohou najmä vodiča. Pri tejto 208-čke sa predbiehať dá, treba využiť silu turbodúchadla a predbiehať tesne za dedinou v nižších rýchlostiach, ak sa dá. 130-tka s automatom to zvládne lepšie, je ale aj drahšia. No a najpružnejší bude dozaista elektromobil. Tiež najmä v nízkych rýchlostiach. Priemerná spotreba sa spočiatku držala na úrovni 7,6 litra. Zvolnenie tempa typické pre koniec testu znížilo spotrebu na 7,2 litra. Ide o typický nájazd v pomere 50% diaľnic, 40% okresných ciest a 10% jázd tvorili presuny po vyľudnenom hlavnom meste. Ostrejšie tempo, či častejšie jazdy po diaľnici spotrebe nepomáhajú. Túto motorizáciu netreba brať ako univerzálnu respektíve aj pre dynamickejšie zmyšľajúceho vodiča. Motor má sto koní a relatívne nízku hmotnosť, no motoru najlepšie svedčí pohodlné tempo. V prípade tohto auta je pri potrebe vyššej pružnosti lepší výkonnejší variant s automatickou prevodovkou, alebo naftový motor s výraznejším krútiacim momentom a prirodzene nižšou spotrebou.

Auto je solídne odhlučnené, komfort jazdy je prijateľný. Veľké disky z neho uberajú. Auto slušne zvláda prejazdy priečnymi nerovnosťami, jednoduchý zadok ale nezaprie. Prekvapil ma väčší sklon k nedotáčavému šmyku než u konkurenčného Francúza. Najprv som hľadal slabinu v pneumatikách, no tam som ju nenašiel. Auto sa za limitom vyslovene kĺže. Pozitívne je, že stabilizačný program reaguje až relatívne neskoro, respektíve v momente, keď vodič koná skratovo a „zamotá“ volant. Šmyk je ale pekne kontrolovateľný a zábavný. Jazda je tiež zábavná, rád sedím v malých autách. Dobrému pocitu prospieva malý volant. K malému autu sa hodí. Riadenie je ostrejšie, než sme u Francúzov zvyknutí z minulosti. Pri pohybe na parkovisku však volantom zvládne otočiť aj polročné dieťa – ak by chcelo...

Poďme k výbave. Niečo som už spomenul. Spomeniem konektivitu CarPlay a Android Auto, Full LED svetlá, či jednozónovú automatickú klimatizáciu. LEDky svietia presvedčivo, dôležité je spomenúť, že majú automatické nastavenie sklonu. Lebo dnes kúpite aj fujedky bez tejto fičúry a potom treba pekne po starom zobrať auto do servisu, alebo si autiak namieriť na stenu a upraviť sklon kľúčom.

Cenník píše, že auto získate už od 10 990 eur. To je cena lákavá, no veľmi by som s ňou nerátal. Dostupná je len pre základný atmosférický benzínový motor. Narozdiel od Clia sa ešte pridáva aj základný naftový motor, no táto konfigurácia stojí 13 990,-. Naftový motor do malého auta patrí, obzvlášť pri dnešných emisných limitoch. Je to také dejavu, no kto chce auto na dochádzanie do práce na viac ako 100 kilometrov denne, má to zmysel a úspora je zreteľná.

Ak 208 tak aspoň trošku štýlu, no nie? Na lacný povoz sú tu povolanejší. Toto auto má byť aspoň trošku štýlové. Takže minimálne druhú najnižšiu výbavu – Active. Tam už je toho dosť. Ideálne Allure, ba GT Line. Nepochybne auto najlepšie vyzerá práve v najvyššej výbave.

Testované auto aj s výbavou GT Line štartuje na 16 990 aj s uvádzacím bonusom 1500 eur. Finálna cena prekročila úroveň 20-tisíc eur. Ak by ste ho zobrali vo výbave Active, štartovalo by na 13 390 eur. Allure by bola za 15 190 eur. Cenník ponúka verziu pre každého. Či už uprednostníte výbavu, alebo motor, svoju zlatú strednú cestu si nájdete a dokážete byť pod úrovňou 20-tisíc. Ak sa uskromníte na oboch frontoch, dokážete mať Active s týmto motorom za cca 15-tisíc.

Testované auto považujem za vyvážené. Motor je ideálny do mesta, no nestratí sa ani na diaľnici. Kto chce automat, nech sa páči, lepší v malom aute nenájde. Kto chce výbavu a štýl, ťažko nájsť lepšiu voľbu. V tomto ohľade Nemci výrazne zaostávajú.

Malé auto nemusí byť malé s negatívnym nádychom. Môže byť malé, lebo také chce byť, a pritom ponúkne štýl aj komfort väčšieho auta. Presne taký je Peugeot 208. Ak ste príliš nevyrástli, nebudete mať čo autu vytknúť. Je to svieži vietor. 7,5 z 10 bodov.


AUTOR: © Zoznam/Ján Hargaš

Komentáre k článku