28.10.2019

TEST: Ford Mondeo 2,0 TDCi ST Line – liek na SUV horúčku

Ford aktualizoval svoj európsky model zvaný Mondeo. Ten istý model zvaný Fusion v USA sa dočkal faceliftu o tri roky neskôr.

Je všeobecne známe, že Ford s uvedením modelu Mondeo/Fusion v Európe otáľal. Obával sa následkov krízy a prišiel s novým autom na trh, až keď sa ekonomika začala opäť prebúdzať. Myslieť si o tomto kroku môžeme, čo chceme. Mondeo je tu, síce sa už dlhšie hovorí o jeho konci, vďaka faceliftu drží krok s dobou. Tu je rýchly videotest. 

Iste, má svoje špecifiká, má svoje negatíva, no má aj vlastný štýl, vlastnú cestu v mnohých riešeniach a vďaka čoraz väčšiemu tlaku modelov SUV v strednej triede je aj čoraz výnimočnejším zjavom.

Škoda tej výnimočnosti, veď veľký silný liftback, či kombi zvládne to, čo ľudia chcú od SUV, avšak pohodlnejšie a s nižšou spotrebou. Pravda, keď raz do roka pôjdete do kopca po nespevnenej ceste, Mondeo si ľahšie škrabne spodničku, ako SUV. No a samozrejme, nesedíte tak vysoko, i keď pocit veľkosti je veľmi silný. Ale nechajme to. Hype zvaný SUV naďalej trvá.

Pre tých, ktorí čaru SUV zatiaľ nepodľahli, alebo sa naopak z očarenia veľkými krabicami už spamätali, oznamujem potešujúcu správu. Mondeo je stále tu a zatiaľ nikam neodchádza.

Ford pri facelifte šetril na formách dielcov karosérie, takže facelift je skôr o drobných úpravách plastových komponentov a doplnení farieb, lakov, diskov. Dizajn sa líši najmä v rozmedzí odlišných výbav. Ľahšie odlíšite Titanium od ST Line, či od Vignale. Novinkou je mriežka chladiča v dizajne čierneho plástu pre ST Line, či nový otočný ovládač automatickej prevodovky a zopár ďalších drobností. 

Mondeo faceliftom prišlo o dve zaujímavé a zároveň vrcholné motorizácie. S benzínovým dvojlitrovým Ecoboostom som sa rozlúčil pred rokom. Naftové biturbo je tiež už preč. Do Mondea sa po facelifte nedostal nový trojvalcový EcoBoost s objemom 1,5 litra. A aj pokus s jednolitrovým Ecoboostom Ford vzdal. Mondeo skrátka kúpite jedine so štvorvalcom. A pokiaľ nesiahnete po skladovke, nekúpite ho už ani s benzínovým štvorvalcom 1,5 Ecoboost. Mondeo má teda vlastne jeden motor, v dvoch výkonoch s rôznymi prevodovkami a pohonmi. Jednoduchšie ako facka. A vlastne nie. Nezabúdajme na hybrid. Ten v ponuke zostáva ako jediný zástupca benzínového riešenia, liftback ale hybridný nekúpite.

Prívlastok úplne nový si zaslúži nový dvojlitrový štvorvalcový turbodiesel zvaný EcoBlue. Patrí k najmodernejším naftovým motorom na trhu, využíva močovinu a plní najnovšiu emisnú normu Euro 6d, ktorá ešte len vstúpi do platnosti. Motor môžete kombinovať s manuálnou šesťstupňovou, alebo automatickou 8-stupňovou prevodovkou. Ale pozor, toto už nie je dvojspojkový PowerShift, ale klasický automat s meničom. Motor je dostupný v troch verziách. Testoval som najsilnejšiu verziu spojenú s osemstupňovou automatickou prevodovkou a pohonom všetkých kolies.

Biturbo nechýba, najsilnejší EcoBlue je veľmi pružný

Naftový motor 2,0 TDCi s maximálnym výkonom 140 kW (190 k) a s maximálnym krútiacim momentom 400 Nm v podstate nahrádza predovšetkým motor 2,0 TDCi s výkonom 132 kW. Svojim nastavením a najmä pružnosťou v spolupráci s novou osemstupňovou prevodovkou však dokáže do veľkej miery nahradiť aj starší biturbo motor s výkonom 205 koní. I keď nemá také tabuľkové parametre, osem stupňov, rýchle radenie i kompletne prepracovaný motor vytvárajú niečo prinajmenšom porovnateľne schopné. Pritom Ford má k dispozícii 2,0 TDCi aj ako nové ešte výkonnejšie biturbo. Mondeo ho ale nedostane, nájdete ho Podkapotou iba dvojice veľkých MPV – S-Max a Galaxy.

Ford obdaril motory EcoBlue vo všeobecnosti turbodúchadlami s nízkou zotrvačnosťou. Turbo v tomto prípade pomáha zlepšiť odozvu na stlačenie plynového pedálu najmä v nízkych otáčkach. Turbodiera je minimálna, pritom nástup výkonu je intenzívny. K zvýšeniu dynamiky pomáha prevodovka. Tá si tradične „forďácky“ vie pomôcť aj preklzom meniča, no pri potrebe výraznejšieho zrýchlenia vsádza na nárast sily a udržiavanie motora v ideálnom rozsahu otáčok prostredníctvom presného a rýchleho radenia. Radenie je skutočne hladké a rozumné. Prevodovka dokáže upraviť svoje chovanie nielen podľa preferencií užívateľa, ale tiež dokáže rozoznať klesanie i stúpanie, rovnako tak zákruty. Pravdou je, že bez ručného podradenia, či prechodu do športového režimu príliš nepraje športovému vyžitiu. Športový režim, či ručné radenie pomôžu najmä pri dynamike v zákrutách. Veľké a ťažké auto má vďaka prvotriednemu podvozku i vhodne zvolenému rozmeru pneumatík množstvo mechanického gripu, a tak si na suchej ceste takmer nemusí pomáhať pomocou elektronických asistentov. ST Line drží stopu ako pribité. Ide presne tam kde chcete, veľkým pomocníkom je samozrejme pohon všetkých kolies. Ten dynamike v zákrutách pod plynom rozumie veľmi dobre a síce nedokáže uprednostňovať zadnú nápravu (max je 50:50) v spolupráci s vynikajúcim podvozkom dokazuje, že Ford naďalej vie ako urobiť jazdne výborné auto.

Pravdou ale je, že podvozok auta by zniesol podstatne silnejší agregát. V zákrutách, na ich výjazdoch, či na horských priesmykoch môžete pocítiť výkonnostný deficit.

Naopak, pri tom dôležitejšom – pri pružnosti na rovinke, nový motor ponúkne naozaj veľa.

Dokonca drží ST Line krok so svojim najväčším konkurentom – s Insigniou GSi od značky Opel. Tá disponuje biturbo motorom s vyšším výkonom aj krútiacim momentom (+ 20 k, +80 Nm). Testované Mondeo ST Line dosiahlo takmer identické zrýchlenie zo 60 na 100 km/h pri rovnakých podmienkach ako GSi. Zrýchlilo za 5,49 sekundy (GSi za 5,41). Z 80 na 120 km/h bolo dokonca ešte lepšie. Zvládlo to za 6,91 sekundy (GSi 7,2).

I keď porovnávam karosérie liftback a kombi, Mondeo je o celých 100 kilogramov ťažšie ako Insignia GSi. Zdalo by sa, že je rozhodnuté a že Insignia je vlastne zlá. Nie je to tak. Biturbo motor Insignie dokazuje svoju silu tam, kde to už Mondeo nezvládne. Práve pri rýchlostiach vhodných skôr na nemecký autobahn, než na naše okresné cesty. Pri bežnom jazdení u nás je ale Mondeo porovnateľne schopné, miestami dokonca pružnejšie ako výkonnejší Opel. Opel má zas lepší pohon všetkých kolies. Mimochodom ten, ktorý v odlišnom nastavení Ford dáva do Focusu RS.

Mám tu ešte jedno porovnanie. S BMW 320d xDrive. Iste, nie je to rovnaký karosársky variant, ani veľkostne sa úplne neprekrývajú, okupujú však rovnakú strednú triedu. Akurát BMW je prémia. Motory a prevodovky disponujú zhodným výkonom i počtom stupňov a v základoch i technikou – menič, 8 stupňov, naftový motor 2,0 litra. Taktiež obe autá disponujú pohonom všetkých kolies. A úplnou náhodou som mal obe autá v jeden týždeň.

Štartovacia cenníková cena Mondea ST Line s testovaným motorom sa dostala na úroveň 320d xDrive AT. Iste, s BMW môžete vystreliť cenovku podstatne vyššie, no i tak autá spája viacero bodov než by sa na prvý pohľad zdalo a navyše porovnanie údajov môže ukázať ako veľmi sa môžu odlišovať zdanlivo rovnako schopné motorizácie. BMW je v oboch meraných disciplínach približne o pol sekundy rýchlejšie ako Mondeo (60-100 za 5,15; 80-120 za 6,35). Motor má lepší ťah, prevodovka radí hladšie i rýchlejšie, motor je lepšie odhlučnený. Auto je tiež pocitovo ľahšie, i keď v skutočnosti výrazne ľahšie nie je. Mondeo zas ponúka viac priestoru, napriek tomu, že Trojka sa medzigeneračne výrazne zlepšila. Trojka má lepšie spracovanie nteriéru už v základnej výbave, nehovoriac o všetkých možných doplnkoch – tie ale auto odstrelia do cenovej stratosféry. Mondeo je liftback a kombi, trojka sedan a kombi. Jednoducho autá sa dajú porovnať, obzvlášť v prípade, že do Mondea narvete všetkú doplnkovú výbavu akou bolo obdarené testované vozidlo.

Poďme ale od prémiovej strednej triedy späť do strednej triedy áut, ktoré by som nazval ako prémiových ašpirantov. Prémiový nie sú, ale výbavou i motorizáciami prémii konkurujú. A síce podobnosť s Insigniou je v prípade Mondea vo viacerých aspektoch. Aj v kultivovanosti chodu motora, prenose vibrácií, či v počuteľnom záťahu turbodúchadla. Lebo ak v Mondeu vypnete audio, no možno aj bez toho, záťah turbodúchadla umiestneného blízko ku kabíne zreteľne počuť.

Mondeo malo s odhlučnením naftových motorov problém aj pred faceliftom. Je jasné, že s odhlučnením motorového priestora sa nič nezmenilo. Nakoniec, Fusion/Mondeo je auto primárne určené pre benzínové motorizácie. Lepšie odhlučnenie by Mondeo iste zvládlo, no v priamom porovnaní s konkurentmi je to čistá remíza a zvuk motora bude vadiť len tým, ktorí chceli benzín, ale nakoniec zobrali naftu.

Nová automatická prevodovka s meničom nahradila dvojspojkový PowerShift. Výhodou je okrem väčšieho množstva stupňov tiež lepšie utlmenie vibrácií. Negatívom je len pomalšie radenie medzi prvým stupňom a spiatočkou. To v spolupráci s relatívne väčším rajdom robí z Mondea pri manévrovaní v úzkych priestoroch skutočnú Ameriku. Akonáhle sa pokúsite o zmenu medzi jazdou vpred a cúvaním urýchliť, iba čo vás pohonná sústava začne kopať.

Priemerná spotreba počas testu sa ustálila na úrovni 7,2 litra nafty na 100 km. To pri nájazde v pomere 50% diaľnic, 40% okresných ciest, 10% mestských presunov. Môj jazdný štýl je skôr dynamický, i keď nepatrím k vodičom brzda-plyn. Na diaľnici je spotreba o kúsok vyššia, no pri 130 km/h sa držala pod úrovňou 8 litrov (7,8). Kolegovi, ktorý auto prebral sa podarilo potlačiť spotrebu pod 7 litrov. Jazdil porovnateľné trasy, ale úspornejšie a pravdepodobne tiež o kúsok pomalšie.

Odhlučnenie kabíny od vonkajších vplyvov je prvotriedne. Tu je Mondeo o kúsok silnejšie ako Insignia, i keď jej motor je o kúsok menej kultivovaný. Zvuk odvaľovania kolies, či aerodynamický šum zvláda Mondeo ozaj ako premiant. Ak by sa konštruktéri väčšmi zaoberali izolovaním motorového priestoru, Mondeo by si v tomto ohľade tikalo s nemeckou prémiou.

Ani zvuk turba nie je problémom. Problémom sú skôr občasné sťažnosti posádok na vyššiu hlučnosť na zadných sedadlách. Dôvodom budú azda veľké disky kolies výbavy. Doteraz som to pri Mondeu nezaznamenal. Veľkú odlišnosť vnímania hluku vpredu a vzadu možno zarátať na vrub technológii potláčania zvukov, no najmä akustickému čelnému sklu. Oba prvky pomáhajú najmä vpredu.

Okľukou sa ešte vrátim k podvozku. Auto jazdí výborne, no ST Line je nastavená tvrdšie. Aj to môže spôsobiť sťažnosti náročnejšej posádky. Ako vodič som vyššiu mäkkosť nevyžadoval, no veľmi rozbité cesty vyžadovali vyššiu pozornosť.

Priestrannosť kabíny je nepopierateľná. Batožinový priestor liftbacku je gigantický. Na pocit ešte väčší ako pri kombi. Vyzerá ozaj ako detský bazénik. Chcelo by to nejaké organizačné prvky v ňom, no to zostáva najmä na kreativite používateľa. Skladacie prepravky sa iste hodia.

Posed na zadných sedadlách je príjemný, príjemnejší by bol, keby sa dali polohovať aj operadlá. Toto v liftbacku, ba ani v kombi strednej triedy obvykle nenájdete, no práve tie rovnako nacenené SUV modely sú v tejto oblasti lepšie a mnohé polohovanie operadiel ponúkajú. Liftback môže vysoké postavy obmedziť nad hlavou. Kolená a ramená budú pri štvorčlennej posádke v poriadku. Pätica už musí byť rozmerovo úspornejšia.

Mondeo neponúkne plný digitálny prístrojový štít ako je dnes zvykom. Ten jeho ale dokáže slúžiť rovnako dobre. Pomáha jeho výborné ovládanie na volante. Mimochodom volant, ten ani po facelifte nedostal širší veniec. Pri tak veľkom aute je relatívne úzky veniec volantu akýsi nepatričný. Nepatričná mi príde aj kvalita spracovania materiálov. I keď je tu zmäkčené všetko čo môže byť. Vrzgot i pohyb dielcov v oblasti opierok a stredového panela príliš nenadchne. Rovnako tak nesúrodý stredový panel. Ten je navyše na pohľad citeľne staršieho dáta.

Posed za volantom je vynikajúci. Práve pre pocit pri riadení tohto korábu i pre jeho robustný dizajn a prísľub sily a bezpečnosti mám Mondeo rád. Jazdí výborne, sedí sa v ňom výborne. Parádny spoločník na dlhé trasy.

Poteší zas Sync 3. Neocení ho každý, no ja mu nemám veľmi čo vytknúť. Pracoval spoľahlivo, rýchlo, je prehľadný a nastavenia idú do hĺbky. Radosť mi robila dobrá konektivita s Aple CarPlay. Starosti mi zas robil problém s portami USB. V polovici testu sa Sync rozhodol, že prestane akceptovať port pod displejom, ale mobil pripojí jedine cez port v stredovej opierke. Ešteže máte na výber.

Keď sa pozriem na výsledok faceliftu, som z toho v miernych rozpakoch. Na jednej strane vidieť, že automobilka priniesla dôležité prvky, ktoré auto posunuli vpred, na druhú stranu je celkom zreteľne vidieť, že si s faceliftom nedala veľa námahy. Prístup značky ma môže hnevať, no odráža iba prístup klientov. A tí o veľké liftbacky a kombi v strednej triede majú čoraz menší záujem. Jediný, kto ešte stíha držať krok, sú nemecké prémiovky. Ostatní sa musia deliť o čoraz menší koláč. Toto je pre mňa tým najtrpkejším na testovaní Mondea. Pretože akokoľvek sa na to auto pozerám, stále vidím solídny kus výborne jazdiaceho veľkého a silného vozidla s menom, ktoré rezonuje v ušiach azda každého Európana. Mondeo, hm, to je fajn auto. A na čom jazdíš? No predsa na SUV...

Mondeo starne, no starne s hrdosťou a so cťou. Ak mu odpustíte zakopnutia pri dielenskom spracovaní (ktoré ale treba odpúšťať všetkým blízkym konkurentom, áno, aj prémiovkám v tejto triede), ak mu odpustíte sipot turba a zopár ďalších drobností, máte kus dobrého auta.

Škoda len, že cena ST Line zamierila tak vysoko. 44-tisíc ako štart a 52-tisíc ako výsledná cena? Iste, ide o najsilnejší motor, automat, 4x4, no 50-tisíc je už ozaj solídna suma. Pred faceliftom malo Mondeo ceny nižšie. Porovnateľná verzia, výbava a motorizácia stáli o cca 2000 eur menej.

ST Line vyzerá výborne, v tejto šedej priam výnimočne. Osobne by som radšej zamieril k Titanium. V prípade auta pre rodinu je najlepším riešením slabší naftový motor s predným náhonom. Výber prevodovky a karosérie je vecou vkusu. Pre firmu? Určite hybrid vzhľadom na ne-potrebu nabíjania a dôležité nízke flotilové emisie, alebo práve silný diesel so všetkým. Hybrid reprezentuje výborne, kto mu neodpustí schod v kufri a viac než tichý chod, nízke emisie a celkovo ľadové medvede ho zaujíma dojazd na nádrž, siahne po nafte. Testované Mondeo dostáva solídnych ale priemerných 7 z 10 bodov.

Videotest i všetky predchádzajúce nájdete na youtube aj tu. 

 

Technické údaje

Model: Ford Mondeo ST Line 2,0 TDCi AWD
Počet valcov/ventilov: 4/16
Zdvihový objem motora (cm3): 1997
Prevodovka: 8 stupňová automatická
Poháňaná náprava predná+zadná
Výkon (kW/ot.): 140/3500
Krútiaci moment (Nm/ot.): 400/2000-2500
Maximálna rýchlosť (km/h): 220
Zrýchlenie 0 – 100 km/h (s): 9,5
Spotreba kombinovaná (l/100 km): 6,2-7,3
Dĺžka/šírka/výška (mm): 4871/1852/1482
Rázvor náprav (mm): 2850
Objem batožinového priestoru (l): 550 (po strop 654)
Objem palivovej nádrže (l): 62,5
Rozmer pneumatík: 235/40 R19
   
Základná cena: 24 490 €
Základná cena s motorom 2,0 TDCi 140 kW 35 580 €
Základná cena verzie 2,0 TDCi 180k AWD ST Line: 44 080 €
 

AUTOR: © Zoznam/Ján Hargaš

Komentáre k článku