08.10.2019

TEST: Honda Jazz 1,3 VTEC – podceňovaný majster priestoru s výborným motorom

Honda Jazz si počas svojej existencie nezískala veľa fanúšikov. Mnohí ju príliš skoro odsúdia na to, aby vôbec zistili, aká je dobrá.

Niežeby bola dobrá vo všetkom, no jej prednosti zakrývajú nedostatky, aj keď nedostatky nie sú malé. Napriek tomu je dobrou voľbou pre síce malé množstvo zákazníkov, no o to lepšie riešenia ponúka. Lebo dnes už takéto auto ťažko nájdete. Márne sa budete načahovať po populárnych malých crossoveroch. To, čo vám dá toto malé, a pritom zázračne veľké auto, neponúka ani jeden crossover.

Problémom Jazzu bola vždy cena. Keď sa človek pozrie na cenník modelov značky Honda, často nadobudne pocit, že sú to autá predražené. Hádam o žiadnom inom nepočúvam viac podobných ponosov ako o Jazze. Nejdem vás presviedčať o tom, že je vlastne lacné. Nie, nie je. I keď cena začína na necelých 13-tisíc, tento kúsok vo výbave Elegance stojí 17 500 po 900 eurovej zľave.

Z môjho pohľadu má aj napriek ponosom záujemcov dobrý pomer ceny a protihodnoty. Dnes navyše Honda ponúka pekné akciové ceny, ktoré cenový nedostatok takmer úplne znegujú. Treba si vedieť dobre vybrať, netreba sa trepať príliš vysoko. Lebo to auto je dobré aj bez zbytočností. Napísal by som aj viac ako dobré. Keby nebolo tvrdé.

Lebo je. Kým jazdíte na slušných cestách, na nových asfaltoch a na diaľnici, nevšimnete si to. Ani ja som si to nevšimol. No potom som odbočil zo svojej štandardnej cesty a vyskúšal som auto na zlých cestách – teda vlastne na slovenských priemerných cestách. Kým vodič a spolujazdec to ešte tolerujú, pasažieri vzadu nadávajú, aj keď to nemajú vo zvyku. Jednoducho zadná náprava reaguje na stredne veľké a veľké nerovnosti odskokmi, tvrdými ranami. Je hlučná. Dorazy sú asi z betónu. Niekedy máte pocit, že ani nemá tlmiče. Zo začiatku som bol presvedčený, že by mohol pomôcť menší rozmer diskov, no nepomôže. Jednoducho zadok má to auto tvrdý. Ak presadáte zo staršieho malého auta, nepríde vám to a možno budete so správaním na nerovnostiach aj spokojní. Akonáhle presadnete z modernejšieho malého auta, či nebodaj z väčšieho, bude vám to vadiť.

V čase, keď Jazz prichádzal na trh mali podobnú zadnú nápravu skoro všetci, no dnes, v čase keď súčasný Jazz trh opúšťa je už prakticky každý konkurent príjemnejší. Azda okrem áut v segmente A. Lenže na tie automobilky väčšinou dlhodobo kašlú – veď z nich skoro nič nemajú. V B-čku sa priemer posunul vyššie.

Záleží teda na tom, aké cesty máte na vašich pravidelných cestách. Akonáhle budete pravidelne jazdiť po rozpadávajúcich sa úsekoch s častými priečnymi nerovnosťami (rozchádzajúce sa betónové platne) a s množstvom záplat, Jazzu budete mať rýchlo plné zuby.

Čo by reálne pomohlo? Z môjho pohľadu jedine nové tlmiče a prípadne pružiny. Problém je, že Honda to auto nespravila tvrdé preto, aby odradila zákazníkov, ale preto, aby dobre jazdilo. A na malé MPV jazdí naozaj dobre. Lepšie než by ktokoľvek čakal.

Auto pekne drží stopu, zadok možno na priečnostiach uskočí, no predné gumy sa držia zubami nechtami a auto sa nezačne správať nepríjemne. Keď už prichádzate k limitu pneumatík a konštrukcie, auto to vďaka vysokému posedu a nastaveniu riadenia dobre komunikuje do celého tela vodiča i posádky.

Moja druhá výhrada ide k hlučnosti. Už som to čiastočne spomenul, no predsa je v aute iba priemerné odhlučnenie vonkajších vplyvov. Na mierne vyššiu hlučnosť som si počas týždňa ľahko zvykol. Opäť platí, že horšie vnímajú hlučnosť jazdy pasažieri vzadu. A to aj na lepších povrchoch. Počuť ako kolesá, tak aerodynamický šum, no a svoje povie aj motor – ten by ale mal vadiť najmenej.

Pretože malá 1,3 litrová štvorvalcová atmosférická benzínová jednotka ponúkne 75 kW (102 k) a 123 Nm krútiaceho momentu. Maximum výkonu je dostupné pri 6000 ot/min, maximum krútiaceho momentu pri 5000 ot/min. Už z tohto jasne vyplýva, že keď chcete z motora vyžmýkať akú-takú dynamiku, treba ho riadne vytočiť. Oficiálne označenie motora je ale 1,3 VTEC. To potrebu motor vytočiť ešte zvýrazňuje. Isteže v dnešnej dobe VTEC už nie je taký silný benefit ako pred pár rokmi. Môžu za to iste aj nové normy, najmä však pohodlnosť zákazníkov rozmaznaných malými turbomotormi s krútiacim momentom v nízkych otáčkach.

Motorček má citeľne viac síl po dosiahnutí hranice 4000 ot/min. Ventilky sa otvoria a malému drobcovi náhle veríte, že tých sto koní nemá len na papieri. A ono je to tak naozaj. Ľahké auto s hmotnosťou 1146 kilogramov si s motorom 1,3 VTEC vystačí. Isteže 1,5 VTEC bude zábavnejší agregát, ale Jazz ho nepotrebuje. Základný motor mu viac ako stačí. Netreba sa ale báť otáčok, nič motoru nespravia a vy odrazu získate nový rozmer jazdy s týmto autom.

Presvedčia vás o tom merania pružnosti. Pružnosť zo 60 na 100 km/h pri 3. zaradenom stupni prebieha za 8,75 sekundy. To už samé o sebe nie je na malé auto zlé, no dá sa to ešte zlepšiť. Pri rozbehu z 2. stupňa a následným preradením na 3. stupeň sa pružnosť  v tejto rýchlosti zlepšila na 6,98 sekundy. 60 km/h na 2. stupni je 4000 ot/min.

Z 80 na 120 km/h dokáže Jazz zrýchliť za 8,61 sekundy. Zrýchlenie v tomto čase prebehlo na 3. stupni – opäť 4000 ot/min.

Ani jeden z uvedených parametrov nie je dychberúci, avšak v každom prípade stačí na predbiehanie pomalých vozidiel, traktorov, kombajnov a dokonca aj rýchlejších na dlhších voľných úsekoch. Aj tu platí, že najlepším spôsobom predbiehania je predbiehanie z dlhšieho odstupu so získaním rýchlosti ešte pred samotným predbiehaným. Dá sa ale aj bez toho. Treba radiť.

Keďže je radenie mimoriadne športové a zábavné, nepovažujem to za problém. Problémom sú iba sluchy posádky, ktorá má pocit, že vytočený motor je automaticky znakom pirátskeho jazdenia a privysokej rýchlosti (aj keď idete iba 60 km/h). Treba si posádku vyučiť.

Paradoxne práve motor je jednou z najsilnejších stránok auta. Moderný zákazník si povie, že veď to nemá turbo, no keď sa s autom zžijete aj na základe vyššie uvedného, turbo vám chýbať nebude. Obzvlášť pri servisných nákladoch absenciu turba oceníte – časom.

Motor vás odmení aj nízkou spotrebou. Napriek dynamike, ktorej som počas testu holdoval, bola priemerná spotreba 5,5 litra. Bezproblémov by som ju stiahol pod 5. Ale nechcelo sa mi a nešušnil som sa ani na diaľnici, ani na okreskách a ani v meste. Spotreba zrkadlila nájazd v pomere 50% diaľnic, 40% okresných ciest a cca 10 % jázd po meste. Diaľnica ťahá spotrebu hore. Pri snahe udržiavať 130 km/h kulminuje pod 7 litrov. Zapnutá klimatizácia, zaťaženie 100 kg a mierny profil diaľnice D2. 140 km/h znamená 3600 ot/min. Mestské presuny i so semaforovou dynamikou v mojom prípade žiadali 6,5 litra. Zníženie tempa na diaľnici a pokojná jazda po okreskách sú najsilnejšími nástrojmi proti rastu spotreby. Potešilo ma, že ani pravidelné dynamickejšie zrýchľovanie netlačí spotrebu hore tak rýchlo ako pri turbomotoroch s podobným, alebo nižším objemom.

Ľahké a dobre ovládateľné malé autá mám rád. Vytočenú dvojku tiež. Tu sa dá zabaviť aj bez porušovania predpisov a to ma baví azda najviac. Jazdne je to ozaj dobré auto.

Tretia a zároveň finálna výčitka k autu je infotainment. Aktuálne na trhu azda ani neexistuje infotainment, ktorý by bol horšie ovládateľný a ešte menej intuitívny. V testovanom aute ani nebola možnosť pripojiť si carplay, ktorý má schopnosť nedostatky infotainmentov doladiť. Ak chcete vstavanú navigáciu a veľký displej, zmierte sa s tým, že na obsluhu infotainmentu potrebujete čas, zaparkované auto a veľa trpezlivosti. Akonáhle sa s tým zmierite a naučíte sa s tým pracovať, bude to v poriadku. Pozitívom je, že systém aspoň nemrzne tak ako v minulosti.

A to je všetko. Po troch výčitkách doplnených troma silnými stránkami prikladám štvrtú silnú stránku – priestor. Práve priestor a praktické riešenia v tak malom aute sú jeho najsilnejšími tromfami. Práve to sú tromfy, pre ktoré by som dokázal prehryznúť aj tvrdší podvozok.

Jazz je ako Ford Anglia z filmu o mladom čarodejníkovi. Ten Ford Anglia patriaci spriatelenej rodine s množstvom detí s červenými vlasmi. Ten Ford Anglia, ktorý navonok vyzerá malý, no v skutočnosti bol začarovaný a na dvoch laviciach a malom kufri poňal neuveriteľné množstvo ľudí a batožiny.

Tu o čary nejde. No aj pätica pasažierov sa v Jazze dokáže odviezť. Prioritne ale štvorica. A to s obdivuhodnou priestorovou rezervou v každom smere. Moje obľúbené prirovnanie k štvorici basketbalistov tu platí do bodky. Na zadnom sedadle som mal pred kolenami, nad hlavou i v oblasti raimien toľko rezervy ako napríklad v Škode Scala, nad hlavou ešte viac. Ani sedadlá za autami z vyššieho segmentu nezaostávajú. Naopak, magic seats ponúkajú vysokú mieru praktickosti. V aute pohodlne presťahujete kvetinu, preveziete odrastené planty rajčín, vázy, skrinky...

Za volantom sa sedí veľmi dobre. Mierne vzpriamený posed je doplnený výborným výhľadom z vozidla. Vďaka malým okienkam pod rozdeleným A-stĺpikom vidíte aj do mŕtveho uhla. Spätné zrkadlá tiež nezradia. Posádka sa cíti dobre, kabína je presvetlená a pritom auto získalo 5 hviezd v crash testoch. Na palube je mnoho odkladacích miest. Audio je síce len priemerné, ale v tejto kategórii zázraky takmer nikto nežiada. Potešia asistenčné systémy vrátane núdzového brzdenia, dobre svietiace svetlá sú tiež hodnotným asistentom, rovnako tak ukazovateľ úspornej jazdy. Tri farby a všetko chápete.

Pre koho je Jazz určený? Už asi viete. Je pre nenáročného motoristu, ktorý je však náročný na nízku cenu údržby. Pre motoristu, ktorý žiada nízku spotrebu a veľa priestoru. Pre motoristu, ktorý žiada malé spratné auto, no s vysokou bezpečnosťou. Pre motoristu, ktorý jazdí najčastejšie sám, či vo dvojici a príležitostne odvezie vzadu aj väčších pasažierov. Veru tak, píšem predovšetkým o starších občanoch, no nemusia byť jediní. Jazz vyhovie veľkému množstvu ľudí žiadajúcich spoľahlivé, šikovné a spratné auto. Poteší možnosťou prijateľnej dynamiky, poteší spotrebou. Horšie to už bude s podvozkom na zlých cestách a z infotainmentu sa nejednému majiteľovi riadne zvýši tlak. Poteší však kvalita spracovania. Žiadne luxusné prvky, no všetko lícuje tak ako má, nič nevŕzga, všetko má svoje miesto. Jazz je naozaj dobré auto a jedno z mála áut, ktoré sa ešte aj dnes ponúkajú so solídnymi atmosférickými motormi. V mnohých svetlých stránkach pripomína model HR-V. Ak nepotrebujete SUV, berte Jazz. 7 z 10 bodov. Body idú dole prioritne za hlučnosť podvozku, za infotainment, za odhlučnenie a za rýchlo rastúcu cenu. Všetko sa to dá ale vyriešiť. Už som počul o majiteľoch áut značky Hondy, ktorí vylepšili utlmenie zadnej nápravy, či zvolili mäkšie tlmiče.... Infotainment môžete nechať u výrobcu, a tým tiež znížite cenu. Skrátka dobré auto. Kto nevyskúšal, neuverí.

 

Technické údaje

Model: Honda Jazz 1,3i-VTEC Elegance
Počet valcov: 4
Zdvihový objem motora (cm3): 1318
Prevodovka: 6. stupňová manuálna
Poháňaná náprava predná
Výkon (kW/ot.):  72/6000
Krútiaci moment (Nm/ot.): 123/5000
Maximálna rýchlosť (km/h): 190
Zrýchlenie 0 – 100 km/h (s): 11,4
Spotreba mesto/mimo mesta/kombinovaná (l/100 km): 6,2/4,4/5,1
Dĺžka/šírka/výška (mm): 4028/1980/1550
Rázvor náprav (mm): 2530
Objem batožinového priestoru (l): 354/884/1314
Objem palivovej nádrže (l): 40
Pohotovostná hmotnosť (kg): 1155
Užitočná hmotnosť (kg): 450
Rozmer pneumatík: 185/60 R15
   
Základná cenníková cena modelu: 12 990 €
Základná cena verzie: 17 290 €
Akciová cena testovaného vozidla: 17 469 €

AUTOR: © Zoznam/Ján Hargaš

Komentáre k článku