Zobraziť galériu

Hyundai Tucson 2,0 CRDi 8AT Premium
Zdroj: Ján Hargaš

Jedno z najpopulárnejších áut na Slovensku prešlo faceliftom. Zobrali sme ho do veľkého testu a skúmame ho detailne.

Testovaný automobil k nám zavítal na viac ako mesiac. Cieľom je pozrieť sa mu na zúbok dôkladnejšie než v štandardnom týždňovom teste. 

Tucson, na ktorý sa pozeráte je v najvyššej výbave Premium a s najsilnejším naftovým motorom 2,0 CRDi s novou 8-stupňovou automatickou prevodovkou a novým pohonom všetkých kolies HTRAC.

Hyundai Tucson sa stal za rok 2018 najpredávanejším SUV na Slovensku. Mimoriadnej popularite automobilu prispieva nielen neutrálny ale výrazný dizajn, tiež dobre nastavený cenník a financovanie.

Automobil štartuje na cene 19 990,- s benzínovým atmosférickým motorom 1,6 GDI s výkonom 97 kW a s manuálnou 6-stupňovou prevodovkou a vo výbave Comfort. Už základná výbava je viac ako slušná a okrem zliatinových diskov s rozmerom 16 palcov, či denného LED svietenia ponúka kompletný balík airbagov, základné asistenčné systémy vrátane asistenta pre rozbeh do kopca i jazdu z kopca, kožou čalúnenú opierku kolena vodiča na stredovom tuneli, prednú lakťovú opierku, manuálnu klimatizáciu, rádio so šiestimi reproduktormi a dotykovým displejom a mnoho ďalšieho. Zaujímavá výbava Family pridáva napríklad väčšie disky kolies, hmlovky, automatickú klimatizáciu, tempomat, či zadné parkovacie senzory a rádio s väčším displejom i s kompatibilitou pre CarPlay a Android Auto.

Za rovnakých +1400 eur je tiež výbava Smart so Smart balíkom zahŕňajúcim bezkľúčové štartovanie, bezdrôtové nabíjanie mobilu, solárne a zatmavené zadné sklá. Inak je prakticky totožná s Family.

Stredná výbava Style je už za príplatok 4050 eur a k autu dodáva ešte väčší displej infotainmentu so vstavanou navigáciou, viacero detailov v interiéri i bohatší balík asistenčných systémov, či 18-palcové disky.

Výbava Premium za 9 850 pridáva navyše Full LED svetlá, elektrické veko batožinového priestoru, 19-palcové disky kolies, ešte viac asistentov v rámci balíka Safety Pack, adaptívny tempomat, či kompletné monitorovanie okolia vozidla cez štvoricu kamier.

Ponuka motorov pokračuje benzínovým prepĺňaným variantom s označením 1,6 T-GDI s výkonom 130 kW. Ten je spojený ako s pohonom iba prednej nápravy, tak s pohonom všetkých kolies. Vyberať možno z manuálnej a automatickej prevodovky s dvoma spojkami 7 DCT. V ponuke sú tiež dva naftové motory, každý s dvoma stupňami výkonu. Základ tvorí 1,6 litrový CRDi motor s výkonom 85 kW a s manuálnou 6-stupňovou prevodovkou. Táto verzia je dostupná len pre výbavy Family a Smart. Inak dostanete Tucson s verziou naftového štvorvalca s výkonom 100 kW. Tú možno spojiť s manuálnou alebo 7-stupňovou dvojspojkovou prevodovkou a k dispozícii je aj pohon všetkých kolies. Najsilnejší naftový motor 2,0 CRDi získate s výkonom 136 kW. V prvom prípade ale ide o štandardný motor, v druhom prípade ide o dvojmotorovú verziu s označením mild-hybrid. V jej prípade môže pomocnú ruku podať elektromotor a pridať krátkodobo pár kW navyše. Aj klasiku aj mild-hybrid získate s manuálnou i s novou 8-stupňovou automatickou prevodovkou s hydrodynamickým meničom. Najvýkonnejší naftový motor je dostupný iba s pohonom všetkých kolies.

2,0 CRDi – stávka na známeho koňa

Kým mild-hybridu sa môžu zákazníci obávať, tak ako sa vždy obávajú niečoho nového, 2,0 CRDi láka pohonom, ktorý tu máme už mnoho rokov. Pravda, aj motorizácia – nafta, automat a pohon všetkých kolies prechádza výrazným vývojom. Silným argumentom hovoriacim v prospech tejto motorizácie je tiež nová 8-stupňová automatická prevodovka s meničom sľubujúca dlhú životnosť i hladký chod.

Svoje sľuby aj plní a správa sa skutočne príkladne. Radí hladko, elegantne, rýchlosť v prípade potreby podradenia je tiež slušná. Pár zaváhaní, ktoré sa počas testu objavili súvisia najmä so studeným štartom. Prevodovka v automatickom režime po studenom štarte ponechá vyššie otáčky a nižší prevodový stupeň a bude to robiť do chvíle, kým sa olej nezohreje. Niekedy to tak trvá dlhšie, inokedy kratšie. Zaujímavé však je, že keď posuniete radiacu páku do manuálneho režimu, elektronika vám odporučí podradiť aj o dva stupne vyššie. Logika tomu chýba, no stačí vedieť, že olej treba pri studenom motore zahriať a nechať auto nech sa samo rozhodne ako to urobiť. Trochu viac hluku nikomu neublíži (otáčky do 3000 ot/min), najmä preto, lebo Tucson je po facelifte ešte tichší ako predtým.

Naftový motor síce počuť, ale menej než u nemecko-česko-španielskych najhorúcejších konkurentov a iba toľko, aby ste si napríklad zvýšené otáčky všimli, no pri pokojnom tempe vás motor nerušil. Na diaľnici D2 som pri rýchlosti 120 km/h nameral v oblasti hlavy vodiča priemernú hlučnosť na úrovni 68 dB. Prvé meranie s vetrom v chrbte ukázalo dokonca 67 dB. Vietor opierajúci sa do boku auta už hlučnosť zvýšil na 69 dB. Priemer 68 dB je však na vrchole triedy a potvrdzuje to aj pocitová hlučnosť vo vozidle. Auto je jednoducho tiché a ani vysoká karoséria a ani silný protivietor nebránia pokojnej konverzácii. S dobrým audiom Krell je i počúvanie kvalitnejších nahrávok za vyšších rýchlostí taktiež príjemné. Krell sa síce snaží o prebasovaný – moderný zvuk, vyhovie i náročnejšiemu užívateľovi, i keď audiofil sa bude pokúšať zvuk ešte optimalizovať a pravdepodobne nebude úplne spokojný.

Priemerná spotreba bola počas prvých testovacích 1100 km na úrovni 7,4 litra. Spotreba zahŕňala priemernú dynamiku a pojazd v pomere 50% diaľnice, 40% okresných ciest a 10% času som trávil v meste. Najnižšia priemerná spotreba na mojom pravidelnom okruhu bola 7,3 litra. Najvyššia 7,5. Dva týždne počas ktorých som tieto kilometre najazdil sprevádzalo nezvykle chladné počasie i silný vietor. Keďže sa však smer vetra počas dní príliš nemenil, cesta tam a späť vplyv poveternosti minimalizovala. Rovnako tak dĺžka trasy (70 km tam a 70 km späť) minimalizovala vplyv jázd so studeným motorom. V meste sa vďaka absencii mild-hybridného pohonu spotreba rýchlo šplhala k desiatim litrom. Na diaľnici pri 140 km/h (tacho) kolísala medzi 8 až 8,5 litra nafty na 100 km. Priemerná spotreba 7,4 litra znamenala dojazd na úrovni necelých 700 km na nádrž. Je zaujímavé, že Kia Sportage ako sesterský model, avšak s mild-hybridnou verziou tohto motora dosiahla na rovnakých cestách s rovnakým vodičom a takmer v rovnakých podmienkach spotrebu 7,6 l/100 km.

Po mne auto prebral kolega, ten je známy mimoriadne úsporným jazdným štýlom, uvidíme o koľko spotrebu zníži. Ja som sa pri jazdení držal našich zákonných limitov, pri miernych spomaleniach brzdil motorom, pri výraznejších aj brzdami (napr. pred obcou). Predbiehal som vždy keď to bolo možné. Silný motor i šikovný automat mi umožňovali neobmedzovať sa pri svojom jazdnom štýle.

Kolega dopĺňa, že spotreba je takmer nemenný parameter, ktorý veľmi nekolíše. Nezáleží ani tak na tom, kto sedí za volantom a ako veľmi „žmýka“ motor. Rozdiel je viac-menej v štýle jazdy, viac sa zrkadlí kadiaľ jazdíte. Minimum, ktoré sa mi podarilo dosiahnuť, bolo približne 6,5 litra na 100 kilometrov. Boli to jazdy cez obce a pomedzi ne po cestách 1. a neraz aj 2. triedy. Najvyšší apetít Tucson preukázal v meste – podľa dĺžky zápchy a netrpezlivosti, ako ju chce vodič zdolať, narastie spotreba od celkom pochopiteľných zhruba 8,5 až po takmer neuveriteľných 11,5 litra!

Diaľnica v rýchlostiach po povolené maximum (podľa rýchlomera) si vyžiadala „daň“ v podobe spotreby okolo 7,6 litra, no akonáhle sme sa posunuli na reálnych 130 (a tesne nad), čo na rýchlomeri znamenalo približne 142 km/h, prehupla sa spotreba cez 8 litrov ako nič. Logicky – vyššia stavba auta, vyššia čelná plocha, vyšší aerodynamický odpor vzduchu v tom majú „prsty“...

Pružnosť motorizácie je veľmi pekná. Motor najviac kope v nízkych rýchlostiach, ale ani dôrazné zrýchlenie na diaľnici mu problém nerobí, rovnako tak udržiavanie tempa vysoko nad našimi povolenými úrovňami. Vplyvom nízkej hlučnosti vozidla si treba na rýchlomer dávať väčší pozor. Povolené rýchlostné limity sa s týmto autom prekračujú naozaj ľahko.

Nameraná pružnosť tiež čo-to ukazuje. Testy zrýchlenia prebiehali v automatickom režime prevodovky, bez zmeny jazdných režimov – tj. v režime normal a bez ručnej prípravy vhodného stupňa. Zrýchlenie zo 60 na 100 km/h prebehlo v priemere za 6,15 sekundy, zrýchlenie z 80 na 120 km/h za 7,46 sekundy. V oboch prípadoch ponúka motor dostatok rezervy výkonu i na predbiehanie na kratších voľných úsekoch. Obzvlášť, keď si vodič dokáže motor i turbo správne pripraviť manuálnym podradením. Keďže však auto nebolo vybavené pádlami pod volantom a radiaca páka vyznáva typické „opačné“ radenie (podradenie smerom k sebe), takéto správanie nie je príliš lákavé, nehovoriac o štandardných dôvodoch, prečo meriam radenie v automatickom režime automatickej prevodovky (to je na inú debatu).

Podvozok – kolesá sú to pekné, ale

Jazda s Tucsonom je lepšia než v minulosti. Rozdiel je vnímateľný najmä medzigeneračne. Auto pôsobí veľmi pevne, silno a tiež ťažko, ale nie ťažkopádne. Je to taký masívny kus SUV, je presne tým, čo človek od takéhoto vozidla v tejto triede čaká. Jazdné vlastnosti sú dobré, náklony pri ostrom zaobchádzaní relatívne malé, inovovaný systém pohonu všetkých kolies HTRAC sa vyznamenáva lepším výkonom na ceste pri oduševnenej jazde.

Auto pôsobí s devätnásťpalcovými diskami kolies hodnotne a pasujú mu zo všetkých najlepšie, avšak dizajn nie je všetko a ako to už býva, za krásu sa platí. Tradične ide o spotrebu a komfort. Kým prvú kategóriu potvrdiť nemôžem a spotreba 7,4 litra mi pre takto vysoké auto a naftový motor s meničom nepríde vysoká, komfort je na veľkých kolesách mierne limitovaný. Cítiť to najmä na zadných sedadlách. Veľmi nekvalitné povrchy ciest už auto rozkolíšu pri pomalej jazde, rýchla jazda zas posunie do kabíny väčšiu porciu vibrácií. Zaujímavé však je, že Tucson sa i v tomto ohľade správa lepšie ako napríklad nová hybridná RAV4. Platí to aj o hlučnosti. Naftový Tucson je tichší ako hybridná RAVka. Devätnásť palcov je skrátka dosť, dosť budú stáť aj nové pneumatiky, keď ale chcete auto v najvyššej výbave, na výber nemáte. Jedine, že by ste zvolili samostatnú zimnú sadu a pri nej šli do menšieho rozmeru. Naše cesty sú najhoršie tradične v zime a na jar a môže to tak byť dobrá stratégia. Devätnástky a s nimi spojené mierne obmedzenie komfortu by ale nemali byť dôvodom, prečo voliť nižšiu výbavu. Na to sú lepšie a súvisia so snahou ušetriť.

Spolužitie a pár nesúvisiacich postrehov na záver

Tucson je auto, ktoré rýchlo zapadne do rodiny. Hyundaiu sa podarilo vytvoriť kvalitný produkt, ktorý faceliftom ešte zdokonalili. Produkt je to tak dobre postavený pre Európana, že je skutočne málo veci, ktoré by vám mohli vadiť a ktoré možno súvisia s exotickými koreňmi vozidla. Je to napríklad otravný zvyk pískať po vypnutí motora a ponechaní otvorených dverí (aj vodiča). Alebo zvyk automaticky neodomknúť dvere potom, čo po zaradení P a odomknutí pásu vodiča, vodič otvorí svoje dvere. Toto ma hnevalo najviac. Vezmite si aká nepodstatná drobnosť to je.

Skrátka, Tucson je veľmi dobre prispôsobený aj pre našinca. Je to auto, do ktorého nasadnete a jazdíte. Najmä ak ste už so silným naftovým motorom a SUV mali skúsenosti. Pôsobí kvalitne, lícovanie plastov i kvalita použitých materiálov je na vrchole segmentu. Z kvality spracovania a materiálov mám zakaždým lepší pocit ako pri konkurenčných autách, ktoré verejnosť považuje za etalón – áno, mierim k nemeckému koncernu. Hyundai sa jednoducho za roky vyšvihol veľmi vysoko.

Po troch týždňoch testovania som si na auto tak zvykol, až ma jazdenie s ním vyslovene nebavilo. Nemalo nič, čím by ma tie tri týždne dokázalo zabávať. Iste, svojim povolaním som deformovaný, aj vy by ste boli, ale predsa len to o niečom svedčí.

Práve nudnosť je druhá strana mince výborného prispôsobenia na európsky trh. Že je auto vyrobené pre typického Európana – teda pre Nemca. A síce – môže pôsobiť nudne. Žiada sa mi použiť slogan konkurenčného nemeckého výrobcu... Je to skrátka to auto, čo čakáte, že bude lietadlo?

Rodinnému spolužitiu vyhovuje dostatok priestoru na zadných sedadlách, veľký batožinový priestor i nastaviteľné zadné operadlá. Poteší tiež úplná rovina po sklopení zadných operadiel. Osobne však nie som veľký fanúšik tvrdého plastu zo zadnej strany predných operadiel. Väčšie postavy môžu pri prudkom brzdení zabolieť jabĺčka. Ani umývanie od detských okopancov nie je vďaka členitému finišu plastov úplne jednoduché. Vodeodolná tkanina je tu určite lepšie riešenie.

Inak, keď už sme pri deťoch, obzvlášť tých malých. Určite neodporúčam zakúpenie tejto perforovanej kože. Deti ani nemusia v aute jesť, môžu sedieť na sedačkách a omrvinky, prach i rôzny ďalší bordel bude všade – aj v tej spomínanej perforovanej koži.

Svoje skúsnosti pridáva aj Jozef Vydra: Pohodlie na sedadlách považujem za veľmi slušné. V prvom, aj v druhom rade. Vyhrievanie už v najvyššej výbave beriem ako „samozrejmosť“, chladenie je hlavne v lete celkom príjemné – ale používať s mierou. Ako silný liek – „po kvapkách“. Inak si zachladíte chrbát až tak, že vás pokojne „sekne“ a máte po radosti.

Nielen za volantom, ale aj v druhom rade sa dobre sedí  aj postavám s výškou dosť výrazne nad 190 centimetrov. Odskúšané, preverené, potvrdené. Rôzne dlhé nohy, či trup a ruky nehrajú veľkú rolu, vždy si nájdete akurátne miesto. Na kolená, na plecia, nad hlavou. Dokonca na zadných sedadlách sa zmestia traja pasažieri – len ten prostredný nesmie byť tiež „basketbalista“, alebo zápasník sumo...

Prekážalo mi, že sa nedajú úplne zavrieť stredné výduchy na prístrojovej doske a smerovanie vyfukovaného vzduchu má (podľa mňa) trocha malý rozsah v nastavení – aj v horizontálnom smere, ale tiež pri ich smerovaní hore-dole.

Na záver už len dodávam, že facelift autu priniesol tiež väčší displej infotainmentu. Škoda, že síce je displej väčší, rozlíšenie sa nezmenilo (ani obraz z kamery, čo považujem za nevyužitú šancu), ani vizuál menu, ani jeho logika. Zobrazovadlo navyše nevyužíva kompletnú uhlopriečku, a tak je displej len niečím, čo zaberá viac priestoru. Dizajn má ale pekný. 

Hyundai Tucson s najsilnejším motorom a novou automatickou prevodovkou i vynoveným pohonom všetkých kolies je po facelifte tým suverénnym SUV schopným reprezentovať i poctivo slúžiť. Jeho robustnosť a kvalitu spracovania si ľahko zamilujete, nedostatky mu rýchlo odpustíte. Možno nevzbudií toľko emócií, ako by jeden čakal, no nie každý vyžaduje od naftového SUV aj emócie. Na to sú iné autá a v ponuke ich má aj Hyundai. Má tiež SUV, ktoré je zamerané týmto smerom. Volá sa N-Line. Testovaný Tucson má 8 z 10 bodov. 

Videotest na Youtube.com nájdete tu.