Zobraziť galériu

Toyota Hilux 2,4 D 6AT
Zdroj: Jozef Vydra

Môže byť niečo dobré dvakrát dobré? V prípade známeho pick-upu sme to vyskúšali – je podobná a predsa iná.

Všetko, čo sme uviedli o jednom celosvetovo najpredávanejšom modeli kategórie pick-up v predchádzajúcom teste, platí. Čo som však zabudol, alebo nestihol o aute uviesť po prvý raz, pokúsim sa teraz. Lebo aj skúsenosti s autom sa vyvíjajú postupne. Podľa toho, aký zanechalo umelecký dojem a technickú hodnotu svojho krátkeho (týždňového) „testovacieho“ programu a záverečnej voľnej jazdy.

Hoci toto nie je krasokorčuľovanie, z ktorého som si požičal zložky výsledného hodnotenia, naše verdikty a skúšanie áut majú tiež svoje objektívne, aj subjektívne zložky. Za roky mi už prešli rukami  stovky áut. Vďaka tomu viem pomerne rýchlo odhaliť a odhadnúť, či má nováčik šancu na úspech. A čo v prípade bestsellerov? Ich úspech nebýva mediálnou bublinou, ale stoja za ním ozajstné vlastnosti daného modelu.

Skúsili sme teda vstúpiť druhýkrát do tej istej rieky. Napriek tomu, že ako sa zvykne hovoriť, to nejde. Pravda - stačí len pár týždňov a rieka si trocha inak vymlela svoje koryto, aj tie stromy popri nej akosi povyrástli, z leta sme sa dostali do jesene... Tak dajako to vyzerá v praxi. S odstupom pár týždňov sme skúšali znova Toyotu Hilux. Môže byť rovnaká a predsa odlišná? Keď je navyše tiež vo verzii Double Cab a v najvyššej výbave Executive? No, poďme sa presvedčiť...

Zmeny sú – aj viditeľné

Keďže model predávaný v Európe disponuje iba jediným motorom, kde niet na výber ani v otázke výkonu, čo iné môže byť a aj je na tomto aute naozaj iné? Nejde iba o farbu karosérie, keď sme z modrej metalízy prešli do červenej. Autu niečo pribudlo na korbe, presnejšie nad ňou. Zmena nastala aj „pod sukňou“, teda v rámci techniky, ktorá ostáva oku na prvý pohľad ukrytá. Kým sa pustím do vymenovávania a porovnávania rozdielov, ešte jeden pocit, či dojem, ktorý zostal z minulého spolužitia s týmto modelom:

Sú autá, ktoré prinesú revolučné zmeny s príchodom každej novej generácie. Sú však aj autá, ktoré sa síce (z)menia, ale to hlavné v nich zostáva. Toyota Hilux našťastie patrí k tým druhým. To je dobré znamenie, lebo nie všetky modernizácie a nové generácie uznávajú  status zachovať to dobé a pridať niečo navyše. Toyota Hilux ako  známy „makač“ a uznávaný pracovný nástroj si zakladala na svojej povesti spoľahlivého pracovného nástroja, univerzálnosti a výdrži. Lenže časy sa menia a s nimi aj tradičné vlastnosti. Marketingoví mágovia automobiliek sa už neraz presvedčili, že nielen vzhľad predáva. Preto som mal tak trocha obavy, či v novej generácii nevezmú tejto Toyote to hlavné. Základ, ktorý ju robí tou tradične pracovnou Toyotou, ktorá sa nezľakne terénu ani ciest. No, vyzerá to tak, že našťastie nie.

Poctivý pick-up ako ho poznáme

Auto má ešte stále tie isté prednosti. Napríklad v predchádzajúcom teste jedným z diskutujúcich zaznávanú tuhú zadnú nápravu s listovými pružinami. Neexistuje však jednoduchšie a lepšie riešenie pre veľký rozsah zaťaženia, ktorý má auto zvládnuť, bez dopadu na výslednú cenu. Teraz je zadná náprava rozšírená pre zlepšenie stability, pružiny aj tlmiče majú lepšiu charakteristiku, ktorou sa blížia k použitiu vinutých pružín. Vpredu sú dve lichobežníkové ramená so silnejším stabilizátorom. Všetky zmeny na podvozku nemali autu ubrať z jeho pracovitosti, ale zlepšiť správanie na ceste.

 Ako to celé funguje? Prekvapujúco dobre. S malými rozdielmi medzi prázdnym a plne naloženým autom. Mimochodom, táto verzia Hilux-u odvezie podľa výbavy od 1055 po 1115 kilogramov. Navyše dokáže utiahnuť 750 kilogramový nebrzdený príves. S brzdami môže mať až 3200 kilogramov. Čo je vlastne takmer na chlp presne toľko, koľko sama váži. Aj to je jeden z atribútov, prečo sa takéto autá dostávajú do pozornosti ľudí, ktorí potrebujú využiť práve tie(to) ich špecifické vlastnosti. Siahajú po nich namiesto veľkých modelov SUV, ktoré sú neraz menej univerzálne.

Miesta dosť, aj pohodlia akurát

K tomu niet čo dodať – verzia s dvojitou kabínou uvezie až piatich ľudí. Nebudú sa veru ani tí traja na zadných sedadlách veľmi tlačiť, lebo kabína je priestranná. Niekomu môže robiť problém fakt, že sa do nej „lezie“ do výšky. Nesadáte si na rozdiel od hlboko položených sedadiel športovo založených áut „prekliato nízko“. Svoje ťažisko som presúval pomerne pohodlne – vzrastom nižší môžu využiť stupačky na bočných ochranných rámoch.

Aj zvyšok interiéru auta je zaujímavý – asi by ste ho už nerozpoznali od osobného auta. Namiesto klasického rádia má vo vyšších výbavách veľký dotykový displej. Takže mne trocha chýbali nejaké tlačidlá, čo otočné ovládače. Klasicky, teda mechanicky sa ovláda už len klimatizácia. Zvyšok nájdete v prvom teste. Prečítajte si ho, ak chcete vedieť viac.

Motor netrpí dýchavičnosťou

Neviem prečo Európa dostala do vienka iba jediný motor. Navyše najslabší z ponuky, ktorú má Hilux napríklad pod kapotou v Austrálii. Tam okrem vznetového štvorvalca D-4D s objemom 2,4 litra s výkonom 119 kW (u nás iba 110 kW) a maximálnym krútiacim výkonom 400 Nm je k dispozícii aj silnejší 2,8 litrový 132 kW so 450 Nm. Majú tam tiež dva benzínové motory - 2,7 l so štyrmi valcami (122 kW) a štvorlitrový šesťvalec (207 ). Dôvodom budú zrejme emisie a spotreba. Napriek tomu štvorvalcový motor nemal sklony k „zadýchaniu“. Ani v prípade plne naloženého auta. Akurát si to kompenzoval mierne vyšším apetítom. To však nebol jediný dôvod, prečo „papal“ viac. Zmena bola aj v prevodovke.

Pozor, radí automat

V poslednom čase mu prichádzajú čoraz častejšie na chuť motoristi aj v Európe. Je to pohodlnejšie hlavne pri jazde v meste. Neustále ručné preraďovanie rýchlostí síce môže ubrať na komforte, ale aj na spotrebe. Veľký a ťažký Hilux si totiž svoju daň za komfort v podobe šesťstupňovej automatickej prevodovky kompenzuje v meste o 1,3 litra vyššou spotrebou oproti verzii s manuálnou prevodovkou. Papierovo je to 9,2, reálne až okolo 10 litrov. Mimo mesta to malo byť 6,7 - ja som sa horko-ťažko prepracoval k siedmim litrom. No a kombinovaná spotreba je podľa údajov výrobcu 7,8 litra – čo je o 0,8 viac, ako s manuálom. Jedno ďalšie pozitívum však má automatická prevpdovka – radí rýchlejšie ako vy a aj vďaka tomu je dynamika auta lepšia. Zrýchlenie z pokoja na 100 km/h kratšie o 4 desatiny sekundy však veľmi výrazne nepocítite.

Zaujímavé je, že výsledná hodnota spotreby sa počas nášho skúšania dostala na zhruba rovnakú úroveň, ako mal práve takýto model s manuálnou prevodovkou a nižšou nadstavbou. Vlastne iba s uzamykateľným vekom. Pohybovala sa od 8,2 do 8,5 litra na 100 km. Napriek vyššej nadstavbe, ktorá trónila nad korbou, ale veľmi nevytŕčala spoza kabíny. Skôr ju vhodne dopĺňala. Nie je v tom žiadny trik - jazdil som menej po meste a po diaľnici, to je vysvetlenie.

Keď potrebujete rebrík

Ja síce nie, ale pár nižších by potrebovalo aspoň stupienky. Vyššia nadstavba upevnená na korbe totiž umožňuje previezť viac objemného materiálu. Pri nakladaní sa vyklopí zadné veko nadstavby a sklopí sa (pozor, poriadne ťažké!) zadné čelo korby. Zo strategických dôvodov sa už nepýši rozmerným nápisom Toyota. Môžete nakladať. Ak potrebujete posunúť, či upevniť náklad, treba na to trik: odomknúť, odistiť a vyklopiť bočné okná na nadstavbe (už viem na čo sú...). Keď naložíte, poposúvate a zaistíte náklad, v opačnom poradí zavriete, zaistíte a (prípadne aj) zamknete bočné a zadné výklopné okná.

Verdikt

Dvakrát to isté a predsa rozdielne – takto nám to naservírovala Toyota v prípade najnovšieho modelu Hilux. Môžem skonštatovať, že terénne vlastnosti, vysoká nosnosť, úžitkovosť – to zostalo zachované, Zlepšenia na podvozku priniesli na ceste väčší pokoj, stabilitu a komfort. Ten sa prejavil aj v interiéri auta, ktoré sa priblížilo vizážou aj vybavením osobným autá.

Ak potrebujete pracanta, ktorý veľa dokáže, veľa vydrží a pritom vás odvezie nielen v teréne ale aj na cestách zhruba ako SUV, oplatí sa venovať pozornosť aj legende. Hlavne v tejto modernizovanej podobe. Kde o výsledku nerozhoduje dizajn a vynovený šat, ale poctivé parametre auta.