Zobraziť galériu

Hyundai i20 Active 1,0 T-GDi
Zdroj: Ján Hargaš

Vyskúšali sme malý crossover vytvorený z hatchbacku i20. Ako prebehla premena?

Nová generácia modelu i20 zaznamenáva úspech aj na našom trhu. Po cestách ich jazdia stovky, neprejde deň, aby okolo vás nejaká i20 neprešla, najmä ak žijete v meste. Za svoju popularitu vďačí dobrému pomeru ceny a protihodnoty. Užitočné a prakticky riešené malé vozidlo so zaujímavým dizajnom. Nenáročnému motoristovi v ňom naozaj nič nechýba a môže si ho vyskladať na svoj obraz.

Hyundai na vydarenej verzii i20 postavil aj crossover, pôvodne bol určený pre Indiu a o uplatnení na európskom trhu nepadla zmienka, no veci sa rýchlo zmenili a malá i20 Active sa dostala aj k nám, a to s plnou paletou motorov klasickej i20 s výnimkou najslabšej benzínovej verzie s objemom 1,2 litra.

Na náročné požiadavky zákazníkov túžiacich po malom crossoveri odpovedal Hyundai prostredníctvom modelu i20 rýchlo a lacno. Namiesto samostatného modelu vytvoril crossover z i20 a to iba zvýšením svetlosti o 20 mm na 160 mm. Pridal ochranu karosérie prostredníctvom štýlových plastov. Autíčko tak pôsobí akoby bolo pripravené na jazdy po nespevnených komunikáciách, no nenechajte sa zmiasť. Ide stále o i20, iba dobre zamaskovanú.

Testovali sme verziu s najvýkonnejším turbomotorom a 6-stupňovou manuálnou prevodovkou.

Pohľad na automobil dokazuje, že sa kórejskej automobilke premena podarila. I keď by sa mohlo zdať, že tých „plastíkov“ je na aute už priveľa, auto pôsobí originálne a zároveň športovo, či presnejšie aktívne (?!).

Plastové lemy blatníkov a dverí, lyžiny, imitovaný ochranný rám v prednom i zadnom nárazníku, ale tiež strešný spoiler, nízkoprofilové pneumatiky pre testovanú verziu Style a zvláštne hviezdicové veko palivovej nádrže v striebornej úprave tiež naznačuje určenie pre zákazníka s aktívnym životným štýlom.

Nuž zhodnime sa, že ak bolo cieľom automobilky odlíšiť model, podarilo sa. Je to však najmä šarm malej i20, ktorý oplastovanej verzii pomáha udržať si dôstojnosť.

Z praktického hľadiska ale plastíky veľkú rolu nezohrávajú. Skutočne sú najmä na okrasu, i keď nespochybňujeme schopnosť chrániť časti karosérie od blata, či kamienkov. Práve blato, či kamienky sú pre automobil stropom v terénnom šantení. Zhoršené podmienky na zablatenej ceste a s tým súvisiacu stratu priľnavosti môžete vyriešiť jediným – rýchlosťou. Vozidlo nedisponuje pohonom všetkých kolies. Pri zvýšení rýchlosti riskujete ako poškodenie podvozku, tak nízkoprofilových pneumatík a tiež krásnych leštených diskov. Poškodenie pritom riskujete aj v prípade, že mienite oplastované vozidlo používať v meste. Auto síce je o 2 centimetre vyššie, v konečnom dôsledku sa svetlosť prakticky nezmenila. Vidieť to napríklad na nízkom prednom nárazníku, ktorý je ľahké poškriabať na obyčajných obrubníkoch pri parkovaní. 

Ak ale zopár krát do roka, najmä počas letných mesiacov, chodíte na záhradu, kam vedie staršia neudržiavaná komunikácia, môžete byť tí šťastní, ktorí „terénnosť“ tohto automobilu využijú. Osobne by som radšej stavil na klasickú i20 s pneumatikami s vyššou bočnicou a menším diskom s čistejším dizajnom. Avšak pneumatiky s vyšším podielom gumy môžete zakúpiť aj k i20 Active a rozhodne to odporúčam. Vyššie bočnice môžu o niečo lepšie  nielen ochrániť samotné disky, no najmä chrbtice a krčné stavce posádky, pretože i20 Active vie po kamenistom povrchu poriadne skákať.

Podvozok, podvozok, podvozok

Nevyhnem sa porovnávaniu so štandardným modelom. Klasická i20 má podvozok „tak akurát“ čo znamená, že väčšina vodičov nebude pociťovať slabiny nastavenia náprav. Zvyšní zanedbajú pneumatiky, preženú to s rýchlosťou a pochopia, že podvozok má svoje ale a že najmä za mokra je ľahké dostať ho do úzkych. My vieme, že najväčší konkurent vozidla – Škoda Fabia, má podvozok lepší, a to ako z hľadiska komfortu, tak jazdnej stability. Bežný zákazník však takýto rozdiel skutočne nebude badať, a to ani v prípade, že bude jazdiť subjektívne svižnejšie. Rozdiely sú citeľné na limite, za ktorým sa nenachádza priepasť, ale stabilizačný systém, a tak ani „horší“ podvozok i20 nijako neohrozuje svoje posádky. Pravda, ak si zachovajú zdravý rozum.

Priemerný podvozok i20 sa ale v prípade zvýšenia svetlosti v spolupráci s väčšími diskami a užšími pneumatikami mení na podpriemerný. Darmo máte dobré obutie s relatívne širokými pneu, kolesá strácajú priľnavosť skôr než by čakal aj pokojne jazdiaci vodič. Možnože s naftovým motorom, či so staršími jednotkami 1,4i je vďaka vyššej hmotnosti agregátov vozidlo istejšie, s novými pohonnými jednotkami T-GDi sa kolesá takpovediac nemajú o čo zaprieť. Za hustého dažďa a teploty cez 10° som mohol doslova desiť posádku stláčaním plynu bez záberu kolies. Pokojne na dvojke, dokonca na trojke. Po prerušení prešmykovania kontrolou trakcie zas a znova. Obdobné je to za zhoršených podmienok v zákrutách.

Ľahký motor s vysokým výkonom a krútiacim momentom odhaľuje slabiny podvozku lepšie ako odhodlaný motoristický novinár. Na kolesá jednoducho takmer nič netlačí, no pritom ich roztáča veľký silák.

Neistotu auta cítite doslova v zadku. Počujete ako sa kolesá odliepajú v zákrute aj bez pridania plynu, uvedomujete si, že stačí do toho „betálu“ kopnúť a ste v šmyku. S autom za zhoršených podmienok nemôžete jazdiť veľmi suverénne. Po presadnutí z klasického malého hatchbacku, či nebodaj väčšieho auta môžete byť prekvapení.

Obozretné jazdenie za horších podmienok všetko vyššie spomenuté do značnej miery eliminuje. Auto sa za dažďa na diaľnici správa dobre, i tu platí, že zníženie rýchlosti pomôže k pokoju na duši. Veľkou mierou sa pod neistotu za volantom za zhoršených podmienok podpisuje neveľmi komunikatívne riadenie. Keď sa k dažďu pridá silný bočný vietor, nebude vám všetko jedno.

Na suchých cestách sa auto cíti ako doma. Stále platí, že nedotáčavý šmyk dosiahnete ľahšie než u iných, vôbec to nie je zlé a s autom sa dá aj zabaviť. Dokonca ani skackanie na väčších nerovnostiach, ani celková tvrdosť neprekážajú, ak jazdíte samostatne bez posádky, či iba so spolujazdcom. Priečne nerovnosti vedia auto rozhodiť, ale za sucha kvalitné pneumatiky držia auto v správnej stope.

Motor je malý, ale skvelý

Z dvojice podvozok motor je práve motor ten lepší. Podvozok mu jednoducho nestíha. Malý benzínový trojvalec s objemom 0,999 cm3 s výkonom 88 kW (120k) pri 6000 ot/min a krútiacim momentom 172 Nm od 1400 do 4000 ot/min je užívateľsky veľmi zábavný. I keď v nižších otáčkach nedisponuje očarujúcim zvukom, ľúbi zrýchľovanie, ľúbi otáčky. Rozvážny dolu, živelný hore. S malým vozidlom s prevádzkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 1,2 tony si robí, čo chce. Je veľmi ľahké podľahnúť jeho čaru a jazdiť dynamicky. Motor nemá problém s jazdou v meste, ani na okreskách, ani na diaľnici. Rozdiel medzi slabším a výkonnejším motorm 1,0 T-GDi je taký malý, že odlíšiť ich možno najmä vďaka šesťstupňovej prevodovke pre drahšiu výkonnejšiu verziu. Viac stupňov môže i nemusí zlepšiť ekonomiku jazdy, pomôže o niečo znížiť otáčky pri vysokých rýchlostiach, na druhú stranu, v meste radíte o jeden stupeň naviac. 

Problém zábavnej jazdy je pochopiteľne spotreba, ktorá v takom prípade neklesne pod 7 litrov. Priemerná spotreba počas testu bola na úrovni 7,9 litra. Ekonomicko-racionálno-defenzívne jazdenie s ľahkou nohou a predvídaním už hranicu 7 litrov prekoná, dokonca sa krátkodobo dostanete aj pod 6 litrov. Lenže prečo by ste si kupovali najvýkonnejší turbomotor, ak by ste nechceli jazdiť o niečo dynamickejšie?

Zvnútra i20

Maskovanie vozidla z vnútra je menej výrazné ako zvonka. I keď sadáte do takmer crossoveru, je to stále i20, so všetkým čo k tomu patrí. Gumené riadenie s preposilňovaným volantom a gumenou radiacou pákou nezlepšujú jazdný zážitok, ale ani obzvlášť nevadia. Ergonómia je úplne v poriadku, sedadlá síce anatomicky nevyhovejú každej postave, konfekčné veľkosti nebudú namietať. Vzadu je miesta na malý hatchback dosť, poteší i slušný batožinový priestor. Skrátka i20. Viac detailov nájdete tu.

Hodnotenie

Lacno a rýchlo sú slová, ktoré málokomu evokujú pozitívne súvislosti. Úprava klasického hatchbacku i20 na i20 Active je takou lacnou a rýchlou náplasťou na absenciu crossoveru v segmente B. Hyundai sa prostredníctvom tohto modelu pokúsil zlepšiť výtlak v segmente, a to sa mu dozaista podarilo. Paradoxne tento automobil poukazuje na negatíva crossoverov viac než jeho konkurenti s vyššou svetlosťou. Model i20 patrí k tomu lepšiemu na trhu, nemáme mu vlastne čo vytknúť. Zaujme širokou ponukou motorizácií, praktickými riešeniami, vyváženým vzhľadom, slušnou výbavou a dobrou cenou. Veľká škoda absencie modernej automatickej prevodovky a škoda tiež iba priemerného podvozku a jazdných vlastností.

Hyundai i20 Active prevzal pozitíva svojho genetického základu, dokonca aj cena v porovnaní s inými crossovermi v segmente nie je vôbec zlá. Opäť ale chýba moderná automatická prevodovka. Spoliehať sa výhradne na zastaraný 4-stupňový automat v dobe, keď konkurencia ponúka 6, či 7 stupňov? 

Pre nás je tento model dôkazom aké absurdné sú niekedy požiadavky zákazníkov, ktorí chcú zo všetkého niečo, no pritom nie sú ochotní zaplatiť za to. Dostanú síce dizajnovo zaujímavé auto, no v zásade si veľmi nepomohli.

Ak i20 Active, tak odporúčam základný motor s objemom 1,4 litra – to ak patríte k pokojne jazdiacim vodičom, ktorí viac než zábavnosť uprednostňujú istotu, ale dizajn tohto auta ich zaujal viac než obyčajná i20. Ak sa vám ale máli a chcete sa s autom aj zabaviť, pokojne siahnite i po výkonných turbomotoroch. Dobre sa s autom zoznámte a nečakajte zázraky, obzvlášť na mokrých cestách, či v teréne.

Odporúčam zakúpiť menšie disky, vyššie uvedené by mohli z časti eliminovať a to ako z hľadiska jazdných vlastností, tak komfortu. 17 palcov je jednoducho priveľa.

Kým i20 s motorom 1,0 T-GDi som ohodnotil peknou známkou 7 z 10 bodov bez väčších výhrad, pre testovanú i20 Active mám o jeden a pol bodu menej, a to za priveľkú snahu naznačiť terénnosť auta, nižší komfort jazdy a horšie jazdné vlastnosti – 5,5 z 10 bodov.