Zobraziť galériu

Honda Civic Tourer 1,6 i-DETC
Zdroj: Jozef Vydra

Na vonkajších tvaroch sa tentoraz nezmenilo nič. Vlastne predsa, hoci túto zmenu vidno najviac po zotmení.

Ale tiež cez deň, lebo facelift priniesol nové predné svetlá. Sú osadené diódami – LED prúžkom pre denné svietenie a dvojicou šošoviek pre stretávacie svetlomety. To je fajn, ale zrejme je to len nejaká prechodná stanica, lebo v kombinácii sa mohlo pokročiť ďalej. Inak neviem, prečo majú diaľkové svetlá halogénové žiarovky? Nové LED denné svetlá sú integrované do okraja predných svetlometov a so zmeneným  tvarom najviac odlišujú vynovený model od predchodcu. Viac zmien v exteriéri ale naozaj nečakajte. Totiž nejde ani tak o facelift v plnom slova zmysle, skôr o modernizáciu modelového roku 2015, ktorá priniesla pár zmien.

Jedna dôležitá nastala v interiéri, kde je úplnou novinkou informačno-zábavný (moderne nazývaný infotainmentový) systém Honda Connect, ktorý Honda vyvíjala v spolupráci s americkým gigantom na poli komunikácie a konektivity, spoločnosťou Google. Aj preto sa dá grafické rozhranie s veľkými ikonami prepnúť do režimu plochy s množstvom ikon, ktorú už dôverne poznáte – ako inak, zo smartfónov so systémom Android. Celý systém je totiž postavený na základoch Androidu a má aj niektoré jeho funkcie.

Na ľavom okraji pomerne veľkého, sedempalcového displeja je osem ozajstných tlačidiel, ktorými sa dajú rýchlo vybrať základné funkcie. Zvyšok už pracoval na dotykovom princípe. Ale hoci nie som zástancom tohto riešenia, kde potrebujete deliť pozornosť medzi dianie na ceste a dotykovú plochu, ikony patria k tým väčším a aj počas jazdy sa na ne dá celkom trafiť. Prstom. V aute sa dá vytvoriť Wi-Fi Hotspot, alebo zdieľať internetové pripojenie s vaším smartfónom. Vyskúšal som, no radšej v integrovanom prehliadači surfujte po internete len v prípade núdze. Fungovalo to síce stabilne, ale predsa len trocha pomaly. Tak sa systém správal aj pri prepínaní medzi zobrazením spotreby a rádiom. Ak by ste hľadali, kam sa strká CD, stlačíte ovládač a obrazovka sa vysunie zo svojej pozície, za ňou je otvor mechaniky...

Keď už hovoríme o otvore, ten ktorý vznikne po odklopení zadných dverí, otvára priestor ako v malej jaskyni. Už keď sme mali Hondu Civic Tourer na dlhodobý test, hoci to vtedy bolo s atmosférickým benzínovým motorom, konštatoval som, že  Honda veľmi úspešne tasí zbrame voči konkurencii v triede. Patrí k nim aj najväčší batožinový priestor – 624 litrami prekonáva o 14 litrov aj najväčšieho konkurenta a dovtedajšieho premianta segmentu, Škodu Octavia.

K udávanému objemu patrí aj hlboký priestor pod podlahou. Môžete si tam umiestniť veci, ktoré trvalo vozíte, ale nechcete, aby lietali kade-tade po kufri. Ak ale potrebujete odviezť niečo menšie no vysoké, stačí preklopiť dno do nižšej polohy a je po probléme. Previezť bicykle? No problem! Stačí vďaka systému Magic Seats zdvihnúť sedáky zadných sedadiel do zvislej polohy a vložiť ich na šírku. A ešte ostane aj miesto v kufri, ktorý sa dá zväčšiť sklopením operadiel, resp. celých zadných sedadiel. Vďaka funkcii Magic Seats sa sedáky sklopia k zemi a na nich sa usadí operadlo. Variabilita interiéru a možnosti prevozu predmetov sú v Civicu neskutočné. Krátke repetitórium to dosvedčí: Potrebujete dlhý predmet? Sklopte zadné sedadlá, ak potrebujete vysoký predmet, vložte ho do priestoru pod podlahou. Keď je vysoký predmet aj dlhý, napríklad bicykel, prídu na rad Magic Seats, vďaka čomu sa dajú sedáky zadných sedadiel zdvihnúť a v ich priestore vznikne obrovský priestor. Praktické, rýchle.

Pod zadnými sedadlami býva zvyčajne palivová nádrž, ktorá sa v Civicu presunula pod predné sedadlá. Vďaka tomu sa sedí pomerne vysoko, sedadlo by som si aj v najnižšej polohe dokázal predstaviť o čosi nižšie.Pravdou je, že poloha za volantom je trocha viac ležiaca ako v iných značkách, takže to nakoniec ani tak neprekáža. Úplne rovnaký „problém“ má aj vrcholný Civic Type-R, ktorý si ideme vyskúšať za volantom už na budúci pondelok počas dynamickej prezentácie – okrem iného aj na Slovakia Ringu. Poloha sedadla však nie je nič zásadné, ​​na čo sa nedá zvyknúť po chvíľke sedenia za volantom.

Čo to vrčí pod kapotou

Mali sme k dispozícii Hondu Civic vybavenú mimoriadne úsporným naftovým motorom 1,6 i-DTEC. Keď pred viac ako dvoma rokmi predstavovala Honda tento nový naftový motor, sľubovala nízku spotrebu a napriek tomu solídne jazdnú dynamiku. Brali sme to vtedy ako typické marketingové rečičky. Náhrada za pôvodný 2,2-litrový motor? To sa nám zdalo príliš sebavedomé. Lenže nízka spotreba a dobrá dynamika sa potvrdila nielen v prvom teste s krátkym modelom, ale aj neskôr aj s oveľa ťažším a väčším CR-V.  Honde sa tento motor naozaj podaril a v Civicu, ba dokonca aj v oveľa väčšom CR-V sa správa ako askét, ktorý k životu nepotrebuje veľa životodarnej stravy. Napriek svojim „iba“ 88 kW je solídnym ťahúňom, aj keď nečakajte od neho nejaké športové pretekanie sa.

Stále nešikovne riešené je ovládanie palubného počítača, zobrazujúceho informácie na displeji na vrchu palubnej dosky. Zmena zobrazovaných údajov znamená zdĺhavé hľadanie, potvrdzovanie a teda neustále klikanie v menu. Zobraziť sa dá jeden údaj a ak chcete opäť prepnúť z dojazdu na priemernú spotrebu, musíte sa tam opäť zdĺhavo preklikať. Po modernizácii to síce ide aj rýchlejšie, ale stále je to dosť zložité. Pre zmenu zobrazovaných údajov stačí podržať tlačidlo "i" na volante, po chvíli sa rozblikajú hodnoty na displeji palubného počítača. Opakovaným stláčaním tlačidla sa zobrazené údaje menia. Takže síce zmena, ale len tak na polovicu. V tomto by mohli Japonci niečo odkukať od iných automobilke – ale európskych. A konečne ani systém 3tart / Stop nie je príliš citlivý, opätovná aktivácia motora s autom citeľne zatrasie.

Na cestovanie je faceliftovaný Civic Tourer rovnako dobrý ako ten pred faceliftom. Potešil adaptívny podvozok, ktorý jediným tlačidlom upravuje charakteristiku zadných tlmičov - k dispozícii sú tri režimy: Dynamic, Normal a Sport. Rozdiely vodič skoro nepozná, výraznejšie sa prejavujú pre cestujúcich v druhom rade sedadiel. Podvozok tlmí všetky nerovnosti iste a ticho, a to aj v režime Dynamic. Civic inak pôsobí ľahkým dojmom, váži zhruba 1300 kg, napriek tomu veľmi ochotne zatáča. Predná náprava nemá problémy s prehnaným prílivom krútiaceho momentu alebo výkonu, drží smer presne tam, kam zatočíte volant. Zadná časť je mierne menej istá, ale s výjazdami zo zákrut autu ochotne pomáha aj nový asistent Agile Handling Assist. Dostal úlohu nahradiť  funkciu samosvorného diferenciálu a pribrzďuje vnútorné hnané koleso. Konštatujem, že podvozok je ale v tomto prípade „rýchlejší“ ako motor. A to aj napriek tomu, že tu nenájdete nezávislé zavesenie zadnej nápravy, ale iba lacnejšie riešenia pomocou kľukovej zadnej nápravy s vlečenými ramenami s torznou priečkou. Dobrému dojmu z jazdných vlastností pomáhajú výkonné a dobre dávkovateľné brzdy aj posilňovač riadenia s akurátnym odporom.

Apetít? Nemá!

Spotreba paliva je naozaj neskutočná! Ak budete s plynovým pedálom zaobchádzať opatrne a nebudete zrýchľovať ako pri pretekoch dragsterov, dostanete sa poľahky na hodnoty začínajúce sa číslom 4 pred desatinnou čiarkou. No a keď sa budete naozaj veľmi snažiť, dostanete sa priamo na jej hranicu, dokonca pod ňu! Rekordne sme to mimo obcí na zhruba 40 kilometrovom okruhu pri obsadení dvoma osobami dotlačili na 3,8 desatín litra na 100 kilometrov! No nekúp to... Takto sa teoretická hodnota dojazdu dostáva na hodnotu okolo 1200 kilometrov. Buďme realisti – aj keď tlačíte na pedál plynu poriadne, dosiahnuť viac ako 7 litrovú spotrebu by bol pomaly zázrak. Nám celkový priemer vyšiel na 4,4, po diaľnici pri 130-ke spapal motor 4,9 litra /100 km.

Záver

V rámci dizajnu ide určite o jedno z najextravagantnejších áut súčasnosti. Skúste pohľadať hoci len náznak podobnej bočnej siluety. Nestrácajte čas, hľadali by ste zbytočne.. Pre niekoho nemusí byť vďaka tomu Civic ani vo verzii Tourer akceptovateľný, pre iných práve preto má svoje čaro a je výnimočný . To je aj z dôvodu skutočne vydareného motora pod kapotou. Takú (nízku) spotrebu sme naozaj nečakali. No iste poteší svojimi nízkymi nárokmi na „obživu“.

Mrzutý by ste mohli byť pri prvom, letmom pohľade do cenníka, ktorý sa začína na pomery triedy vyššie, ako konkurencia. No iba do momentu, keď zistíte, že už v základnom výbavovom stupni má auto výbavu rovnú vyšším verziám ostatných značiek. To, čo si inde „musíte“ dokúpiť, aby ste dorovnali ďalšie výbavy Hondy, už skôr predražuje ostatnú ponuku. Je na vás, pre čo sa rozhodnete. Cena je síce vyššia, ale za pomerne slušne vybavené auto takými s prvkami výbavy, za ktoré si inde priplatíte. Honda má totiž filozofiu ponúknuť niekoľko jasne daných výbav a priplatiť sa dá iba za pár prvkov.

Jazdné vlastnosti má auto tiež na úrovni, veď predĺžený Civic Tourer stojí na základe podvozka štandardného hatchbacku s rovnakým rázvorom, ktorý patrí k tomu lepšiemu. Napriek predĺženej karosérii Civic veľmi dobre drží na ceste a skoro ideálne poslúcha na riadenie. To sa v prípade mnohých iných kombi verzií konkurenčných modelov nestáva často.

Takže Hondu Civic Tourer opakovane hodnotím ako jedno z najlepších aktuálne dostupných kombi áut na našom trhu, nech si o tom myslí ktokoľvek, čo len chce.