Zobraziť galériu

Honda Civic 1,6 i-DETC má pod kapotou menší a veľmi úsporný vznetový motor.
Zdroj: Jozef Vydra

Ešte jednu za otecka, jednu za mamičku... takéto „ládovanie“ známe z kŕmenia detí si užijete v novom Civicu.

Presnejšie vlastne ani náhodou nie, lebo kým sa s ním dostanete na čerpaciu stanicu, pomaly aj zabudnete, kde má auto „dieru do nádrže.“ Hoci sa pri každom predstavení nového auta dozvedáme, o koľko je opäť úspornejšie ako predchádzajúci model, realita za volantom je iná. Pod kapotou sú síce stále novšie motory, ale ich spotreba je neraz nižšia iba na papieri.

Mágia, či „aký fras“?

Precitnutie do reality je niekedy výrazné – spotreba dole nejde, ba skôr je trend opačný. „Pridusené a priškrtené“ novodobé motory vzhľadom na reštrikcie ani menej papať nemôžu, keď sa od nich žiada stále vyšší výkon. Alebo žeby predsa? Keď pred časom predstavila Honda nový motor so spotrebou ešte nižšou, ako ostatní, mnohí (sme) sa usmievali pod fúzy: no, to určite. Bol som zvedavý ako malý chlapec, čože to tí Japonci vyviedli, keď sú si takí istí. Potom som prevzal auto na test. Dojazd (toto si neodpustím – veľmi komplikovane s k nemu dostáva v menu palubného počítača) mal hodnotu 1065 klilometrov. Po 250 odjazdených kilometroch sa ručička palivomera ani nepohla! A dojazd ukazoval hodnotu 1028 km. Na porazenie, ale príjemné.

Žiadna chyba vo výpočtoch

Ak tušíte zradu na ľude motoristickom, v tomto prípade naozaj nejde  o podvod. Iba sa motor s označením 1,6 i-DETC (odporúčam zapamätať si, na roky to bude ikona) rozhodol predviesť, čo vlastne dostal do vienka: čistú anorexiu. Ten motor vážne „nechce jesť“ a pritom jazdí a tvári sa, akoby nič. Označenie napovedá, akoby bol iba zmenšením staršieho a väčšieho brata 2,2 i-DECT. Konštruktéri však na to išli celkom od lesa. Menší motor nemá pomocný rám kľukového hriadeľa (bed-plate) a jeho hliníkový blok vyrábajú lacnejšou technológiou odlievania. Kľukový mechanizmus je tiež ľahší z inak dimenzovaných súčiastok v snahe o zmenšenie vnútorného trenia a zotrvačnosti). Veď kľukový hriadeľ má menej o 5,8 kg, menšie sú hlavné kľukové ložiská. Zaujímavosťou sú sacie kanály, kde je jeden kanál priamy a druhý zatočený. Pri vysokých otáčkach, keď  motor potrebuje veľa vzduchu, si ho nasaje cez rovný sací kanál. Pri nižších otáčkach časť vzduchu prichádza do valcov aj cez ten skrútený.  Vysokozdvihová charakteristika motora (76,0×88,0 mm) prispieva k pružnosti motora. Absencia vyvažovacích hriadeľov a tenké piesty so špeciálnou úpravou pre nízke trenie umožňujú motor pekne vytočiť. Navyše je ľahší až o 54 kg.

Prospelo to jazde

Bodaj by nie, keď je predná náprava pod menším náporom ako s predchádzajúcim motorom 2,2 litra. Tento novší, menší a ľahší pasuje do Civica podstatne viac. Prospelo to napríklad lepším reakciám v zákrutách a lepšia je aj celková stabilita auta, je výrazne menej nedotáčavé, napriek tomu o kúštik mäkšie. Ani séria viacerých rýchlych zákrut mu nerobí problémy. Je isto zaujímavé, že konštruktéri okrem motora neobišli ani kompaktnejšiu šesťstupňovú prevodovku s dlhými prevodmi a upraveným dvojhmotovým zotrvačníkom. Radí ľahko, takmer sama, no posledný stupeň je už trocha pridlhý. Motor je pri deväťdesiatke na šiestom stupni už podtočený, ale päťka to zachráni. Inak dynamicky to nie je žiadna korytnačka. Pokojne ho môžete pustiť na výlet do oblasti po 4000 otáčok za minútu, kde nie je ani príliš hlučný. Lebo aj tu vymysleli niečo iné.

Reklama na ticho zo všetkých strán znie...

Nový motor nemá v mene ekológie a rýchlejšej odozvy vyvažovacie hriadele, ktoré okrem kultúry chodu majú znižovať aj akustický hluk pri nízkych otáčkach. Aj v tomto prípade išli konštruktéri na to z druhej strany. Pomohla špeciálna hliníková olejová vaňa s priečkami , ktoré zabraňujú rezonanciám a tlmia hluk kľukového mechanizmu. Motor samotný hluk síce produkuje, ale systém aktívneho potláčania hluku (ANC) ho potláča. Špeciálne mikrofóny v kabíne auta nahrávajú nízkofrekvenčné zvuky motora (dunenie). Riadiaca jednotka systému ANC púšťa interiéru protihluk, teda zvukový signál s opačnou fázou. Výsledkom je až o 10 decibelov nižší nízkofrekvenčný hluk. Aj reálne to funguje výborne. Nielen že je Civic subjektívne jedným z najtichších naftových kompaktov na trhu. Sú ľudia, ktorým tieto zvuky prekážajú tak, že jazdiť s naftovým motorom je pre nich nepredstaviteľné. Tentoraz nezaregistrovali, že jazdia s naftovým motorom. Klobúk dole, Honda!

Zladený a pekne odspodku

Motor a prevodovka si rozumejú aj s nízkymi otáčkami. Štvorvalec z Nemecka s označením 1.6 TDI sa môže ísť hanbiť ticho do kúta. Motor Honda má prejavom blízko francúzskemu HDi, ale s lepším záberom odspodku. Kórejskému 1.6 CRDi aj talianskemu 1.6 JTDm chýba naspodku dostatok vzduchu  na nádych. Už 1200 otáčok stačí na normálnu jazdu, bez trasenia, aj bez miešania. Kedy kam zaradiť rýchlostné stupne napovedá asistent radenie, ale je vysoko adaptívny a zohľadňuje jazdecký štýl a mieru zrýchľovania, čím vlastne zistí, ako prevažne využívate motor. Takže tam, kde pred chvíľou vyžadoval podradenie, vie povoliť aj vyšší stupeň a naopak. Napríklad ak idete 50 km/h a máte zaradený štvrtý stupeň, na otáčkomeri je 1300 ot./min. Keď zrýchlite, nebude na vás žmurkať šípka radenia, ale Honda plynulo zrýchli. Optimom pre piaty stupeň je 70-ka, ale rozsah je od 50 km/h do 90. Pri nej motor točí 1900 ot./min. a po preradení na šiesty stupeň klesnú na 1550 otáčok. Na najvyšší prevodový stupeň sa motor rozkrúti pri diaľničnom maxime na 2250 ot./min. Podradenie na päťku ho vyženiete na 2800. Nič to neznamená, veď stačí s dychom ešte aj pri 5000 otáčkach, len ťah už trocha klesá po prekročení 4500–4600 ot./min.

Naozaj vôbec nie je hladný?

Po uliciach hlavného mesta sme jazdili na striedačku s dlhšími trasami hlavne po diaľnici. Priemer spotreby v meste bol 4,1 l/100 km (pri priemernej rýchlosti 38 km/h). Hoci som sa snažil jazdiť ekonomicky, auto som nešetril. Skúška správnosti po cestách mimo mesta priniesla prekvapenie v podobe spotreby 3,6 litra na odjazdenú stovku. A čistý let po diaľnici znamenal pri priemernej rýchlosti priemer  121 km/h neuveriteľných 4,3 l/100km pri obsadení dvoma osobami a príslušnou batožinou.

Kládol som si otázku, načo sú nám všetky tie hybridné autá s ťažkými baterkami. Veď Civic v reále dokázal jazdiť úspornejšie. Pritom cenou je na tom rovnako, vlastne lepšie. Áno, Honda Civic je trocha drahší kompakt, ktorý neprekypuje obrovským vnútorným priestorom. Má výborne variabilný systém zadných sedadiel Magic Seats a k tomu priestranný kufor. No a tá spotreba... Ak by sme porovnávali len v domácej stajni, je výborným kompromisom medzi lákavou cenou modelu s benzínovým motorom 1.8 i-VTEC a silnejším naftovým, už spomínaným motorom 2.2 i-DTEC. Je cenovo vlastne presne uprostred.

Honda už pred rokmi urobila vrásky konkurentom, keď prišla s prvým naftovým motorom. Katapultovalo ju to v mnohých modeloch hore Teraz sa vývojári znova zavreli a urobili normálny motor so spotrebou väčšieho skútra... a Honda zase vyrazila konkurencii dych. Asi na dlho.