Zobraziť galériu

Opel Adam Rocks 1,0 Turbo
Zdroj: Ján Hargaš

Opel Adam Rocks je auto, ktoré štýl a pocit prémiovosti povýšilo nad všetko ostatné.

Opel v roku 2013 predstavil svoj nový najmenší model pomenovaný po zakladateľovi značky – Adamovi Opelovi. Jeho model sa tak nevolá Opel Opel (ako by ho pravdepodobne nazvalo Ferrari), ale Adam Opel, respektíve Opel Adam.

Najmenší model však slúžiť ako základ celej ponuky automobilky (na to bude slúžiť nový model Opel Karl), práve naopak. Adam je totiž prémiové vozidlo. Mikro, to áno, ale prémiové. Pri Adamovi to však nezostalo a po roku prišiel Adam č.2. Volá sa Adam Rocks a od štandardného Adama ho odlišuje vyššia svetlá výška, plátená otvárateľná strecha, oplastovanie, a teda drsnejší vzhľad.

Pridaním týchto súčastí vznikol model v dnešnej dobe (zatiaľ) unikátny. Je to totiž zároveň crossover, kabriolet, hatchback a kupé 2+2. To všetko v segmente A. Užívateľsky je to jedno z najpríjemnejších mini áut. Je zábavný, štýlový, malý a pritom dostatočne priestranný (pre dvoch). Na prvý pohľad super auto. Lenže prvý pohľad je trocha zavádzajúci a také ružové to predsa len nie je. Otázka totiž nestojí tak, koľko áut dokážete napchať do malého auta, ale či má takýto hybrid šancu uspieť v segmente A.

No a to je veľmi ťažká otázka. Odpovedať na ňu dokážu štatistiky predaja. Keďže sme na začiatku životopisu Adama Rocks, štatistiky nehrajú veľkú úlohu. Dôležitejšie teda bude zamyslieť sa nad tým, čo motoristi očakávajú od vozidla v tomto segmente.

Doteraz bola trieda veľmi malých áut určená pre tých, ktorí prioritne hľadajú čo najlacnejšie vozidlo do mesta a blízkeho okolia, ktoré bude využívané na krátke trasy, pričom do kabíny sa okrem nákupu majú zmestiť max dvaja dospelí. Najdôležitejšie funkcie auta teda boli manévrovateľnosť a s tým spojené skromné rozmery, nízka spotreba, nenáročný motor a kufor kam by sa vošli zo dve tašky z nákupného strediska. 

Lenže časy sa menia priamo úmerne s tým ako sa menia zákazníci. Väčšina motoristov hľadajúcich auto v tomto segmente síce dbá najmä na vyššie uvedené hodnoty, objavuje sa čoraz viac mladých zákazníkov, ktorým do mesta nestačí len malá škatuľka. Chcú auto, ktoré by ich vystihovalo, dopĺňalo, chcú si užiť jazdu ako v zime tak i v lete, chcú vyšší posed, no zároveň kompaktné rozmery pre parkovanie v preplnených mestách. Adam Rocks je presne pre nich, to je jasné.

Ako teda zvláda základný parameter – štýl?

Na také malé auto ho má dosť. V bielej farbe je trocha fádny, no práve farby sú pri Adamoch možnosť ako sa poriadne vyšantiť a auto individualizovať. Priehrštia farieb sa dajú navzájom kombinovať do skutočne šialených verzií. V nemeckom konfigurátore sa môžete doslova vyblázniť. Zmeníte farbu strechy, karosérie, nárazníkov, diskov. Môžete pridať všakovaké fólie a urobiť tak z auta dôkaz vašej umeleckej nesvojprávnosti. No možno sa to aj podarí, ktovie...

Samotný vzhľad karosérie by mohol byť ešte extravagantnejší, na to čo môžete z Adama urobiť pri výbere farieb a paketov je auto celkom milé a vyvážené. Potenciál mu pritom zvyšujú na triedu skutočne obrovské kolesá (aj 18 palcové).

Tak ako je zvonka individualista, rovnaký je aj zvnútra, navyše to hrá na luxus a celkom úspešne. Pokojne si môžete vybrať rôzne farby koberčekov, či dokonca špeciálny vzor na úložnej doske v kufri. Pochopiteľne je na vás akú farbu a vzor dáte sedadlám v kombinácii textílie a kože. Možno si dokážete zvoliť aj úplne kožené sedadlá, ale vzhľadom na množstvo funkcií a obmedzenú dĺžku života novinára, som úplne všetky konfigurácie nevyskúšal... Pritom to, čo ste spackali už v exteriéri si radostne prenesiete aj do interiéru a to do farebnosti vzorov, poťahov a pochopiteľne farby líšt na palubnej doske. Špecialitku individualizácie potom tvoria také „srandy“ ako plastový pohárik na kávu, ktorý možno vymeniť za malý organizér s ceruzkami a lepiacimi papierikmi, prípadne za iný organizér s miestom na ceruzky, perá a drobné do košíka v nákupnom centre.

Vďaka oplastovaniu a vyššej svetlej výške vyzerá autíčko drsnejšie ako štandardný Adam. Individualizácia je teda na vysokej úrovni, vzhľad síce nemusí vyhovovať každému. Ale ten komu je auto určené, sa môže vyblázniť, potešiť svoje oči a zároveň rozosmiať ostatných. Už len keby ste k autu mohli prilepiť na predný nárazník pestovanú dlhú bradu a dizajn karosérie obohatiť o úmyselne vyšúchaný lak, fingovanú hrdzu, pridať dlhé vlasy sčesané dozadu, k tomu ešte raw koláčik a Adam by bol isto predajným trhákom. Možno pri facelifte...

Dizajn a individi sú cool, ale čo stará dobrá praktickosť a manévrovateľnosť? Sú aj tieto témy cool?

Ak by išlo iba o témy, určite by cool neboli. Aspoň zo začiatku. Lenže aj moderného mladíka a mladíčku by časom zabolelo v chrbte ak by sedieť v aute mohli iba ako na latríne. Práve na to má Adam Rocks pripravené know-how automobilky Opel a ponúka pocit z jazdy aký je bežný iba vo vyšších segmentoch.

Pohodlie na predných sedadlách je ozaj na vysokej úrovni. Priestoru má vodič i spolujazdec na rozdávanie, nájsť vhodnú polohu si môže ako nižší, tak i vyšší, pritom nebude „zakopávať“ o vytŕčajúce plasty. Anatomicky tvarované sedadlá tiež prispievajú k vyššiemu pohodliu, negatívom bola v tomto prípade absentujúca bedrová opierka. Rovnako by sa zišla lakťová opierka v strede medzi vodičom a spolujazdcom. Volant má ideálnu hrúbku obruče, sedí dobre v rukách, no riadenie nie je príliš komunikatívne. V prospech manévrovateľnosti hrá určite možnosť nastaviť režim City pre posilňovač riadenia. V tom prípade ide volant ozaj ľahko a zaparkovať bude jednoduchšie.

Na zadných sedadlách už veľa miesta nezostalo, i keď sa tam malé deti teoreticky odvezú, pre dospelých to nie je. Palubnej doske nie je čo vytknúť. V bielej verzii má k dispozícii pekný dizajn okrasných líšt s kvalitnou tkaninou. Pochváliť možno konštruktérov aj za ozaj vydarený infotainment novej generácie, ktorý posúva ovládateľnosť na doteraz nepoznané úrovne pre značku Opel. Dokonca aj základný model so štandardnými tlačidlami je na tom lepšie čo do prehľadnosti a ovládateľnosti ako staršie. Dotykový displej sa ovláda jednoducho, k tomu prispieva aj možnosť ovládania niektorých prvkov na volante. Testovaný model bol vybavený príplatkovým audiosystémom Infiniti. Ten síce nedosahuje schopnosti najdrahších systémov v automobiloch, no poskytuje dostatočne čistý, výrazný a basový zvuk, ktorý je dnes žiadaný.

K praktickosti rozhodne patrí kufor, no v tomto smere naozaj nie je prečo Adama Rocks chváliť. Udávaných 170 litrov musela automobilka hľadať mikroskopom, pretože priestor pre batožinu je skutočne malý. Prispieva k tomu nepochybne možnosť rozdeliť ho na dve časti „deklom“, no beztak je malý a v podstate vhodný na maximálne kabelku a jednu nákupnú tašku, či dve tašky a jednu fľašku... Čo mi pripomína, že v kabíne nemáte možnosť odložiť si viac ako pollitrovú fľašu. Značka asi očakáva, že všade kam Opel Adam Rocks zavíta bude dozaista aspoň jedna kaviarnička ponúkajúca „bezkofeinové nesladené latéčko“.

Po sklopení zadných sedadiel sa dostanete k reálnejšiemu batožinovému priestoru s veľkosťou po strop 633 litrov (využiteľný iba teoreticky). V takomto prípade sa môžete zbaliť aj na kratšiu dovolenku, či k dvom taškám pridať tretiu, štvrtú a aj balík minerálok. Sedadlá sa navyše sklápajú jednoducho, rýchlo a vďaka dvojitému dnu vznikne po sklopení operadiel úplná rovina. Ešte by sa zišlo rozšíriteľné plató pre zakrytie novovzniknutého batožinového priestoru, to je však asi utópia.

Jazda, motor a prevodovka. Prečo nie aj automat?

Najnovšie automobily v segmente A ponúkajú úsporné a výkonné motory, štýl, no žiadnu konkurencieschopnú automatickú prevodovku (výnimku tvorí Smart v úprave od Brabusu...). Pritom taká Corsa má okrem robotizovanej päťstupňovej prevodovky aj ozajstný šesťstupňový automat. Do Adama sa ale asi nezmestí a k dispozícii je iba robot Easytronic. U nás sa nedá zakúpiť ani ten. I keď Opel tvrdí, že robota výrazne prepracoval, stále je to robot z čoho vyplýva, že nedokáže držať krok s dvojspojkami, či automatmi s hydrodynamickým meničom, ani s modernými CVT-čkami. Opel, či skôr Adam urgentne potrebuje malý dvojspojkový automat.  I keď chce Adam Rocks zaujať aj chlapov, dobrý automat je k jednolitrovému EcoTecu doslova nevyhnutnosťou. Prečo? Je to jednoduché:

Šesťstupňová prevodovka je fajn, radí hladko, skrátka bez problémov. Vplyvom emisných noriem a charakteristiky motora však už pri šesťdesiatke môžete zaradiť šestku. Ak sa teda s autom pohybujete tam, kam patri – v meste, v priebehu dvoch kilometrov môžete preradiť pokojne aj tridsaťkrát (osobná skúsenosť z Bratislavy). Je to únavné a otravné. Mestské vozidlá vo všeobecnosti potrebujú funkčný automat – najlepšie dvojspojku. Nutne!

Iste, množstvo preradení sa dá zmenšiť ak z jednotky prejdete na dvojku, odtiaľ rovno na štvorku a potom hneď na šestku, no zmysel krátkych prevodov a s tým súvisiacej nízkej spotreby sa rýchlo stráca. Buď teda budete „kvadlať“ takmer neprestajne, alebo sa vykašlete na odporúčania preradiť od auta a budete v meste jazdiť na prvých štyroch, max piatich prevodoch. A bodka. Alebo si zakúpite slabšiu verziu jednolitra, či iný motor s menej otravnou päťstupňovou manuálnou prevodovkou, či si z Nemecka skúsite objednať EasyTronic. My sme ho však neskúšali a tak ho odporučiť nemôžeme. Keďže je to robot... No neviem.

Vyššie uvedené naznačuje, že prevody sú ozaj krátke. Z technického hľadiska to vôbec nie je problém. Motor totiž bez problémov čelí aj otáčkam tesne nad 1000 ot/min a nevzdáva sa až do 6000 ot/min. Charakteristika motora je ozaj veľmi dobrá. Ťah je plynulý a rozložený do celého otáčkového spektra s vrcholom v strede pokračujúcim až takmer k červenému poľu.

Motor je pritom veľmi dobre utlmený a počuť ho iba pri vyšších otáčkach, či pri športovejšej jazde (čo je vlastne oboje). Pritom hluk nie je hlukom, iba zvukom a to aj pri rýchlosti 140 km/h. Tam skôr do kabíny preniká hluk vetra cez plátenú strechu. Aerodynamický hluk je pre plátenú strechu zreteľný, ale neprekáža a nevyrušuje. I keď musíte zvýšiť hlasitosť rádia, prekrikovať sa netreba. Dobre utlmený je aj hluk od podvozku. Po otvorení strechy je ale hlučnosť neúnosná. I keď sa dá otvárať a zatvárať až do 140 km/h, v tejto rýchlosti to určite neodporúčam. Maximom pre jazdu s otvorenou strechou je 90 km/h. V prípade jazdy po mestskom obchvate plnom kamiónov 80 km/h, no aj to je veľa (opäť vlastná skúsenosť...)

Priemerná spotreba sa po vynulovaní palubného počítača ocitla na úrovni 8,7 litra. Po prejdení niekoľkých kilometrov a zohriatí motora sa zmenšila na 7,9 kde zostala do ďalšieho dňa. Následne sa spúšťala nižšie pomalšie a vďaka dlhším jazdám klesla na 6,7 l/100 km. Pritom auto s jednou jedinou výnimkou ani neopustilo mesto, takže výsledný priemer je dobrý. Po opustení mestských ciest klesol apetít autíčka na 6,1 litra. V tom bol zarátaný aj kratší prejazd diaľnicou. Po dlhšom čase na okreskách by spotreba dozaista klesla pod šesť litrov, ale keďže okresky nie sú hlavným revírom Adama, nevenoval som im veľkú pozornosť. Pri rýchlosti 140 km/h (tachometrovo) točí motor cca 3400 ot/min, čo je na trojvajec v poriadku.

Keď bol kolega na uvedení modelu v ďalekej Litve, sťažoval sa na tvrdé naladenie podvozku. Hodnotenie, že vozidlo je veľmi tvrdé musím pozmeniť na tvrdšie, veľa záleží od obutia. Jazdiac na menších 17 palcových kolesách mi Adam vlastne ani tvrdý neprišiel. Nepríjemné boli iba prejazdy výmoľmi a väčšími dierami, či cez spomaľovač. Litovské cesty boli podstatne rozbitejšie ako tie naše (áno aj to sa dá), takže s menšími kolesami môžete aj u nás jazdiť v Adamovi pohodlne. Osemnástky sú už podľa mňa priveľa. Zbytočne zvyšujú spotrebu a predlžujú brzdnú dráhu.

Jazda

Jazda v Adamovi je rozporuplná. Začnem tým pozitívnym. Rocks na ceste ozaj Rocks (fičí). Skrátka sedí dobre, náklony kabíny nie sú veľké, dobre drží stopu a vďaka širším pneumatikám sa typická nedotáčavosť predokolky začne prejavovať neskôr než by ste čakali. S Adamom a hlavne 115-koňovým motorom nie je ťažké jazdiť dynamicky.

Vyššia svetlá výška povyšuje Adama Rocks nad štandardného Adama a aj nad konkurenciu. Vďaka tým 15-tim mm totiž neškrabnete blatníky o obrubník, môžete pokojne pritlačiť auto až k nim. Aj keď by sa to mohlo zdať, do terénu auto nepatrí, no vyššiu svetlú výšku možno oceniť najmä pri parkovaní. Vďaka nej a vďaka vzdušnému interiéru si navyše nepripadáte ako v malom aute a máte dobrý výhľad do okolia.

Vplyvom existencie konkurentov ako Twingo a Smart však Adam trpí veľkou nevýhodou – väčším polomerom otáčania. Keďže je to štandardná predokolka s predným náhonom, kolesá sa nedokážu vytočiť tak ako pri Twingu/Smartovi. Parkovanie je tak s autom zložitejšie, a to aj vplyvom väčšieho rajdu.

Záverečné hodnotenie

Adam Rocks rozhodne nie je auto pre každého. Dovolím si tvrdiť, že potenciálnych kupcov je ozaj málo. Je to model určený silným individualistom hľadajúcim štýlového spoločníka do mesta a na prípadné výlety v lete. Viem si za jeho volantom predstaviť aj chlapa, i keď tak ako štandardný Adam aj Rocks je skôr určený pre ženské pokolenie. O to viac by sa autu zišiel dobrý automat. Kombinácia s jednolitrovým motorom s výkonom 115 koní a šesťstupňovým manuálom je veľmi dobrá, v prípade mestského jazdenia sa ale potreba častého radenia môže stať otravnou. Ak teda aj ako silní a zaistení individualisti predsa len nemáte neobmedzený rozpočet, uspokojiť sa so slabším motorom môže byť dobrým riešením. Ponúka totiž aj päťstupňovú prevodovku. Adam v sebe spája viacero malých vozidiel, čím si môžete ospravedlniť vysokú cenu. Veľa priestoru nečakajte, prémiový pocit ale pokojne môžete. Cena však Adama Rocks posúva na úroveň veľmi vzácnych automobilov na našich cestách.