Zobraziť galériu

Honda Civic Tourer 1,8 i-VTEC
Zdroj: Ján Hargaš

Naše spolužitie s kombiverziou Civica sa priblížilo do finále. Ako obstála v hodnotení rodinnej dodávky?

Neraz sa stávajú hlavnými a dôležitými pri výbere rodinného auta aj otázkay čo všetko v ňom odveziete, ako to naložíte a ako pri tom auto jazdi. Po troch mesiacoch to vieme v prípade najkompaktnejšieho auta v rámci segmentu na trhu zodpovedne povedať.

Niekomu sa nemusí páčiť dizajn auta – ale to sme si už niekoľkokrát prebrali.  To je disciplína vysoko subjektívna, hoci sa ju snažíme brať s nadhľadom a objektivizovať, ako sa len dá.

Pravdou je, že natiahnutie karosérie oproti základnému modelu o 235 milimetrov prinieslo pre model Civic na prvý pohľad pre niekoho trocha neproporčné rozloženie celkovej hmoty. No iba pre tých, čo si posledné generácie modelu (od pamätného prvého „UFO“ modelu s kozmickým dizajnom), vedeli predstaviť iba ako hatchback. Variabilita prepravnej kapacity a jej celkové zvýšenie tak priniesli pre oko podaktorých motoristov netradičné tvary. No musím, vlastne nemusím, ale chcem skonštatovať, že sa na mierne „prerastený“ Civic Tourer dá veľmi rýchlo zvyknúť. Určite bude tvarovo vytŕčať spomedzi iných modelov na parkovisku. Pritom auto pôsobí kompaktne.

Oplatí sa priplatiť si za „batoh?“

Honda Civic Tourer prišla skraja minulého roka s gigantickým batožinovým priestorom, na ktorý, čo si budeme navrávať, jednoducho konkurencia v segmente kombi nižšej strednej triedy nemá. Preskočila dokonca v základnom objeme aj dovtedajšieho lídra na trhu, ktorý (alebo ktorá...) sa vždy hrdila tým, že ponúka najväčší priestor. Ak budeme porovnávať úplné základy (kde má Tourer nami skúšaný motor 1.8 i-VTEC, hatchback má menší 1.4 i-VTEC), vychádza cenový rozdiel medzi krátkou a dlhou verziou modelu na 1900 eur. Pozrime sa na cenový rozdiel v prípade výbavy Comfort, kde sa rozdiel stiera len na 1100 eur. To je výrazne menej, ako by ste si priplatili za väčší kufor pri už spomínanom (ale zatiaľ nenazvanom) konkurentovi. Za 177 litrov objemu navyše to nie je veľa. Naozaj nie, veď si porovnajte rozdiely pri iných značkách a zistíte, že si za liter objemu navyše zväčša priplatíte viac.

Poriadna jaskyňa s objemom na špičke triedy

Hatchback má v základe 447 litrov objemu v batožinovom priestore, Tourer sa hrdí základným objem 624 litrov (po spodnú hranu okien vrátane schránky pod podlahou s objemom 117 litrov), čím preskočil najväčšieho konkurenta – no dobre, teraz to teda prezradím: je to Škoda Octavia Combi. Tento priestor stačí na uloženie troch veľkých kufrov, ktoré ukryjete pod vyťahovaciu roletu. Civic má však po sklopení operadiel zadných sedadiel úplne rovnú ložnú plochu. Asi nikto nebude mať výhrady ani ku geometrickej pravidelnosti a maximálnej dĺžke ložnej plochy. No a ak posuniete predné sedadlá úplne dopredu, potom naložíte do auta aj dvojmetrové predmety, čo sa môže neraz hodiť a z rodinného auta si urobíte malý „sťahovák.“ Navyše, k dobru má auto ešte jednu (výrobcom nespomínanú) funkciu: hoci som to nemusel využiť, nedalo mi nevyskúšať - v prípade núdze môže takto upravené auto poslúžiť ako „núdzový hotel“.

Magická hlbočina

Názov jedného filmu som si požičal zámerne, lebo po sklopení zadných sedadiel objem batožinového priestoru vzrastie až na 1668 litrov (po strop). Hoci to už na už spomínanú Škodu Octavia Combi nestačí (tá má 1740 l), ponúka Civic Tourer ideálne riešenie v prípade, ak potrebujete odviezť naozaj široké predmety. Má totiž patentovanú funkciu Magic Seats, ktorá je v mnohých prípadoch na nezaplatenie.

Zadné sedáky sa totiž dajú veľmi jednoducho vyklopiť nahor a ich zvislú polohu zaistíte sklopením podperného nosníka, ktorý ich inak podopiera vo vodorovnej polohe. Toto šikovné riešenie bolo možné vďaka presunutiu palivovej nádrže pod predné sedadlá. Keď sú sedadlá v normálnej polohe, máte tak pod nimi ešte ďalší priestor, kam sa dajú uložiť menšie predmety. No musíte si tiež zvyknúť, že ak spomínaný priestor pod zadnými sedadlami ostane „neobsadený“, majú nezaistené predmety ďalšie zákutia, kam sa počas jazdy môžu schovať (napríklad PET fľaše a drobnosti, ktoré si v iných autách bežne ukladáte za predné sedadlá).

Štartujeme, vypíname, štartujeme...

Trojmesačný test Hondy Civic Tourer sa z nášho pohľadu (v redakcii) priblížil ku koncu. Hoci sme minule avizovali, že sa dnes budeme venovať najmä riešeniu batožinového priestoru a prepravnej kapacite, spomeniem tiež funkciu, ktorej sme sa trocha pozreli na zúbok. Teda ako funguje jeho štart – stop systém. Prekvapujúco dobre. Teda ak mám na mysli jeho spoľahlivosť. Nestalo sa ani raz, aby auto nenaštartoval po zohriatí na prevádzkovú teplotu. Zdalo sa mi, že nie je taký prehnane iniciatívny, žeby sa zapájal do života motora práve v momentoch, keď je motor ešte studený, nepripravený na takúto činnosť. Na rozdiel od niektorých iných áut sa mi dokonca zdalo, že ani v studených dňoch nepotreboval (pri dlhšom státí napríklad na križovatke) štartovať každú chvíľu motor. Zrejme si dokáže dlhšie udržať zvyškové teplo a nezaťažovať tak celý spúšťací reťazec. V takých prípadoch sa nakoniec dá štart – stop systém jednoducho deaktivovať stlačením tlačidla. Platí to však len po najbližšie úplné vypnutie motora. Potom sa nastaví zasa automatický mód.

Auto s charakterom

Zážihová tisícosemstovka s premenným časovaním a zdvihom ventilov sa pod kapotou Hondy Civic objavila už na jeseň roku 2005. Je dôkazom, že by sa od atmosféricky plnených motorov nemalo upúšťať. Maximálny krútiaci moment 174 Nm pri 4300 otáčkach za minútu síce na prvý pohľad nenadchne, no výkon 104 kW pri 6500 otáčkach za minútu patrí v rámci konkurencie ku špičke. Svoje výhrady k nemu, teda presnejšie k systému Eco Assist™, ktorý má zabezpečiť ekonomickejšiu prevádzku sme vyjadrili v minulej časti dlhodobého testu. Napriek tomu ma aj s kolegom tento motor nadchol a presvedčil, že dokáže pracovať napríklad aj pri  takmer voľnobežných otáčkach. V tom momente o ňom z hľadiska hlučnosti takmer vôbec neviete. Oceníte to hlavne pri pokojnom presúvaní sa v medzimestskej premávke, kde fakt stačí po prekročení šesťdesiatky (na mysli som mal rýchlosť, nie vek vodiča...) zaradiť šiesty rýchlostný stupeň a ďalej sa nemusíte o nič starať. Auto sa vie odvďačiť aj spotrebou okolo hodnoty 6 litrov na 100 km, prípadne aj o čosi menej – a to aj v prípade, že vypnete už spomínaný ekonomický mód.

Doterajší prístup značky Honda naznačuje, že sa nenechala zatiaľ zošnurovať prehnane prísnou európskou legislatívou (motor plní Euro 5) a dovolila si motor spojiť s krátko odstupňovanou a veľmi presnou šesťstupňovou prevodovkou. Na diaľnici potom pri 130 kilometrov rýchlosti  nájdete na otáčkomeri 3350 otáčok a motor „papá“ zhuba 7,5 – 7,8 litra na 100 km, ale sú to práve vysoké otáčky, ktoré dávajú tomuto motoru jeho nezameniteľný charakter. Cítiť totiž na ňom, ako sa zmení časovanie ventilov a jeho ťah. Zrazu sa z pokojného služobníčka stáva celkom odviazaný pán, ktorý vám ukáže, čo naozaj dokáže... Takže sa môžete pokojne vyžiť pri pokúšaní konca spektra otáčkomera. Stačí dodať, že mu dobre sekunduje veľmi istý, pritom v základe komfortný podvozok. O výsledok sa nemusíte báť – máte o zábavu postarané.

Takže konečná? Nie, ešte raz a naposledy si „preklepneme“ Hondu Civic Tourer a pokúsime sa zhodnotiť ju komplexne z hľadiska celkových jazdných vlastností, ale aj komfortu ovládania prístrojov a systémov.