Zobraziť galériu

Renault Mégane Grandtour 1,5 dCi 110 k Zen
Zdroj: Ján Hargaš

Mégane je tu s nami už skoro 7 rokov, facelift už skoro tri. Tentokrát sme vyskúšali model zo stredu ponuky s obľúbeným nafťákom.

Tretia generácia modelu Renault Mégane prišla na svet ešte v roku 2008. Nasledujúci rok sa predstavilo kombi. O štyri roky neskôr Mégane pripravil facelift a súčasná generácia ešte nejaký ten rôčik v ponuke dílerov vydrží. Nemá dôvod odchádzať. Čo je dobré, to sa nemení.

A aj napriek tabuľkovému veku je Mégane svieži a prekvapivo dobrý. Problémy so spoľahlivosťou predchádzajúcej generácie odladila tretia už začiatkom. Muchy sú vychytané a Mégane je v najlepších rokoch.

V súčasnosti si môžete vyberať medzi troma karosárskymi variáciami – kupé, hatchback, kombi/grandtour. Pre Grandtour sú k dispozícii štyri benzínové motorizácie počínajúc staršou atmosférickou 1,6-tkou, pokračujúc novou mimoriadne pružnou 1,2-jkou TCe v dvoch výkonnostných verziách a vrcholový benzínový dvojliter z modelu RS s max výkonom 220 pre verziu GT. Naftová ponuka je užšia začínajúca sa podladenou 1,5 dCi s výkonom 70 kW a končiaca modernou 1,6-tkou dCi s výkonom 130 koní, ktorú sme už pred vyše rokom skúšali.

Motor

Teraz sme okoštovali agregát 1,5 dCi s výkonom 110 koní a s maximálnym krútiacim momentom 260 Nm. Výkon je k dispozícii pri 4000 ot/min a krútiaci moment pri 1750 ot/min. Celkovo ide o slušne vyladený priemerný agregát bez citeľného turbo efektu a so záťahom plynulo rastúcim od takmer neutrálnych otáčok. Motor nad 4000 ot/min už stráca šťavu a postupom k červenému poľu rýchlo vädne a viac hučí.

S týmto motorom sme sa stretli už viackrát, naposledy pri modeloch Dacia Duster a Renault Kangoo. V oboch prípadoch bol motor pomerne nepríjemným spoločníkom, ktorého bolo počuť, radenie bolo dosť surové, rovnako i správanie sa motora. V týchto autách a aj v ďalších, ktoré sme za ostatné roky s týmto motorom odskúšali to nebolo ktovie čo.

Lenže Mégane je z akoby iného cesta (aj je) a o jednu triedu pohodlnosti a komfortu vyššie. Vidieť, počuť a cítiť, že Mégane musí spĺňať náročnejšie kritériá ako modely Dacie, úžitkové modely koncernu a tiež také Clio.

Utlmenie nepríjemných prejavov malého dízlového agregátu je lepšie aj ako v niektorých konkurenčných vozidlách ako napr. Octavia s 1,6 TDI a v ďalších. Motor začujete iba pri prudšej akcelerácii a mierne švitorenie počuť pri diaľničných rýchlostiach nad 130 km/h. I tu je agregát nadpriemerne tichý. Utlmenie vonkajších ruchov je v aute ozaj na vysokej úrovni a týka sa aj hluku od pneumatík a aerodynamického hluku. 

Väčšinu času posádka ani nevie, že máte Podkapotou naftový motor a presvedčíte ich o tom jedine tak, že vyjdú z auta von, či aspoň otvoria okno.

Prevodovka

Šesťstupňová manuálna prevodovka je štandardom už od najslabšieho motora a aj toto je odvetvie v ktorom poľahky predbehne konkurenciu v rukách Volkswagenu i konkurenciu priamo vo Francúzsku (počet stupňov za podobnú cenu).

Manuál je navyše presný, i keď ide trochu nepríjemne z tuha. Má dobre vymedzené dráhy, ak páku zaťažíte, poskakuje vám v rukách podľa toho, či a ako stlačíte plyn. V pozíciách má dosť veľké vôle, ale náhodné radenie nepripadá do úvahy. Záber spojky je na spojkovom pedáli dosť vysoko a chce to trocha zvyku. Väčšina nových vozidiel má túto verziu vysokého záberu, ktorú sme súkromne pomenovali ako lodičkovú.

Prevody sú dosť dlhé, dvojka sa dá radiť už takmer zo stoja, na trojke zvládate rýchlosti do 40-tky a na štvorke odjazdíte väčšinu kilometrov v meste. Päťka má zmysel až nad 70 km/h a šestku netreba radiť skôr ako pri 90-tke. Vďaka dlhým prevodom motor pri 130-tke točí menej než 2500 ot/min. Negatívom je, že pri takýchto rýchlostiach už nie je príliš pružný a na rýchlejšiu akceleráciu treba podradiť na päťku.

Spotreba

Jednapäťtka naladená na 110 koní je pre Mégane Grandtour ideálny pomer medzi cenou a výkonom. Vodičovi umožní dynamické a zároveň ekonomické jazdenie s priemernou spotrebou medzi piatimi až šiestimi litrami. Pri snahe o ekonomickú jazdu mimo mesta sa ľahko priblížite k štyrom litrom, no na menej už potrebujete priam veštecké schopnosti a minimálnu premávku s ideálnymi podmienkami vonku. Európsky cyklus je v tomto prípade skôr na smiech, než realitou a o kombinovanej spotrebe 3,5 litra môžete snívať. Štart stop vám síce teoreticky zníži spotrebu, no ak si auto kupujete pre seba, radšej ho vypnite. Inak vám nezostane nič iné ako na fórach nadávať na spoľahlivosť auta (a to platí pri každej značke). Napriek nereálnym papierovým údajom motor považujem za ekonomický a spotreba pri diaľničnej 140-tke kulminuje v okolí 6,5 litra. Celkovo motor potvrdzuje, že Renault je v súčasnosti jedna zo značiek, ktoré dokážu robiť najúspornejšie naftové motorizácie. Nevýhodou takto úsporných motorov je to, že majú málo zbytkového tepla, a tak sa kabína v zime vyhrieva dlhšie.

Autu k dobrým údajom o spotrebe pomáha nižšia hmotnosť, aerodynamika a spomínané dlhšie prevody. Vďaka naftovému agregátu sa spotreba príliš nezvýši ani pri aute naplnenom až po pomyselnú rysku.

Komfort interiéru, priestor

Ako som už spomenul, auto má zvuky vonkajšieho sveta dobre utlmené. Stredný stupeň výbavy má už k dispozícii elektricky nastaviteľnú bedrovú opierku a tú vrelo odporúčam. Testované auto však bolo v najvyššej výbave Zen s podtitulom Energy. Stále však nestojí priveľa a stupeň výbavy je na komforte cítiť.

Jednoduché sedadlá nie sú nepohodlné, ale pri dlhších cestách vďaka bedrovej opierke vydržíte dlhšie svieži. Horšia je využiteľnosť vozidla pre všetky životné veľkosti. Tí nadrozmerní budú rovnako ako v ďalších autách značky udierať kolenom o príliš vypučený stredový panel, ak chcú volant pohodlne držať oboma rukami a lakťami sa opierať o opierky. Tvrdý plast na danom mieste dáva najavo, že Renault o tomto probléme nevie, resp. ho nechce riešiť. Čo už. Auto je lepšie prispôsobené pre postavy do 190 cm, i keď som si pohodlie s istými kompromismi urobil aj ja (spomínané koleno).

Našťastie je posilňovač riadenia nastavený veľmi komfortne a tak úľava pre jednu, či druhú ruku počas jazdy nebude znamenať zníženie bezpečnosti jazdy. Ľahko autu rozkážete aj jednou rukou. Volant vám navyše na nerovnostiach nechce uskočiť, a to oceníte najmä pri dlhých jazdách. Spojenie s vozovkou máte síce minimálne a o dianí pod kolesami veľa neviete, ale keďže ide o rodinný kombík s úsporným motorom, nevadí to.

Vplyvom iba jednoduchej zadnej nápravy sa odľahčená zadná časť na priečnych nerovnostiach môže správať nevhodne. Odskok do strany tlmí nastavenie podvozku a mäkšie pruženie. Menej komunikatívny volant tiež pomáha nevystrašiť vodiča.

Sedadlá sú mäkké a umocňujú komfortnosť typickú pre Renault, aj keď nové Renaulty už nie sú také mäkké ako sa pamätáme. Mégane však rozhodne nie je tvrdý a posádka má ďaleko od vytrasenia duší.

Mégane vyniká nad konkurenciou utlmením klepotavého motora i šesťstupňovou prevodovkou v základe, no stráca na vnútornom priestore. Vzadu sa odvezú dvaja rozmernejší pasažieri, no hlavami sa pri výške nad 190 cm budú dotýkať plátna pod strechou, a to dosť intenzívne. Pravdepodobne za to môže strešné okno, ale určite si to vyskúšajte, ak cítite potrebu. Poloha vzadu je priemerná, zišlo by sa však viac miesta na kolená, ktoré trpia vplyvom sedadla posunutého viac dozadu pre vyššieho vodiča. Deti sa dozadu zmestia aj tri a nemusia sa zrovna batoliť.

Rozmery kufra patria k priemeru, so 450-timi litrami súťaž o najviac vzduchu vzadu nevyhrá. Zlepšenie nepríde ani po sklopení sedadiel, keďže sa nesklopia do úplnej roviny a vzadu vznikne schod. Predpokladám, že rovinu možno docieliť odopnutím sedákov.

Infotainment

Renault Mégane ťaží zo svojho vydareného systému R-link, ktorý ponúka aj s ovládacími prvkami na stredovom tuneli, ktoré sú jednoduché, zrozumiteľné a uľahčujú prácu so systémom. Výhodou je tiež možnosť sledovať ekonomickú jazdu a zlepšovať sa v nej. Navigácia je štandarne na dobrej úrovni, funguje presne a bez problémov.

Z technických vychytávok poteší zadná parkovacia kamera, ktorá sa aktivuje automaticky pri zaradení spiatočky a má veľmi dobrú viditeľnosť aj v šere. Bezpečne zaparkovať pomôžu aj parkovacie senzory, ktorým tiež nie je čo vytknúť, i keď reagujú dosť skoro, vďaka nim zaparkujete aj do veľmi úzkych priestorov.

Záver

Renault Mégane bol pre mňa príjemným prekvapením hlavne pre mieru komfortu za relatívne nízku cenu. Motor nepočuť, plasty nevŕzgajú, radenie je v poriadku, auto nemá turboefekt, stopu drží na úrovni, ovláda sa pohodlne a pruženie je nastavené v ideálnom kompromise medzi stabilitou a pohodlím. Z vozidla je veľmi dobrý výhľad a je naň aj dobrý pohľad. Auto stále nevyzerá staro, i keď po dlhšom hľadaní nájdete prvky, ktoré sa už v triede nenosia (menší kufor so schodom po sklopení operadiel), zväčšený kufor je do karosérie zakomponovaný výborne. Autu veľmi svedčí modrá farba. Priestorovo to nie je také zlé ako by mohlo byť, no dnes od auta v tejto triede vplyvom priestorovo rozšafnej Octavie očakávame o niečo viac.

Napriek tomu je to dobré rodinné auto s dostatočnými rozmermi, ktoré za málo peňazí poskytuje veľa muziky. Výhodou je, že s daným motorom môžete výslednú cenu stlačiť výrazne nižšie.