Zobraziť galériu

Škoda Octavia Combi 1,6 TDI

Octavia Combi 1,6 TDI v teste bola vo verzii Ambition s päťstupňovou manuálnou prevodovkou a s motorom s výkonom 77 kW (105 k).

Je to teda výkonnejšia verzia "jednašestky" a druhá najnižšia výbava. V podstate je to auto vo výbave a motorizácii, ktoré sa bude kupovať najviac. Ako si poradí 105 "koní" s takým veľkým autom? Neobsahuje tento stupeň výbavy príliš málo dôležitých prvkov? Nebude problém, že má auto iba päťstupňovú prevodovku? A čo jednoduchá náprava vzadu? Nebude aj to priveľký problém?

Odpoveď na tieto otázky sa skrýva v nasledujúcich riadkoch. Na začiatok: Nie, priveľký problém to nebude. Ale problém to byť môže. Záleží však iba na Vás, či bude neprekonateľný, alebo ho autu odpustíte.

Odpúšťať sa dá, aj keď...

Ale pekne po poriadku. Výbava Ambition vám poskytne tempomat, palubný počítač maxiDot, JUMBO BOX s nastaviteľnou lakťovou opierkou, predné hmlovky, o stupienok lepší interiér ako pri výbave Active a zopár ďalších prvkov. Pri výbave Ambition si môžete vyberať zo širšej ponuky doplnkovej výbavy. S dopĺňaním však opatrne. Ako to pri doplnkoch býva, vedia auto poriadne predražiť a navyše nie všetku doplnkovú výbavu potrebujete.

Ak si teda v katalógu doplnkovej výbavy príliš nezalistujete, dokážete auto udržať v dohľade sumy 20 tisíc.

Čo vám však zostane, keď auto takto „oholíte?“

Pocit, že nič, je chybný. Okrem vyššie spomenutých prvkov poteší aj sedem airbagov vrátane kolenného pre vodiča, rádio Swing, klimatizácia a kvantum bezpečnostných skratiek. V ergonómii autu na rozdiel od konkurencie nie je čo vytknúť. Možno by som vytkol nevýraznú opierku v krížovej oblasti. Síce ma z auta chrbát nebolel, som radšej, keď mi kríže sedadlo podoprie poctivejšie. Takže dobre, ale mohlo by byť lepšie... Všetko máte v "Oktávke" po ruke, cítite sa bezpečne a máte poriadny kus auta. Auta, ktoré má meno a nemá ho neprávom. Skrátka, hejteri budú hejtovať a v rukách držať ošúpaný volant...

Octavia je priestranné a pohodlné auto. Z každej strany počúvame výčitku nasmerovanú na jednoduchú zadnú nápravu. Pravda je však taká, že absenciu istejšej nápravy si len ťažko uvedomíte. Pri bežnej hoci svižnej jazde nervozitu zadku nepocítite, musíte sa veľmi snažiť, aby ste sa dostali k limitom nápravy. Auto je pokojnejšie s plným kufrom, ale žiadne trhance volantom, či poskakovanie sme za jazdy nepocítili a môžem vás ubezpečiť, že sme jazdili všelikade a všelijako.

Jednoducho nikto kto zvažuje kúpu tohto auta s týmto motorom nedostatky zadnej nápravy nepocíti (pocítiť to môžu akurát tak vodiči „flítových“ áut, ktorí si auto nevyberali sami a to mu dajú riadne pocítiť). Niečo iné by som tvrdil pri silnom dvojlitrovom motore, ktorý by si viacprvkovú nápravu ozaj zaslúžil. Čo sa "jednašestky" týka, pokojne by som sa uskromnil aj so slabšou verziou motora, pravda, radšej by som si ju vopred vyskúšal. Auto nie je ani tvrdé ani mäkké. Nebude po našich cestách plávať ako výletná loď na Dunaji, ale ani zadok vás z nej bolieť nebude. Je taká akurát.

Rozpaky pod kapotou

Fajn auto má jeden háčik, ktorý sa odpúšťa ťažko. Je to správanie sa motora 1,6 TDI s päťkvaltom. Áno, ani diesel by nemal byť podtáčaný. Nepatrím medzi vodičov, ktorí si myslia, že s autom treba jazdiť ako s autobusom a 1200 otáčok je tak akurát. Ibaže pri jazde po meste, v kolóne, či v zhustenej premávke sa rýchlosť auta mení prakticky neustále. Radiť pri každom miernom spomalení, či zrýchlení je únavné a je to skôr výsada starších ťahačov a nie osobných áut. Žiadnemu autu sa podtáčanie motora nepáči, no som akosi zvyknutý, že naftový motor občasné poklesnutie otáčok pod 1500 prežije ľahšie ako benzín. Motor 1,6 TDI však pod hranicou 1500 otáčok zažíva klinickú smrť a hukot motora, ktorý sa prenáša do kabíny je taký veľký, že vám doslova zalieha v ušiach. Motor sa pod touto hranicou prevaľuje, vrčí, jeduje sa. Poviete si, dobre, motoru sa nižšie otáčky nepáčia, podradím. Môže vás však poraziť, keď vám palubný počítač v danom okamihu radí preradiť na vyšší stupeň. Počítač váš sluch a motor trápi rád, a preto sa treba naučiť nevšímať si ho. Možno by pomohol šiesty, dnes už celkom bežný prevodový stupeň, no je to ako diskutovať o nesmrteľnosti chrústa. Šestka tam skrátka nie je a basta. Ak chceš šestku, kúp si 4X4.

Celý tento problém sa dá vyriešiť extrémne jednoducho. Treba si zvyknúť, že oblasť pod 1500 otáčok za minútu je zakázané územie, do ktorého možno vliezť iba na vlastné riziko. Chce to skrátka zvyk. Motor nad hranicou 1500 otáčok zázračne ožíva, je pružný, veselý a nechá sa vytáčať. Navyše má slušný krútiaci moment a „ťahá“ ako sa patrí.

Keď je auto ekonómka...

Päťstupňová prevodovka je naozaj dlhá a menšiemu motoru to v nízkych otáčkach vadí. V momente keď sa naučíte jazdiť tak ako to od vás auto chce (pozor, radič radenia nemyslím) odvďačí sa vám príjemným záťahom a slušným výkonom. Bez problémov zvláda aj rýchlosti vhodné na nemecké diaľnice a pri 130-tke papá niečo okolo 6-tich litrov paliva. Najlepšie sa auto cíti pri vyrovnanej mestskej rýchlosti. Jazda tachometrovou 60-tkou si nepýta ani tri litre paliva. Pri osemdesiatke je to okolo 3,2 litra. Ak patríte k ozaj predvídavým vodičom žijúcim mimo mesta a do práce to máte okolo 20 kilometrov a viac, s týmto autom môžete lámať rekordy. Náš priemer sa pohyboval medzi 4,3 až 4,6 litra na sto, a to je naozaj krásna hodnota.   

Na záver...

Vo výbave ambiente je to dobré auto, ktoré neprekvapí, ale ani nesklame. Keď prižmúrim jedno oko odpustím jej aj cenu. Cca 20 000 za auto, ktoré sa nestratí ani v meste ani na diaľnici, v ktorom odveziete päťčlennú rodinu a ešte tri mŕtvoly a jeden sud v kufri to celkom ide. Za túto sumu dostanete vzhľadné auto bez škandalózneho dizajnu, ktoré všetci poznáme, a síce naň reptáme hneď by sme ho brali. Ak sa nástojčivo potrebujete dostať pod túto sumu, ostáva vám len počkať na akciu, či uplatniť svoj zjednávací talent, prípadne zvoliť inú motorizáciu, alebo... ďalej to už poznáte ;).