Zobraziť galériu

Škoda Octavia RS – 2,0 TSI proti 2,0 TDI
Zdroj: Ján Hargaš, Jozef Vydra

Postavili sme proti sebe dve odlišné "Eresy". Kombi, či liftback? Manuál, alebo automat? Aj na tieto otázky odpovedá náš exkluzívny RS-test!

Škoda Octavia RS je sen nejedného Stredoeurópana a hneď na začiatok treba povedať, že súčasná generácia je jednoznačne najlepšia. Svojská, výnimočná, výkonná, na pohľad drsná a skvele ovládateľná.

Odkedy sa nám podarilo vybaviť dvojtest Octavii RS nemohol som sa dočkať kedy konečne príde deň D, či v tomto prípade deň RS.

„eReSa“ nie je auto, ktoré by sa kupovalo v tisícoch do fleetov a na našich cestách ich veľa nenájdete. Tretia generácia špeciálnej edície Octavie je ešte výnimočnejšia než predošlé. Aj keď aj predchádzajúcu generáciu na ceste jasne odlíšite, okrem krídla, väčších kolies a znakov VRS si rozdiel nevšimnete. Novú „Eresu“ rozoznáte aj v podvečer v spätnom zrkadle. Jej ostrý vzhľad a jasná odlíšiteľnosť od bežných Octavii znamená jediné – pocit jedinečnosti.

Na zvýšenie pocitu jedinečnosti sú aj iné doplnky stravy: Golf GTI, Mégane R.S., tuning a kategória luxusných a veľmi drahých vozidiel. Treba však povedať, že máloktorý konkurent poskytne za takú sumu peňazí tak veľa muziky v kombinácii s takou úžitkovosťou.  

V teste sme proti sebe (a tiež vedľa seba) postavili verzie, ktoré sa od seba odlišujú najviac ako sa dá. V pravom rohu s modrými trenkami si pokojne pradie benzínová Octavia combi 2,0 TSI s výkonom 220 k s manuálom a so šedým prešívaním interiéru. V ľavom rohu v bielych trenírkach stojí naftová Octavia liftback 2,0 TDI s výkonom 184 k so šesťstupňovým automatom DSG a s červeným prešívaním.

Kto z koho?

Začnime prvkami, ktoré sú spoločné.

Dizajn

Už na prvý pohľad sa autá odlišujú nielen od svojich sestričiek Octavií, ale aj od iných vozidiel danej triedy. Z ich zjavu vyžaruje sila, sebavedomie, agresivita a chuť vyraziť. Tieto prívlastky sedia o trošku lepšie liftbacku, ktorý prirodzene pôsobí športovejšie. Zato kombík je vďaka modrej metalíze neskutočne príťažlivý...

„Bodykit“ v štýle RS Octavii svedčí. Vydarený vzhľad Octavie je dravejší a výraznejší. Vpredu sú mierne natiahnuté linky, ktoré autám zostrujú kukuč. Zadnej časti dominujú svetlomety do C a dve falošné koncovky výfuku. Jedna výfuk vôbec nemá, druhá síce má, no napojená nie je. Vidieť to až pri detailnom prezeraní, a tak koncovky plnia svoj účel – očariť a skrášliť.

Interiér

Špeciálne VRS sedadlá sú jednoducho skvelé. Vynikajú dobrým bočným vedením a anatomicky tvarovaným posedom. Poskytujú telu oporu tam, kde je to treba. Akejkoľvek postave padnú ako uliate a ľahko si ich nastavíte. Nemajú elektrické ovládanie, čo pri takomto aute mierne prekvapí, pravda je taká, že to až tak nevadí. V sedadle vodiča som strávil dlhé hodiny nepretržitej cesty a môj háklivý chrbát si ani nepípol.

Pracovisko vodiča vystihuje slovné spojenie všetko po ruke. Väčšinu prvkov ovládate na volante, alebo v jeho tesnej blízkosti. Lakťová opierka v strede ako i opierka vo dverách umožňujú držať volant s rukami opretými a tým takmer úplne potláčajú potrebu vymeniť polohu po istej dobe a ponaťahovať si tak končatiny. To pre mňa zatiaľ dokázali urobiť iba prémiové značky a aj to nie všetky.

Volant je kožený a dobre sedí v rukách. Farebné prešívanie vyzerá dobre, no v celom aute pôsobí najlepšie červené. Šedé je fádne a nevystihuje športový charakter auta. Vo vnútri sú vidieť decentné odkazy na špecifikáciu auta – na volante i na radiacej páke.

„Eresám“ lepšie svedčí príplatkový dotykový displej ako len obyčajné rádio Bolero.

RS-ky sú rovnako priestranné ako ich bežnejšie sestry. Combi má praktickejší a o trošku väčší kufor. K autu rozhodne treba prikúpiť alebo sieťový paket, alebo aspoň Simply Clever riešenie do kufra. Inak si z nákupu počas jazdy urobíte nechutný koktail...

Motory – patrí do športového auta nafta?

Otvorene? Nie, ani náhodou!

Ale po 900 kilometrovej jazde po diaľnici a cez horský priechod musím povedať, že aj keď je mi slovné spojenie športový dízel proti srsti, chápem prečo sa predá viac RS-iek s naftovým motorom.

Lebo dupať po plyne na serpentínach a jazdiť po diaľnici miestami veľmi výrazne nad limit by s benzínovým motorom síce bola väčšia zábava ale stálo by to o dosť viac. A to nemám na mysli pokuty. Vyššie spomínané som s naftovou RS-kou dal za 6,4 litra v priemere. S benzínom som sa ani pri rýchlosti 130 km/h na diaľnici nevedel vopchať pod 8-litrov.

Jednoducho, tak ako je RS kompromisom medzi zábavným športovým a rodinným autom je aj naftový agregát kompromisom medzi športovou jazdou a vyčerpaným rodinným rozpočtom.

Bez debaty je však benzínový motor zábavnejší, výkonnejší a auto s ním je predvídateľnejšie a v zákrute lepšie. Váhu vpredu, ktorú autu dodáva robustnejší naftový motor nepocítite pri 98 % prípadov. Respektíve takto: ak pocítite rozdiel medzi chovaním sa benzínovej a naftovej eresy v zákrutách, kúpte si benzín ;).

Faktom zostáva, že mierny rozdiel je taký mierny, že ho nepostrehnete inak ako pri prejazde toho istého úseku oboma autami naraz po sebe. Pretože Octavia RS je vďaka vylepšenému systému XDS + v zákrutách taká neutrálna a istá až je ťažké tomu uveriť. Skôr pocítite rozdiel vo výkone. Motory sú však tak vyladené, že je ho cítiť až tam, kde to už inak nejde - pri vysokých otáčkach a naozaj vysokých rýchlostiach. Inak nafťák zaostáva iba mierne a svoj nižší výkon supluje vyšším krútiacim momentom.

XDS + je elektronická obdoba samosvorného diferenciálu, kde prostredníctvom pribrzďovania vnútorného kolesa v podstate úplne potláča nedotáčavú tendenciu auta s predným náhonom. Dokonca aj na mokrej vozovke je Octavia prilepená k afaltu ako sekundovým lepidlom a ani po odlepení neskončíte okamžite v jarku – pravda, ak viete reagovať. Pravda, pribrzďovanie kolesa znamená miernu stratu výkonu. Na druhú stranu, načo je vám výkon, keď sa v zákrute šmýkate von z nej?

Váhový rozdiel do 75 kg (v našom prípade 53 kg) sme vôbec necítili a ak, tak len pri veľmi špecifických situáciách. To čo nafťák strácal ťažším agregátom, dobiehal športovejšou karosériou.

Naftová RS nás aj vďaka prekvapivo dobre nastavenému automatu DSG pri rozbehu poriadne žďuchla do zadku a zatlačila do sedadla. Sila jej vydržala až do rýchlosti 190 km/h. Tam sa už začala trápiť, no stále mierne pridávala. Pri „pretekárskej“ akcelerácii na kratších úsekoch nezaprie, že papá naftu a ako sa ručička otáčkomeru prediera k červenému poľu, výkon postupne opadá. Naladenie motora je také, aby auto ohúrilo pri rozjazde, čo je v podstate presne to, kde väčšina vodičov silu reálne využije a potrebuje.

Benzínová RS je však „náradíčko“ pre starších chlapcov. Aj ona sa „chytá“ už pri odpichu zo stoja, no prísun jej koníkov je s nástupom turba lineárnejší a omnoho, omnoho... je ťažké nájsť to správne slovo – dychberúcejší. Zatiaľ čo vám a posádke už dych dávno zobrala, jej ešte stále nedochádza. Bez akýchkoľvek obštrukcií, či zbytočných otáznikov vás katapultuje na rýchlosť 230 km/h a pokojne ďalej zrýchľuje! Keby sa nekončil asfalt tak...

Benzínová RS bola k dispozícii s manuálnou šesťstupňovou prevodovkou a tak ako v predchádzajúcom odseku, aj tu tvrdím, že manuál je pri „eresách“ pre väčších chlapcov. Samozrejme ovládať taký výkon s manuálnou prevodovkou nie je až také ťažké, ale máloktorý vodič dokáže z auta vyťažiť úplne všetko.

Osobne by som však pri benzíne určite siahol po manuálnej prevodovke. Radí sa s ňou ľahko, prevody nie sú nijak zvlášť krátke, ale ani dlhé a okrem pokojného prejazdu po diaľnici, či mimo miest si hravo poradí aj so športovou jazdou. Pravda, treba to s manuálom vedieť a radenie ako v bežnom aute jednoducho nestačí.

Naopak pri nafte by som stavil na automat. Je to asi prvý krát čo odporúčam automatickú prevodovku (ak je k dispozícii dobrý manuál), no pravda je taká, že šesťstupňový automat DSG je jedna z najlepších dvojspojok na trhu a ťažko mu hľadať vyrovnaného súpera. V Passate bol tento automat  o ničom a radil ako po opici - pomaly a bolo to cítiť, no v športových autách koncernu radí táto prevodovka úplne prvotriedne. Pri komfortnej jazde ani neviete, že radí, naopak pri športovej to síce viete, no radí tak rýchlo až sa pocitovo vyrovnáva omnoho drahším automatom. Navyše, naftová RS je skôr náradíčkom na dlhé jazdy pre ľudí, ktorí sa chcú odlíšiť a chcú na to občas riadne dupnúť. Práve tí ocenia šikovný automat. Nedostatky dvojspojkových prevodoviek pocítite najmä pri pomalých jazdách úzkymi mestskými uličkami. Tak ako Golf GTI ani RS s tým žiaden problém nemala a rýchlosť reakcie na plyn bola veľmi dobrá. Výhodou DSG-čka je, že tam kde chcete naozaj zašliapnuť plyn do podlahy môžete radiť pádielkami pod volantom.

Samozrejme, ak chceme byť korektní treba spomenúť, že udržiavať auto s manuálom je skrátka lacnejšie. Otázka znie, či to za to pohodlie nestojí.

Ešte jeden rozdiel treba spomenúť. Benzínová Octavia ešte nebola vybavená reprodukovanou imitáciou zvuku motora (teraz ju už majú všetky) a treba povedať, že to bol lepší zážitok. Mohli sme tak počúvať skutočný hukot motora, ktorý bol až príliš komfortne odhľučnený. Ono, príliš odhľučnený je iba v prípade, že si RS kupujete ako čisto športové vozidlo. To však urobí málokto, takže zvuk motora v kabíne je adekvátny. Stačí stlmiť rádio a všetko je ako má byť.

Biela Octavia 2,0 TDI už repráčiky mala a musím sa priznať, že som z nich bol trocha v rozpakoch. Ich zvuk je naozaj fajn, hlavne pri prudších rozjazdoch – aktivujú sa v režime Sport. Ale pri naozaj vytrvalej akcelerácii namiesto dobrého imitovania benzínovo-naftového (asi) šesťvalca, vrndžia až pískajú. Je to ako keď na zlej audiosústave preženiete s "volume". Radšej by som sa zaobišiel bez nich.

Zaujímavosť „eresiek“ je v tom, že dokážu poskytnúť vysoký komfort a veľkú dávku originality za nižšiu sumu než porovnateľne vybavená „obyčajná“ Oktávka. A čo je ešte dôležitejšie, výrazne podlieza cenu GTI-čka a pritom poskytuje omnoho viac účelnosti.

Škoda Octavia RS je ako žena do koča i do voza. Odvezie celú rodinu na dovolenku do Chorvátska, či inam a popri tom dovolí otcovi rodiny riadne sa vyblázniť na Jadranskej magistrále... Človek sa s ňou vôbec nemusí hanbiť ani v spoločnosti a pritom dokáže slúžiť ako dennodenný kočiar.

Čo však každému tatinovi zdvihne náladu sú obdivné pohľady od okoloidúcich. Na parkovisku svieti ako drahokam a pritom na ceste nedráždi prísne oko dopravných hliadok. RS je na našich cestách klenot a vytúžený spoločník. Cenou dokáže veľmi dobre konkurovať autám v strednej triede, no máloktoré má také schopnosti. Na ceste drží ako prilepené, na diaľnici neruší konverzáciu hlukom od motora ani od kolies, ani aerodynamicky a je vždy prichystaná na ostrú akceleráciu. Tomu autu okrem reproduktorovej imitácie zvukov nemám čo vytknúť. Mohla by mať viac valcov, viac výkonu, mohla by byť športovejšia, menšia, ľahšia a čo ja viem aká. Ale to by stála dvakrát toľko a... a nebola by to ERESA.

No a na záver odpoviem na otázku, ktorú som si sám položil.

Nafta či benzín?

Bleskovo by som odvetil, že benzín, s dôvetkom JEDNOZNAČNE! Ale potom... Potom začnem počítať  a uvedomím si, že auto by som na cesty po meste príliš nevyužíval, lebo také už mám. Bola by teda na dlhšie cesty, diaľnice a... navyše koľkokrát za rok s ňou pôjdem na horský priesmyk a stoja mi obdivné pohľady okolia za to, že ma auto bude stáť viac a podvedome sa budem neustále tlmiť aby som nešiel nad 8 (nebodaj nad 9) litrov?

Na druhú stranu... Nebude mi trápne ak sa na parkovisku okolo auta postavia obdivovatelia (stalo sa mi to a neraz) a začujú chrapotanie naftového motora?

Rozhodnutie by to bolo ťažké. V duchu „eresy“ ako športovo ladeného auta z rozumu by som si z rozumu vybral naftu, DSG a asi aj kombi (pre kufre rodinky a pre psa). Ak by to bolo ale druhé auto, kupované s úmyslom mať niečo čo budem milovať. Benzínu, manuálu a liftbacku by som jednoducho neodolal...