Zobraziť galériu

Nie je stroho konzervatívny, ani typicky francúzsky šarmantný, ale z každého má niečo.
Zdroj: Jozef Vydra

Dali ste si už šiť šaty na mieru? Celkom iný pocit, ako konfekcia. Všetko tak akurát. To je aj prípad kombi verzie Mégane.

Pri facelifte sa zmeny nemusia vydariť. Pri novej generácii čakáte zlepšenie. Dizajnérom Renaultu sa podarilo ušiť kabát, za ktorý sa „kombík“ nemusí hanbiť ani pár rokov po premiére. Už nie je najmladší, napriek tomu očarí, hoci neohúri. Je jednoducho primeraný.

Súčasný neopozeraný vzhľad ukrýva úsporný motor na jednom konci a priestor na tom druhom. Túžbu po výkone uspokojí práve motor 1,6 dCi, ktorý sme mohli vyskúšať. Konštruktéri urobili veľa, aby prekonal najznámejší štvorvalec 1,9 dCi. Nižšou spotrebou,  hmotnosťou, ale hlavne výdržou, s ktorou nebolo pri väčšom všetko ako chceli.

S primeraným priestorom

Facelift Collection 2012 znamenal jemné zmeny na karosérii a Renault Mégane Grandtour dostal denné LED svietenie. Príjemne prekvapila úžasná hnedá farba - gaštanová Glacé. Hádže červenkasté odlesky hlavne pri zapadajúcom slnku. Potvrdilo sa aj teraz:  kto nemal ryšavú, nevie čo je vášeň... Nie žeby sme zahoreli úplne, ale týždňové spolužitie bolo viac, ako iba letmé zamilovanie. Nielen kvôli „fasáde“. Pohľad do interiéru potvrdil, že je v ňom miesta na rozdávanie. Aj za vodiča s výškou 190 cm sa zmestí rovnako vysoký spolujazdec. Na kolená má miesta dosť vďaka o 62 mm predĺženému rázvoru. Miesta nad hlavou je už pre také výšky na krajných sedadlách len tak-tak. Odvezie sa aj tretí v strede, ale nie extra pohodlne na tisíc kilometrov. Všetci piati pasažieri majú vzadu batožinový priestor takmer prísne kvadratického tvaru. Príjemné je, že pod podlahou bola plnohodnotná rezerva. „Tajné“ odkladacie schránky na drobnosti, čo nemajú byť na očiach sú v „kufri“ aj v podlahe pri predných dverách. Potrebuje presťahovať rodinu? Sklopte zadné sedadlá a máte minijaskyňu s objemom 1567 litrov. Niečo dlhšie na prevoz? Preklopíte sedadlo spolujazdca a hijó!

Keď emigruje analóg

Klasický rýchlomer sa pobral do dôchodku, miesto uvoľnil digitálnemu nástupcovi. So sebou vzal aj palivomer a teplomer, ktoré sa tiež modernizovali. Zobrazenie teploty je v pohode. Ale ukazovateľ stavu paliva má veľmi hrubé dieliky a skoky pri ubúdaní paliva neprospievajú nervovej sústave najmä pri zvyšku paliva. Palubný počítač síce ukazuje dojazd, ale nie celkom presne. Použiť treba počítadlo minutých litrov paliva. Ale chce sa vám stále pamätať, že plná nádrž má skoro 60 litrov a dopočítavať, koľko zostáva? Vodič ocení primerane hrubý a dobre tvarovaný volant, aj vhodne umiestnené ovládanie tempomatu na priečkach volantu. Poteší ovládanie rádia na samostatnom paneli vpravo pod volantom, lebo ovládať ho ručne pod klimatizáciou na stredovej konzole je problematické, „od ruky“. Navyše port na USB kľúč pri  extrémne veľkej „fleške“ obmedzuje zaradenie piateho prevodového stupňa. Štartovacia karta zasunutá v slote pod autorádiom je neprístupná, ak si odložíte pohár s nápojom namiesto popolničiska, ktorý putoval za lakťovú opierku, aby nezavadzal. Veľmi príjemné a ukážkové je ovládanie navigačného systému. Je jednoduché a ruka vám akurát dosiahne na joystick, keď máte lakeť na opierke. Displej navigácie sa pri zaradení spiatočky zmenil na monitor cúvacej kamery. V spolupráci so snímačmi sa parkuje ľahko a s nadšením.

Budete ju mať často v ruke

Ak si Mégane Grandtour chcete kúpiť kvôli dynamickej jazde, robíte dobre. Má výkon, viac z motora s objemom 1,6 litra nevydoloval nik. Problémom je jedno turbo. Nestačí na lineárny priebeh v celom spektre otáčok. Buď je „nasadené“ pre „záťah“ na spodok, alebo na vysoký výkon. Keby sme mohli do toho konštruktérom „frfľať“, obetovali by sme radšej časť výkonu na oltár pružnosti v nízkych otáčkach. Netvrdíme, že sa s ním nedá jazdiť pri nízkych otáčkach. Účinné zavesenie motora obmedzuje typické dunenie a potom sa motor dusí tesne nad voľnobežnými otáčkami. Prebrať ho z tohto rozsahu po stlačení plynového pedálu je ako nádych astmatika. Do tanca mu je až vtedy, keď sa trocha roztočí. To už siaha po dychu ako trénovaný atlét. Neradím radiť šiesty prevodový stupeň pri menej ako pri 1800 otáčkach (na päťke je to asi 80 km/h), lebo asistent radenia hneď vyblikuje žiadajúc podradenie. Radiacu páku teda budete používať častejšie, ako by ste chceli. Ak dáte motoru šancu nad 2000 otáčok za minútu, vystrelí ako guľa a nie je pre neho problém „nechať sa vytočiť“ až na päť tisícok a šplhať sa hoci do kopca. Tým sa viac podobá na športové benzínové a nie úsporné dieslové motory, ktoré si kupujú skôr vyznávači pokojnej jazdy. Ale pozor! Smädný nie je.

Spotreba, akú máte radi

Neustále stráženie otáčkomera a jeho „poradcu“ radenia je povinnosťou dňa, ak chcete z motora dostať to naj. S otáčkami motora rýchlo klesá ochota turba fúkať do valcov dostatok vzduchu. Dbať na rovnováhu medzi dobrou dynamikou a ešte stále akceptovateľnými otáčkami omrzí. Ak to neustriehnete, motor je buď vytočený, alebo má v rámci turbodiery malý výkon. Jazde chýba plavnosť a plynulosť a chce to sústredenie. Ale má to aj svoje plus. V podobe malého odlivu paliva z nádrže. Jazdiť asi za štyri litre, čo udáva výrobca nebudete. Pri dlhšej jazde ale nie je problémom dosiahnuť 4,5 l/100 km. Pri rozumnej jazde viete aj pri naloženom Renaulte Mégan Grandtour 1,6 dCi dosiahnuť priemernú spotrebu 4,5 – 5 l/100 km, v meste o čosi viac.

Záverečné „postrehovanie“

Predĺžený rázvor robí vrásky konštruktérom kvôli tuhosti karosérie. Auto mierne zavŕzga, keď skúsite zaparkovať na chodníku, dlhšia karoséria sa krúti viac, ako krátky hatchback. S tým majú problémy všetky automobilky, vrásky si nerobte. Pri jazde po dobrých cestách (kde na Slovensku?!) auto drží na ceste úplne v pohode. Trocha si zaskáče s prázdnym kufrom na rozbitých úsekoch, kde nedrží smer a treba korekcie volantom. Grandtour však nie je určený na športovú jazdu. Ak nebudete tlačiť na pílu, odmení sa vám vyrovnanými vlastnosťami a vašou spokojnosťou. Má aj svoje muchy, ale to asi máme každý. Nie je to nič, prečo by sme mali hľadieť na kombi verziu súčasného Renault Mégane cez prsty. Len tvrdím, že by mohol byť ešte lepší. Ale čo by sme mu potom vyčítali? Poznáte to, niečo sa vždy nájde. Teraz nebol dôvod hľadať to.