Zobraziť galériu

Volvo P1800

Volvo P1800 je považované za jedno z najkrajších áut švédskeho výrobcu. No nejde len o jeho krásu.

Krása je totiž veľmi subjektívny pojem. To, čo sa páči jednému sa vôbec nemusí páčiť iným. Síce existujú črty, ktoré vyhovejú väčšine, no ani samotná väčšina nemusí rozoznať krásu. Často je krása tam, kde sa väčšina ani nepozrie.

Volvo P1800 je však vo všeobecnosti prijímané kladne. Nielen pre svoj vzhľad, preto lebo je to kupé – čo je pre Volvo ozaj výnimočné, no tiež preto, lebo je vyrobené ručne, má svoje chyby, no napriek tomu dokáže voziť svojho majiteľa celý svoj život a nielen to. Pokojne ho môžete dediť z generácie na generáciu, tak ako viaceré ďalšie autá.

Cena starých áut postupom času stúpa. Mnohí tak chcú na starých autách zarobiť a darí sa im to. Keď sa spýtate veteránistu, prečo tú starú kraksňu už nepredal, môže vám tvrdiť, že jedného dňa získa na hodnote. V skutočnosti však cena, tak ako krása nie sú ozajstným dôvodom prečo obdivujeme staré autá.

Pravý dôvod je cit a ten najmä chlapi neradi dávajú najavo. Je to skrátka preto, lebo ten kus plechu, hrdze a problémov s kolesami nám prirástol k srdci, očaril nás. A čím viac problémov s ním je, a čím dlhšie ho máme v rukách, čím viac sa v ňom musíme hrabať, tým radšej ho máme. Prácou na ňom, opravami a časom, ktorý s ním v garáži trávime totiž na aute nechávame svoj odkaz.

Tak ako ho tam kedysi nechali pracovníci závodu, kde sa auto vyrobilo. Za každým škrabancom, každým úderom kladiva je skrátka príbeh.

John Patterson, muž, ktorý červené Volvo P1800 z roku 1966 vlastní, žije na súostroví Hawai. Vyrába hodinky vlastnej značky, ručne, a tak veľmi dobre chápe, že iba ľudské ruky môžu vyrábať originály. Jeho Volvo nie je ani rýchle, ani drahé. Podkapotou toto auto nikdy nemalo silné motory, nemá ani úžasné jazdné vlastnosti. Aj tak ho má rád, páči sa mu a má preňho skrytú hodnotu. Jeho príbeh stojí za pozretie.