22.07.2016

Máte dobré asistenčné služby? Naozaj? Ste si fakt istí?

Možno aj vy nemáte dobré skúsenosti po poruche auta, či po nehode. Ako sa o vás postarali „asistenčky“?

Mnoho motoristov necíti potrebu objednať si „navyše“ akékoľvek asistenčné služby pre svoje auto pre prípade poruchy, či nehody. Mnohí tvrdia, že veď majú aj tri: značkové asistenčné služby po kúpe nového vozidla, z havarijného poistenia (HP) vozidla a prípadne aj z povinného zmluvného poistenia (PZP). No ako sa ukáže, ak chcete niektoré využiť, býva to problém. Ešte väčší v zahraničí, ako doma na Slovensku.

Realita totiž býva iná, ako ustanovenia v zmluve. Z reakcií motoristov máme neraz pocit, že tu už nikto nič negarantuje. Aj keď to na papieri tvrdí. Lenže každé tvrdenie sa dá vysvetliť rôzne – a to nepoctivé asistenčné služby pre motoristov aj využívajú.

Marián Ürge pracuje v oblasti pomoci motoristom už desiatky rokov. Pozná motoristov, aj ich vďaku, keď im so svojimi spolupracovníkmi pomôžu. Neraz v situáciách, ktoré nastali, keď iné asistenčné služby zlyhali. Má mnoho konkrétnych príbehov zo života, ktoré ukazujú, ako nemyslíme vopred, že sa nám môže cestou niečo prihodiť. Rozhodli sme sa niektoré postupne uverejniť. No najskôr sme ho vyspovedali.

V čom vidíte hlavný problém, že sa motoristi v poslednom čase sťažujú na asistenčné služby?

Celý problém je v tom, že ľudia sú naivní a myslia si, že všetko čo sa týka asistenčných služieb majú hradené v PZP a HP. Pritom 99% motoristov nemá ani len základnú predstavu, ako funguje asistenčný produkt. Preto, keď sa im niečo stane, majú iba oči pre plač. Na Slovensku si ešte ako tak vedia poradiť, ale v zahraničí platíte za všetko a asistenčná služba Vás odvezie na najbližšie parkovisko, alebo do servisu. Na iné nemáte nárok. A treba zdôrazniť, že si ešte príslušná odťahovka nechá doplatiť za služby nemalé financie. Je to proste postavené na hlavu.

V zahraničí je bežné, že sú motoristi členmi automotoklubov, ktoré majú svojich „žltých anjelov“. Kluby máme aj u nás..., dokonca ich je viac

Pýtam sa aké automotokluby? Veď tu naozaj nič poriadne nefunguje. Len kde-tu. Aj tí čo sa tvária ako automotoklub, je iba odnož českých asistenčných služieb na Slovensku a robia presne to isté ako ich matky v ČR. Takže je to všetko na jedno kopyto. Tu nie je záujem pomáhať motoristom, ale naopak, motorista má len jednu povinnosť a to platiť a platiť. V zahraničí napríklad v Nemecku, kde je ADAC alebo v Rakúsku ÖAMTC, to funguje pomaly 100 rokov a tam si ani nikto nevie predstaviť, že by nebol členom klubu. Tiež sú tam limity a rôzne obmedzenia, ale funguje to.

Keď príde na lámanie chleba, motoristi zisťujú, že deklarované „služby“ sú viac na papieri, ako skutočné. To ich stojí neraz nervy a peniaze navyše.

Slovenský motorista je konzervatívny človek a nikdy nerieši „prevenciu “ svojho vozidla. Robili sme prieskum motoristov na vzorke 7 500 ľudí. A výsledok nás až zarazil, lebo 98 % motoristov odpovedalo v zmysle: „my máme všetko v PZP a nás odvezú aj z Mníchova do Bratislavy...“ Tie zvyšné 2 % motoristov odpovedali: „nám sa nikdy nič nestane“. Keď sa potom niečo stane a hlavne v EÚ, ľudia veľmi rýchlo vytriezvejú a čudujú sa, koľko peňazí ich to stojí.

Jeden príklad: Mali sme klienta v Toskánsku, pokazilo sa mu auto, volal na svoju asistenčku. Čudoval sa, že volá vlastne do Prahy. Ešte operátorke ani nepovedal kde je a čo potrebuje a už ho upozornila, že bude doplácať miestnu odťahovku. Miesto do originál servisu Škoda ho doviezli do nejakej garáže, lebo to je kamarát odťahováka a všetko ho to stálo 700,- eur. Inak mu nechceli vydať auto. Napokon sme ho odtiahli na územie SR. Toto je vytriezvenie slovenského motoristu v EÚ takpovediac „v priamom prenose“ a so zážitkom na celý život, keď sa mu pokazí auto. A to nehovorím čo napríklad s posádkou, ak je auto nepojazdné. To asistencia z PZP nerieši, ako ľudí dostať domov? Tých problémov je veľmi veľa, len sa o nich nehovorí. Ľudia, čo to zažili, nemajú potrebu sa „pochváliť“ zlými skúsenosťami, asistenčné spoločnosti mlčia, lebo je to veľmi dobrý biznis.


 

Robili sme prieskum motoristov na vzorke 7 500 ľudí. A výsledok nás až zarazil, lebo 98 % motoristov odpovedalo v zmysle: „my máme všetko v PZP a nás odvezú aj z Mníchova do Bratislavy...“

 

Tie zvyšné 2 % motoristov odpovedali: „nám sa nikdy nič nestane“.


Čo najviac motoristom prekáža pri „asistencii“ na diaľku?

Najčastejšie nedvíhanie telefónu práve vtedy, keď to najviac potrebujete, potom arogancia operátorov, absolútne neriešenie problému motoristu, ktorého nechajú napospas osudu a mohol by som pokračovať. Tých prekážok je veľa. Ako náhle chcete perfektnú službu a „otravujete“ viacnásobným vyžadovaním pomoci, stalo sa aj počas mojej prítomnosti, že asistenčná služba viackrát nezdvihla klientovi telefón. Potom človeče - staraj sa sám. Dobrý príklad je ako som už hovoril, s klientom v Toskánsku.

To bude asi prvý z prípadov, ktoré zverejníme. Ale v čom je vlastne problém? V zmluvách, peniazoch, alebo v systéme?

Problém je v tom, že motorista sa prioritne nezaujíma o to, čo mu dáva poisťovňa alebo maklér podpisovať na zmluve a hlavne nečíta tie malé písmenká. No ruku na srdce, kto to robí?? Nikto a potom to tak vyzerá. Samozrejme vo všetkom hľadajme financie.

Bolo by dobré, aby ľudia už konečne pochopili ako to funguje. Dnes prakticky každá poisťovňa na území SR je len dcéra nejakej matky, ktorá je v EÚ. Matka nariadi s kým budú vykonávať asistencie pre motoristov. Pritom všetky asistenčné služby, ktoré robia pre poisťovne v Slovenskej republike, sú v Prahe a odtiaľ to riadia. Majú zmluvy s odťahovkármi po celej SR a keď je problém, tak mu zavolajú a povedia, aké je  krytie klienta. Poisťovňa uhradí odťahovkárovi istú sumu. Napríklad do 55,- eur alebo 75,- eur alebo povedzme odťah do najbližšieho servisu. Keď ale odťahovacie auto najazdí viac kilometrov, tak to dopláca klient. A tam je pole neorané, lebo nikto neskontroluje odťahovej službe, za koľko a kadiaľ jazdí. Je to divočina na slovenský spôsob. A toto platí aj priamo v EÚ , kde tieto spomínané financie treba násobiť neraz aj krát desať. To si nikto neuvedomuje.

Ostanete s nepojazdným autom na diaľnici v Rakúsku? Polícia Vám ho dá nútene odtiahnuť, nemôžete počkať na nejakú asistenciu, kde by ste to mali aspoň čiastočne hradené. No a napríklad za 15 km odťahu zaplatíte 480,- EUR. Auto skončí napríklad na odpočívadle a ďalej to neriešia – odstránili prekážku z diaľnice a ich viac nič nezaujíma. Je to tak a to nehovorím o cenách v Nemecku alebo vo Francúzsku. Tam Vám naúčtujú úplne všetko, čo si len viete (a hlavne neviete) predstaviť: víkendy, nočné, sviatky a podobne. Nikto sa tam s vami nehrá. No a skúsili by ste to nezaplatiť! Buď Vám nedajú auto a veci, alebo sa môžete dostať až do väzenia. Nikoho nezaujíma motorista, ale len jeho financie.

Existuje riešenie, ako získať skutočné služby pri probléme?

Momentálne legálne neexistuje v rámci PZP alebo HP dosiahnuť nič. Všetko je postavené na biznise a zisku. Prečo by mali pomáhať vo veľkej miere motoristovi, keby z toho nemali zisk?? Poisťovňa dá svojej asistenčke raz za rok financie podľa počtu klientov v ich databáze a asistenčná služba – postaraj sa. Čudujete sa potom, že tie „uťahujú“ čo sa len dá, aby mali čo najväčší zisk? Potom to tak aj vyzerá.

Fungujete pod staronovým názvom – Žltý anjel. Nie je to zasa iba ďalšia iba deklarovaná „asistencia“, ale bez efektu?

Naše služby sú na Európske pomery veľmi lacné. Ľudia sú prekvapení, že to aj fakt funguje. Zaplatia si napríklad Dovolenku a keď majú nejaký problém, tak ich jednoducho naložíme aj s autom a odvezieme domov bez akýchkoľvek doplatkov. Je to možno prekvapujúce,ale funguje nám to od roku 2009 a ešte sa nestalo, že by sme niekoho nechali v probléme. To u nás jednoducho neexistuje. Budovanie značky je dlhodobá vec a zlé správy sa šíria rýchlejšie ako tie dobré. Klienta prekvapí, keď sa opýta, čo dopláca. Hovoríme mu: veď ste si už zaplatili poplatok, jediné čo môžete zaplatiť, je káva nášmu vodičovi. Toto je náš silný argument pre klienta.

 

Žltý anjel bola tradičná značka pomoci motoristov ešte v bývalom režime. Potom sa vytratili.

To je pravda. Žltý anjel vznikol v Nemecku, kde to začal používať ADAC. Potom tá značka zľudovela  a používajú ju všetky krajiny. V 70. rokoch ju začali používať aj v bývalom Československu a bola z toho tradícia. Prišlo rozdelenie SR a ČR a padol aj Žltý Anjel. Začali sme znova používať označenie Žltý Anjel Assistance len prednedávnom. V tejto branži síce robíme 25 rokov, ale každý nás vnímal ako pomoc pre kamióny. Preto bola lepšia zmena označenia a ľudia teraz vedia o čom to je. Motoristi nám postupne začínajú dôverovať stále viac. Hlavne tí, ktorí sa presvedčili, že naozaj fungujeme tak, ako to všade uvádzame. Netvrdím, že nerobíme chyby, ale snažíme sa, aby neboli. Získať si dôveru je ťažké. Viete, ani sa motoristom nečudujem, keď majú stále len negatívne skúsenosti. Chceme svoju prácu vykonávať profesionálne a poctivo. Inak sa to ani nedá robiť, ak si nechcete pokaziť meno a získať dôveru motoristov.

Komentáre k článku