Zobraziť galériu

Mercedes-Benz C 220d kupé
Zdroj: Jozef Vydra

Krásavice to majú ťažké – muži sa s nimi boja zblížiť. Neraz ich považujú len za pozlátko.

O céčkovom kupé značky s hviezdou v znaku by to mohlo tiež platiť. Lebo Mercedes-Benz aj v jeho prípade stavil na kartu s názvom elegancia. Čím dlhšie sme sa spoznávali, tým viac mi však prirastalo k srdce. To je nebezpečné, lebo v teste by sa mohli objaviť len samé pozitívne hodnotenia. V redakcii sa snažíme pri hodnotení áut odosobniť a zistiť čo najviac objektívnych vlastností.

V prvom rade sa zameriame na fakt, ktorý môže ovplyvniť rozhodovanie záujemcu o takéto auto. Volá sa to praktickosť a v prípade nového kupéčka ide o dva pohľady na vec. Takýchto áut len s jedným párom dverí už dnes veľa v ponuke výrobcov nenájdete. Hlavne v tých lacnejších segmentoch. Dôvod je jasný – rentabilita. Bolo by ich v ponuke viac - keby sa ich aj viac predávalo...

Mercedes však vie, že si to môže dovoliť. Nielen vzhľadom na záujem, ale aj preto, že sa to v prémiovom segmente športových kupé jednoducho nosí. Ale treba si za to aj čosi priplatiť. Raz darmo - exkluzivita dnes nie je zadarmo.

Je extra, nie je?

Vzhľad auta podlieha všeobecným predstavám o kráse. Hodnotiť dizajn je však vždy pomerne ošemetné, lebo je to dosť individuálna kategória. Mercedes-Benz C kupé možno nezaujme hneď na prvý pohľad. No stačí sa pozrieť druhý, prípadne tretí raz a padne do oka. Ťažko ho už odtiaľ dostanete. Má akýsi prirodzený talent na zaujatie, ako ma presviedčali záujmom aj mnohí „očumovači“, ktorých auto oslovilo, kdekoľvek som sa s ním vyskytol. Dobrá správa a body pre Mercedes: od jednoduchých hodnotení typu „môže byť“, až po „úžasné“ a „krásne“ som počul oveľa viac, prevažne pozitívnych prívlastkov.

Zdroj: Jozef Vydra

Zdroj: Jozef Vydra

No bodaj by sa auto nezapáčilo, keď dostalo AMG Line paket s mriežkou chladiča, ktorá pripomína vsadené diamanty. Aby som nezabudol: ako sa zvýrazni ženská nôžka v lodičkách – to je prípad 19 palcových, 14 lúčových strieborno-čiernych diskov kolies, spoza ktorých vykúkajú brzdové kotúče a strmene. K tomu ešte prirátajte znížený podvozok so systémom Agility Control, ktorý ešte viac (nielen) opticky „pritláča“ auto k zemi. Aj bez neho má kupé o 15 mm bližšie k zemi ako sedan. Nepodľahnite potom týmto zvodom.

Zvyšok je celkom uhladený, dizajnovo čistý, bez nejakých výrazných excesov. V zadnej časti zaujmú dve koncovky výfuku po stranách. Ale pozor, je to len kamufláž a imitácia. Výfukové potrubie vedie len na jednej strane a ústi do zeme. Nie je jediná vec, ktorá je iná, ako sa zdá. Na funkcii to ale nič nemení.

Nech sa páči, nastúpte

Po otvorení dverí zažijete do istej miery déjà vu: veď toto som už niekde videl! No jasné, predsa v sedane, alebo kombíku. Bolo by neefektívne a vrcholne nerentabilné urobiť úplne nový interiér. Takže podobne ako v dvoch ostatných verziách karosérie, aj v kupé sú príjemné a mäkké materiály. Takmer na chlp presná palubná doska a prístroje. Škoda len, že drevený obklad mal čiernu farbu – pôsobil totiž , akoby bol z plastu, čo podporovala aj štruktúra jeho povrchu. Možno by tmavohnedá viac zvýraznila jeho prírodný charakter. Druhé malé mínus.  Plusom však je, že sa v kabíne cítite celkom jednoznačne ako v Mercedese, teda príjemne a pohodlne.

Platí to aj pre nájdenie optimálnej polohy za volantom. Vďaka veľkému rozsahu nastavenia (hlavne volantu) si nájde miesto malý aj veľký, štíhly aj bacuľatý. Taký sa možno bude trocha sťažovať na „úzke“ bočné opory sedadiel a „krátke ruky“ pri dočahovaní bezpečnostného pásu, ale to nie je prioritne problém Mercedesu. Hoci na ten pás by sa podávač hodil aj tým s dlhými rukami, to je pravda. Pozícia B stĺpika trocha obmedzuje výhľad a kontrolu áut prichádzajúcich zozadu.

Pomerne nízka strecha spôsobí mierne rozpaky pri nastupovaní a predklonení sa v sedadle najmä vyšším, ale ak nemáte dva metre, viete sa za volant aj na vedľajšie sedadlo celkom dobre „upratať.“ Menšie dvojdverové štvormiestne kupé nie je nikdy plnohodnotné naozaj pre štyroch. Prednosť majú cestujúci vpredu. Na tých zadných je vďaka klesajúcemu oblúku strechy pomerne málo miesta nad hlavou. Na kolená nie je o nič viac. Pre deti však cestovanie bez problémov.

Ovládanie – klasika aj experiment

V športovo ladenej verzii ubrali konštruktéri z účinku posilňovača riadenia, čo považujem za dobré riešenie. Nezvýši to automaticky lepšiu spätnú väzbu medzi riadením a podvozkom, ale isté zlepšenie cítiť. Celkom ma nepresvedčilo ovládanie infotainment systému kombináciou otočného ovládača a dotykovej plochy na rozmernom displeji v strede palubnej dosky.

Zaujímavé riešenie, no tento experiment podľa mňa nie je celkom vydarený. Možno sa vám však bude páčiť viac, ktovie. Pozdávalo sa mi menu systému, i keď by sa dalo urobiť viac intuitívne. Obsahuje ale všetko, na čo si spomeniete. Mnoho z aplikácií je za príplatok, ale proti gustu nič nenamietam. Z príplatkových vecí oceňujem zvukový systém Burmester. Vďaka nemu sa auto vie premeniť (skoro) na koncertnú sálu. Povedané inak a stručne: hrá naozaj veľmi dobre.

Do kufra naložíte dosť

Objem 400 litrov je na typ auta pomerne veľkorysý. Pri otváraní nezavadzajú ukryté pánty. No keby stále nestačil, dlhšie veci preveziete po otvorení strednej časti zadných sedadiel. Otvor je však dosť malý, lyže tam odveziete, ale kam dáte druhý pár? Takže stačí (skôr treba) zatiahnuť páčku priamo z priestoru batožinového priestoru a sklopia sa operadlá zadných sedadiel. Nevytvoria síce schod, ale sú výrazne sklonené, na rovnú plochu zabudnite. Chcete ešte viac? Tak dobre – pod podlahou sú ešte nejaké (nie práve najmenšie) odkladacie priestory.

Ponuka výbavy navyše je bohatá

Samozrejme, že nielen pestrá, ale aj príplatková. Obmedziť ju vie asi len vaša ochota minúť ďalšie peniaze. Ale mnohé sú prínosom. Napríklad taký adaptívny tempomat vie nielen udržať vzdialenosť za autom, ale vás aj upozorní na rozdiel rýchlostí, keď sa blížite rýchlo k autu pred vami. Parkovanie výrazne uľahčuje 360 stupňový nadhľad vôkol auta, ktorý sa skladá zo záberov štyroch kamier. Keď už sa vám samostatné parkovanie zunuje, auto to vie urobiť za vás. Takisto dokáže nielen sledovať mŕtvy uhol, ale má aj brzdového asistenta a systém na udržiavanie v jazdnom pruhu. Patrí k tomu najlepšiemu, čo je momentálne k dispozícii. Plní si svoju úlohu vraj až do rýchlosti 200 km/h. Neviem posúdiť z dvoch dôvodov: po prvé sa na našich diaľniciach bežne nejazdí a po druhé keby aj, tak predbiehal by ma málokto... Pritom systém neustále nepípa a neotravuje.

Za kurióznu považujem až nadmernú citlivosť rozpoznávania zvislých dopravných značiek. Systém ich neraz vyhodnotil aj tak, že ich „prečítal“ aj z nálepiek, ktoré boli vzadu na nákladných autách. Teraz neviem, či za to chváliť, alebo naopak. Len to potvrdzuje rozlíšenie, ktorým auto disponuje.

Pod kapotou dieselový základ

Naftový štvorvalec s výkonom 125 kW (170 k) má krútiaci moment 400 Nm. Poháňa zadné kolesá cez deväťstupňovú automatickú prevodovku s meničom krútiaceho momentu. Vďaka tomu nemá auto žiadny problém ani s pomalým „plazením“ pri parkovaní. Pritom vôbec nebolo cítiť, že motor je najslabší v ponuke. Veď z pokoja na 100 km/h zrýchli za 7,5 sekundy. Stačí urobiť kickdown – teda tehla na pedál a ideme! Auto ide za plynom ako besné, samozrejme v rámci výkonových možností. Po voľbe režimu Eco sa situácia mení a reakcia na pohyb akcelerátora sa zrazu zdá byť v porovnaní s tým predchádzajúcim módom ťarbavá, mdlá. Ak máte viac „sily“ v pravej nohe, malo by sa to prejaviť na lepšej spotrebe. Ale ani v tomto prípade nie je auto slimák. Na plyn reaguje celkom rýchlo a zvykne sa „odpichnúť“ z križovatky medzi prvými. Ani diaľnica nie je problém. Skôr vás prekvapí slušne (až veľmi dobre) odhlučnenou jazdou a pohodlím.

Veľký priemer diskov, pritvrdený a znížený podvozok vďaka AMG paketu. To je kombinácia, ktorá výborne drží na dobrom povrchu, ale nechá pocítiť každú priehlbinku na ceste. Búchanie podvozka ale prišlo až pri naozaj „dračích dierach“ a prejazde železničného priecestia. Aj vďaka sériovým adaptívnym tlmičom, ktoré filtrovali, čo sa dalo.

Automat(ema)ticky, alebo ručne – je to na vás

Deväťstupňová automatická prevodovka neváha – radí. Tuším nenastala situácia, kedy by potrebovala „popremýšľať“, čože za stupeň tam má zaradiť. Mercedes si na softvérovom vyladení dal záležať. Vlastne v tomto smere nič nové. Prevodovka navyše preraďuje rýchlo a plynule. Ak chcete mať pocit moci, presnejšie ovládania, môžete použiť sekvenčné radenie páčkami pod volantom.

Dobre ste si všimli, že má auto 9 stupňov? Pred pár rokmi nepredstaviteľné, dnes bežná vec. Aj vďaka tomu ide kupé ako električka – plynulo zrýchľuje, pomaly neviete, kedy preradí , pritom drží motor s otáčkami na uzde. Tiež tomu môže auto vďačiť, že je tiché. Veď napríklad pri diaľničnom maxime 130 km/h má na 9. stupni len 1600 otáčok za minútu! Uf, poviete si, ale napriek prekvapujúcim číslam to pri ustálenej rýchlosti vôbec neprekáža a motor má dosť sily. Dokonca je to výborné pre nízku spotrebu. Ak by ste chceli motoru predsa len „uľaviť“ a podradiť, ôsmy stupeň znamená asi o 300 otáčok viac.

A ako sa správa na ceste kupé so zadným náhonom? Takúto kombináciu majú v hľadáčiku hlavne fanúšikovia športovej jazdy. Ktorí majú aj odvahu, hlavne skúsenosti a vedia, ako na to. Tí síce preferujú iné brutality pod kapotou. Čiže aspoň 6, ešte lepšie 8 valec s objemom okolo 3 litrov a poriadnym výkonom. Budete sa možno čudovať, no ani „malý“ naftiak nebol prekážkou. (Sám sa čudujem, že som to napísal, ale je to tak.) Hoci aj na suchom povrchu sa pri dobrej snahe podarí dostať auto do mierneho šmyku časťou dverí napred, lepšia zábava nastane, keď poprší... Ale pre bežné jazdenie auto drží skutočne výborne na ceste a ani snaha o prudkú zmenu smeru nepriniesla autu tendenciu vybočiť zo smeru. Aki, tak len tak, že stačí mierna „kontra“ a ide sa ďalej. Na poriadne vybláznenie by však bolo treba viac výkonu. S tým, čo sme mali k dispozícii, sme si najviac užili presuny po diaľnici.

Apetít, ktorý sa dá zvládnuť

V prípade tohto auta nepotrebujete voziť so sebou náhradnú autocisternu plnú paliva. Motor ale papá viac, ako sa píše na papieri. Poďme teda na spotrebu. Začneme tentoraz diaľnicou, kde pri 130-ke oscilovala v rozmedzí 6,6-6,9 litra na 100 km. Obmedzenie na 110 km/h znamenalo priemer spotreby 5,3. Medzimestské potulovanie si vypýtalo 4,9 a jazdy po meste 6,3-6,5 litra na 100 kilometrov. To sú hodnoty pri ustálených rýchlostiach. Celkom sme i to s auto užívali a ponúknutú dynamiku využili. Celkový mix sa dostal na 7,4 l/100 km. Podotýkam, že to všetko sú hodnoty na zimných pneumatikách.

Záver

Nuž čo ešte dodať? Veď asi všetko, čo bolo treba, už viete. Teda aspoň pár subjektívnych pohľadov nakoniec: Mercede-Benz C220d kupé patrí do kategórie „páčiacich sa“ áut. Či je aj krásne, nechám na vašom osobnom posúdení. Je to ďalšia, živočíšnejšia a dravšia možnosť výberu z triedy C. Jazdné vlastnosti sa budú pozdávať aj tým, ktorí (aspoň občas) poškuľujú po jazde, alebo aspoň pár úsekoch v „driftovom móde.“  Kupé vie naozaj jazdiť dostatočne športovo, motor s prevodovkou sú spárované veľmi dobre a ak cestujete najčastejšie sami, alebo vo dvojici, prekvapí aj dostatočne pohodlná, až komfortná jazda aj na dlhších tratiach. Len vzhľadom na veľké kolesá s nízkou bočnicou pneumatík by mali byť s kvalitným povrchom. Lebo inak pocítite tvrdší znížený podvozok. Ktorý (vás) však (po)drží aj tam, kde bežný vodič nebude skúšať integritu obsahu svojho žalúdka. Alebo aspoň premiešanie obsahu telesných tekutín.

Kupé v sebe má väčšinu plusových vlastností ďalších verzii triedy C. Jediným obmedzením je priestor pre cestovanie na zadných sedadlách. Na krátke vzdialenosti sa to dá, dlhšiu jazdu však neodporúčam. Iba ak pre deti, či adolescentov. To však nič nemení na fakte, že Mercede-Benz C220d kupé treba vziať do úvahy pri výbere dvojdverových prémiových športových áut. Bude podľa mňa veľmi vysoko v rámci top kandidátov.