Zobraziť galériu

Nové policajné plug-in hybridné Toyoty RAV4
Zdroj: Polícia SR FB

Európska únia nastavila podmienky, pri ktorých iné ako elektrické alebo plug-in hybridné autá nešlo kúpiť z eurofondov. Ako to teda je?

Polícia minulý rok vo veľkom prezbrojovala. Celkovo sa z eurofondov zaplatilo cca 760 nových vozidiel pre policajné zložky vrátane elektromobilov a 8 naftových dodávok. Väčšinu z kúpy tvorili plug-in hybridy (cca 600 áut). Ako informoval portál tvnoviny.sk, polovicu z plug-in hybridov policajti nenabíjajú a časť áut vykazuje extrémne spotreby. Ekologický zámer tak ide bokom a ministerstvo vnútra má s novými "eko" autami vyššie náklady, no zároveň autá vykazujú výrazne vyššie, než papierové emisie.

Primárnym dôvodom na zvýšené emisie a náklady na tankovanie pohonných hmôt súvisia s nedostatočne vybudovanou infraštruktúrou. Policajtom ešte na staniciach chýba 45 nabíjacích bodov pre dané vozidlá. Problémom však je, že autá bývajú využívané aj v náročnejších podmienkach, napríklad v službách, kde prakticky 24 hodín denne jazdia, pretože sú v stálej službe a iba rotujú posádky. To sa prieči s niekoľkohodinovým nabíjaním na stanici. Policajti tak aj tam, kde by nabíjať mohli, nenabíjajú, pretože na to nemajú čas. Celé to tak na prvý pohľad vyzerá ako eurofondový paškvil, kde európske peniaze opäť neboli využité efektívne. Kým si však politici a súčasné a minulé ministerstvo budú prehadzovať horúci zemiak zodpovednosti a mediálnej pozornosti, pozrime sa na to, ako sa približne 600 plug-in hybridných áut správa pri jazde bez nabíjania.

Nie je plug-in ako plug-in, alebo nie každý je bez zástrčky taký pažravý

Kým menšiu časť flotily nových plug-in hybridných vozidiel tvoria vozidlá BMW X3 plug-in hybrid a Kia Sportage PHEV, približne 400 automobilov tvoria plug-in hybridné Toyoty RAV4. Pri BMW a Kii platí, že keď auto nenabíjate, ich hybridné pohonné jednotky sa správajú prinajlepšom ako slabé hybridy - mildhybridné autá, ktoré si vedia pomôcť pri dynamike a decelerácii prítomnou elektrickou sústavou, no ich vplyv na zníženie spotreby sa bežne pohybuje okolo 0,5 l/100 km. Na druhú stranu majú tieto autá pár stoviek kíl navyše práve vďaka batérii, príslušenstvu a elektromotoru/elektromotorom, čo spotrebu v náročných podmienkach zhoršuje výrazne viac ako dokáže nenabíjaný systém ušetriť.

Prezídium policajného zboru uvádza, že 20% plug-in hybridných vozidiel v službách polície má enormne vysokú spotrebu až 21 litrov a 27% vozidiel má spotrebu od 8 do 10 litrov, pričom zhruba polovica vozidiel sa nenabíja. Ide teda o tých daných 48% vozidiel, ktoré majú spotrebu medzi 8 až 21 litrami. Práve tieto vozidlá sa teda nenabíjajú a jazdia nehospodárne.

Keď sa na to pozrieme skrz vlastnú skúsenosť s každým jedným plug-in hybridným vozidlom, ktoré policajti jazdia, na prvý pohľad je jasné, že nákup vozidiel mal svoje úskalia, no tieto úskalia sa policajtom podarilo ešte zvýšiť nesprávnym rozdelením vozidiel medzi jednotlivé oddelenia. Ak by sa pri rozdelovaní vozidiel medzi útvary dbalo aj na reálne schopnosti a parametre nakúpených vozidiel, ani v prípade nenabíjania polovice áut by spotreby nemuseli byť také vysoké. Zo 600 áut je totiž cca 400 áut modelov RAV4 plug-in hybrid. Je nepochybné, že v náročných podmienkach bez nabíjania v policajnej službe žerú viac ako 1 liter na 100 - ako to majú zapísané v papieroch, no aj tak je vinníkom takto vysokých spotrieb skôr nenabíjanie a nesprávne používanie vozidiel. Správnou kombináciou hybridných a čisto elektrických vozidiel v službe a správnym nasadením na útvary by sa aj bez dobudovanej infraštruktúry a so zohľadnením náročných podmienok dala spotreba benzínu výrazne okresať. 

RAV4 s plug-in hybridným pohonom v mojom teste bez nabíjania jazdila v priemere za 7,1 l/100 km a to aj s ťažkou (takmer policajnou) nohou a s vysokými priemernými rýchlosťami i náročnými jazdami v teréne. RAV4 totiž po vybití batérie nefunguje ako pri najlepšom mild-hybrid s ťažkou baterkou, ale funguje ako full-hybrid s ťažkou baterkou. Výsledná hmotnosť RAVky však nie je taká výrazne vysoká, to v kombinácii tvorí predpoklad na úspornú prevádzku aj bez nabíjania. I keď je nepochybné, že v takomto prípade by bolo omnoho efektívnejšie nakúpiť full hybridné RAVky, tie však EÚ nepovažuje za dostatočne ekologické.

Ani Sportage v testoch nevykazuje spotreby nad 10 litrov pri jazde bez nabitej baterky a rovnako tak najväčšia a najťažšia, a úprimne povedané aj tak trochu generačne staršia, X3 30e. Jej spotreba bude v prípade náročného využívania najväčšia, pretože aj s pravidelnejším nabíjaním toho neprejde v EV režime veľa a v priemere papá zhruba toľko, koľko RAVka bez nabíjania (v závislosti od najazdených kilometrov). Je to jednoducho starší hybrid, ktorý je osadený vo veľkom ťažkom aute a navyše podporuje len slabé nabíjanie výkonom 3,7 kW.

21 litrov teda musí vykazovať auto, ktoré má alebo problém, alebo je neustále vyťažované na maximum svojho výkonu a to znamená, že obdobnú spotrebu by vykazovalo aj auto so spaľovacím motorom, no možno by nemalo 21 litrov, možno 20,5 litra... v prípade silného naftového motora by to mohlo byť 16 litrov (napríklad). Lebo presne o to ide.

Masívny nákup elektrických a elektrifikovaných vozidiel znie krásne a prísľubne, no tak ako opakujem v každom teste, platí, že elektrifikované auto nie je jedna záplata na všetky typy dier. Do ich využívania je potrebné vkladať rozum a skúsenosti a nemyslím si, že jedného alebo druhého bolo pri nákupe a pri následnom využívaní týchto áut dostatočné množstvo.

Celkovo z daného nákupu už na začiatku vyplývalo, že množstvá a typy áut vyberal niekto, kto mal obavy z nasadenia plne elektrických áut a kúpil ich len naozaj minimum. Lenže v náročných podmienkach neustálej služby je aj podľa skúseností zo zahraničia absolútne najúspornejším a najlepším eko riešením práve elektromobil v spolupráci s nabíjacou kartou, s ktorou ho možno nabiť prakticky kdekoľvek. Autá na oddeleniach jednoducho nenajazdia ani za celodenné služby toľko kilometrov, aby to predstavovalo problém, navyše, elektrické autá možno nabiť vysokým výkonom za krátky čas na ďalší solídny dojazd. Často výrobcovia uvádzajú, že za 10 minút sú schopné elektromobily získať cez 100 km ďalšieho dojazdu (alebo za polhodinu ďalších reálnych cca 300 km). A akokoľvek sa môžu policajti tváriť, že s autami lietajú hore dole a nemajú čas, minimálne takéto cik pauzy by robiť dokázali a oni ich aj robia. Celkom iná vec je, že tieto autá majú naozaj masívny výkon - ako som písal tu, a keď tomu dávate "knedlík" aj keď nemusíte (čo na uliciach a cestách vidno každý deň), spotreby idú hore.

Sieť rýchlonabíjacích staníc sa rozširuje a ak by sa každé jedno auto umiestňovalo s citom, policajti by disponovali nabíjačkami a väčším množstvom čisto elektrických áut (aj v kombinácii s fullhybridmi tam, kde sieť nabíjačiek nie je dostatočná, ani infraštruktúra na staniciach nabíjanie neumožňuje, či sú autá v celodennej nepretržitej službe), výsledok by bol nielen menej minutých peňazí na pohonné hmoty, no tiež veľká reklama pre elektrifikáciu.

Takto je to celé len na smiech a je to doslova voda na mlyn pre odporcov elektrifikácie a elektromobility ako takej. Kde nastala chyba? Nepochybne pri výbere vozidiel a ich druhov pohonov. Iba čiastočne za to môže EÚ a jej pravidlá pri eurofondoch (EÚ má právo nastaviť mantinely, aj v nich sa však dá hrať rozumnejšie, ako sme to urobili my). Z väčšej časti za to môžu tí, ktorí autá vyberali. Ďalšia chyba sa stala pri nasadení na útvary, ďalšia chyba pri nasadení na útvary bez v predstihu vybudovanej dostatočnej infraštruktúry a ďalšia chyba trvá dodnes - neadekvátne využívanie daných vozidiel a nedostatočné využitie ich potenciálu. To súvisí s nedostatkom školení posádok a nedostatkom kontroly využívania daných áut. No a potom už len stačí postaviť sa pred kameru a zahlásiť, že časť áut má spotrebu až do 21 litrov na sto. A hádajte čo si z toho odnesie bežný človek - bude mať dôkaz, že elektrifikované autá nefungujú a EÚ je úplne zlá. A to je ďalšia chyba a značná nespravodlivosť.