TEST: Toyota C-HR 1,2 – japonský samuraj z Hviezdnych vojen
Netradičné tvary, neopozeraný vzhľad – päťdverový crossover, ktorý zvonka vyzerá ako trojdverové kupé.
Toyota predstavila na svoje pomery až priveľmi odvážny model. Dizajnéri na začiatku nakreslili tvary nového crossoveru. Toyota C-HR bola najskôr kupé, pár zadných dverí dostala až dodatočne. To vtedy, keď konštruktéri vymysleli, ako vyrobiť to, čo bolo na papieri.
Na okolie pôsobí ako magnet. Obzerali sa za ním všetci už pri jeho premiére na ženevskom autosalóne v roku 2016. Dávno tu nebolo auto tejto značky, ktoré by tak výrazne pútalo pozornosť verejnosti. Toyota od začiatku zdôrazňovala, že kompaktný crossover chcela urobiť po svojom. Preto ponúkla naozaj futuristický dizajn a tiež možnosť hybridného pohonu, ktorý je pre Toyotu typický. Mali sme v redakcii aj túto verziu, no najskôr k nám zavítala klasická verzia s benzínovým motorom pod kapotou. Napriek tomu pripomína auto, ktoré akoby si odskočilo z nakrúcania sci-fi filmu.
Toto auto nie je len odvážne. Je to doslova extravagantný kúsok, ktorý ihneď zaujme. Je na prvý pohľad ľahko identifikovateľný, nepomýlite si ho so žiadnym iným modelom. Hoci vzdialene pripomína istý model inej japonskej značky. Toyota však išla v dizajne ešte ďalej a priniesla celkom iné riešenie. Je mi sympatická odvaha japonských dizajnérov urobiť auto, ktoré každý veľmi dobre pozná už na prvý pohľad.
Napriek svojmu vzhľadu, či skôr vďaka nemu však auto má aj svoje slabiny. Jednou z nich je výhľad zo zadného radu sedadiel. Zadná časť kabíny pôsobí temno, má malé okná, vysoko zdvihnutú ich spodnú časť, masívny zadný stĺpik a tmavý strop. Na niekoho pôsobí až klaustrofobicky. Priestoru na nohy je dosť a pre pasažierov do výšky 180 – 185 cm je stále dosť miesta aj nad hlavou.
Dva tromfy v rukáve
Toyota C-HR má dve silné stránky. Jednou z nich, ktorá je rozhodujúca z pohľadu bežných zákazníkov, je dizajn. Toyotu dlhodobo kritizovali za jej konzervatívny až nudný vzhľad svojich áut. Asi aj preto sa jedného dňa niekto poriadne, ale naozaj veľmi naštval a vymyslel C-HR. Dizajn je naozaj dosť odvážny, ale ako ukazuje záujem o auto, je úplne iný, než na čo boli zvyknutí a ľuďom sa páči. Hoci v sivej farbe auto veľmi nevyniká, vybrať je možné napríklad aj dvojfarebné varianty vo výbave Dynamic. Pravdou je, že japonský crossover je ťažko prehliadnuteľný.
Predná časť má výrazné črty, ktoré charakterizujú súčasné modely Toyoty. Pretiahnuté svetlomety opticky prepojené v strede lesklým plastom. Predný nárazník je tvarovaný výrazne agresívne, ukrýva hmlové svetlá. Autu dodávajú svalnatý vzhľad do bokov vystúpené a mohutné blatníky. Z profilu zaujme klesajúca strecha. Mohutný C-stĺpik a skrytá kľučka zadných dverí vytvárajú dojem, že sa vznáša na zvyškom karosérie. Na vrchnej časti piatych dverí je veľký spojler. Spolu s odtrhovou hranou veka batožinového prietoru a LED zadnými svetlami vytvárajú nezameniteľný rozpoznávací tvar modelu.
V kabíne získate rýchlo pocit, že to je najkvalitnejšia a najzaujímavejšia Toyota posledného obdobia. Nízka stavba palubnej dosky podporuje pocit nadhľadu. Do priestoru vytŕča len výrazný displej multimediálneho systému s uhlopriečkou osem palcov. Na prvý pohľad sa zdá, že bude pri šoférovaní zavadzať. Praktická skúsenosť spoza volantu to nepotvrdila. Na zadných sedadlách auto pripomína klasický kompaktný hatchback. Podporuje to aj batožinový priestor s objemom 377 litrov.
Silný argument prichádza odspodku
Druhou silnou stránkou auta je výborný podvozok. V tomto prípade jednoznačne platí, že je rýchlejší, ako motor. Práve poriadne výkonný motor by autu určite vôbec neuškodil a C-HR by silnejší agregát pod kapotou bez pochýb zvládlo. Novú podvozkovú platformu TNGA navrhli nielen s dôrazom na modularitu, ale aj na jazdné vlastnosti áut.
Nielen v prípade C-HR to znamená nízke ťažisko. Architektúra platformy totiž umožňuje usadiť komponenty nižšie ako doteraz. V prípade C-HR sú výsledkom veľmi agilné jazdné vlastnosti, ktoré u auta s vyššou stavbou karosérie môžu prekvapiť. V zákrutách sa crossover nakláňa iba minimálne. Pozoruhodne tomu nepomáha tvrdé nastavenie podvozku, lebo auto zostalo príjemne komfortné.
S nerovnosťami si C-HR poradilo výborne. Dôvod je v riešení podvozka. Predná náprava má tradičné vzpery McPherson, vzadu však nie je jednoduchá náprava, ale lichobežníkové zavesenie. Aj vďaka tomu bolo auto vybavené osemnásťpalcovými kolesami pohodlné a od podvozka sa neozýval žiadny hlasný buchot. Našiel som však aj jednu vec, s ktorou sa dizajnéri, či konštruktéri nezvládli popasovať
Pod kapotou malý objem
Motor s technológiou priameho vstrekovania paliva D-4T a variabilným časovaním ventilov VVT-i je preplňovaný jedným turbodúchadlom s nízkou zotrvačnosťou a s medzichladičom stlačeného vzduchu. Podľa vzoru iných motorov má oddelené chladiace okruhy pre blok a hlavu valcov. Znižuje to teplotu v spaľovacej komore, kým blok valcov je pre zníženie trenia ohriaty viac.
Za pozornosť stojí aj schopnosť motora pracovať nielen v tradičnom Ottovom cykle, ale prejsť aj do Atkinsonovho cyklu. Deje sa tak pri veľmi nízkom zaťažení. Výsledkom by mala byť nižšia spotreba. Mala by, ale nie je taká, ako by ste si predstavvovali...
Takže čo prekvapí, to je spotreba. Pri pokojnej jazde ukazoval palubný počítač spotrebu okolo šesť litrov na 100 kilometrov. Na diaľnici sa ale veľmi často dostanete nad osem litrov. Pomerne vysokú spotrebu malo auto aj v meste.
Ak ste naučení jazdiť dravšie a dynamicky, upozorňujem, že dynamika auta je iba priemerná, nezodpovedá dravému vzhľadu auta. Do dvoch tisíc otáčok sa toho veľa nedočkáte, rovnako tak po vytočení nenájdete žiadnu výkonovú špičku. Červené pole sa začína už pri 5500 otáčkach. Toyota to vysvetľuje charakterom motora, ktorý má byť ladený najmä na úspornosť, nie na športovú jazdu. Potešil ma fakt, že sa motor dodáva bez štart-stop systému. Nezvyčajná vec v dnešných časoch, ale mne sa to páči!
Motor ponúka výborné odhlučnenie. Pri rýchlosti 130 km/h má motor na šiestom prevodovom stupni len 2800 ot./min a do interiéru preniká od motora iba minimálny hluk. Je pritom príjemne pružný a má dostatok výkonu aj pre rýchle cestovanie po diaľniciach, či na rýchlejšie zvezenie po okresných komunikáciách. Výkonu však v žiadnom prípade nemá na rozdávanie. Pri plnom zaťažení mu už v mierne kopcovitom teréne dochádzal dych.
Fajnová vychytávka
Nie všetky asistenčné systémy prinášajú to, čo by sme si od nich želali. Vodiči začiatočníci však isto ocenia možnosť aktivovať špeciálny režim iMT. Funguje nielen pri podraďovaní, kde zaraďuje jemný medziplyn, aby autom netrhalo ani pri prudkom a necitlivom uvoľnení spojkového pedála. Môže sa stať, že pri rozbiehaní pridáte málo plynu. Vtedy elektronika zvýši otáčky, aby motor nezhasol. Jazda je tak oveľa plynulejšia.
Záver
Toyota má s C-HR smelé plány. Auto stojí zhruba uprostred medzi modelmi Auris a RAV-4. Jej dĺžka totiž zodpovedá kompaktnému hatchbacku Auris, ale rázvor sa blíži k SUV RAV4. Nemá byť iba doplnkom v ponuke modelov, práve naopak – jedným z nosných typov značky. Doterajší záujem o auto naznačuje, že by to mohla byť pravda. Toyota C-HR je totiž nielen imidžová záležitosť, ale tiež prekvapujúco praktické auto.
Toyota C-HR je práve ten typ auta, od ktorého vodič môže očakávať správny mix stále solídneho pohodlie aj na pomerne veľkých 18 palcových kolesách, s nadpriemernou istotou v zákrutách. Nepreháňam pri tvrdení, že tento japonský crossover jazdí ako klasický hatchback.
V zákrutách sa nenakláňa a ľahký motor nad prednou nápravou mu pridáva na obratnosti. K väčšej radosti z rýchlych kľukatých serpentín však chýba výkon pod kapotou a viac elánu v najvyšších otáčkach. Inak je to zjav, na ktorý môžete pokojne vsadiť, napriek jeho futuristickým tvarom.
|
Komentáre k článku