Zobraziť galériu

Mercedes A 180
Zdroj: Ján Hargaš

Kupuješ základný motor? Čo si sa zbláznil? Pri Mercedese to však obvykle neplatí.

Základný motor býva často ponukou orientovanou skôr na víkendových vodičov, respektíve na firmy, ktoré potrebujú autá, no zároveň potrebujú šetriť. Zamestnanec potom dostane auto, ktoré neťahá, trasie sa a on ho potom môže adekvátne nenávidieť.

Pri Mercedese, konkrétne pri kompaktných Mercedesoch je však základný motor zároveň najpopulárnejší. Zvoliť si môžete z plnej palety agregátov, no len málokto siahne po motorizácii vyššej ako 180 respektíve 180d. V nedávnej minulosti to bol práve naftový variant, ktorý viedol rebríčky popularity, teraz sa to obracia a obzvlášť pri hatchbacku je populárnejší benzínový variant.

Práve benzínové motory prešli pri nedávnom facelifte vylepšením. Stali sa mild-hybridmi. 48 Voltová architektúra, k tomu rýchle reštarty motora a výpomoc elektromotorom pre spaľovací motor.

Kombinácia 1,34 litrového motora, pochádzajúci zo spoločného Renault – Mercedes vývoja, s hybridom, ktorý sa dá označiť ako mercedesácky je zaujímavá. Renault pri tomto motore zvolil jednoduchší a lacnejší mild-hybrid. Tu ide o silnejší doping elektromotorom. Elektromotor ponúkne dodatočných 14 koní a nejaké tie ňútnmetre krútiaceho momentu. Sprvu som preto nabral dojem, že je to pomerne nepresvedčivé auto s výkonom 160 koní. Nie, verzia 180 má 100 kW, teda 136 koní a krútiaci moment 230 Nm. To znie ako prijateľná porcia. V kombinácii s elektromotorom to znie možno ešte lepšie. A skutočne, mild-hybrid autu svedčí. Dvojspojka je s ním rozumnejšia, štart-stop sa upokojil, všetko je akoby vyhľadené, rozumnejšie a rýchlejšie. Pri malých motoroch je mild-hybrid často skutočným vylepšením a zvýšením kultúry chodu, no a tu je to platné do bodky. I keď je obvykle cieľom papierové zníženie spotreby, v Áčku je zreteľné aj v reálnych jazdných podmienkach. S autom som sa nijako zvlášť nepáral, jazdil som prevažne ostrejšie mierne nad limit a priemerná spotreba bola 6,2 litra na 100 km. Pokojnejšie jazdenie s ľahšou nohou na diaľnici znamenalo v mojom kombinovanom cykle spotrebu 5,7 litra. V letnom teplom počasí v kilometroch v pomere 50% diaľnic, 40% okresiek a 10% percent tvorila jazda mestom. Jazda mestom spotrebu prakticky nezvyšuje, jedine dlhšie kolóny, či veľa krátkych jázd so studeným motorom.

Pri meraní pružnosti som sa primárne venoval jazde s vyšším zaťažením. Obvykle meriam pružnosť so 100 kilami na palube, tentokrát bolo gro merania s hmotnosťou cca 250 kg. Výsledkom bolo pružné zrýchlenie zo 60 na 100 km/h za 6,88 sekundy, z 80 na 120 km/h za 9,55 sekundy. Vyššia hmotnosť zaútočila na dynamiku tam, kde má motor slabinu už papierovo – vo vrcholnom výkone. Ten je v porovnaní so silnejšou verziou 200, ktorá disponuje rovnakým motorom o necelých 30 koní nižšia, takže sa niet čomu čudovať, že prekonanie hranice 100 km/h už auto s takou záťažou spomalí. Aj tak treba uznať, že i s plne naloženým autom auto vie aj predbiehať, no vlažnejšie ako keď je v aute iba vodič. V prípade prvého šprintu je pozorované spomalenie o cca 8-9 desatín, v prípade druhého o 1,2 až 1,4 sekundy. V preklade – s jedným vodičom je auto dostatočne rýchle na to, aby patrilo tesne pod priemer moderných áut na trhu.

Mercedes Triedy A pri facelifte získal najmä nové motorizácie, zopár detailov, nejaké tie nové farbičky a zmien sa dočkali i cenníky a doplnky. Nič zásadné sa nedeje, nakoniec auto vyzeralo dobre aj predtým, vyzerá dobre aj dnes. Silné svetlá s matrix funkciou sú v tejto triede už štandardom, nie každý ale dodá v tejto triede svetlá tak kvalitné a schopné ako MB.

Schopnosti sa nedajú uprieť ani systému MBUX. I keď je v prípade Áčka osadený na menšom displeji a digitálnom prístrojovom štíte, systém funguje spoľahlivo a iba raz sa mi stalo, že sa veľmi usilovná zadná kamera pri cúvaní neotvorila. Nejde o hardvérový problém, skôr systém mal už tých mojich krátkych trás v horúčavách nejako priveľa... Inak všetko fungovalo ako malo, vrátane bezdrôtového CarPlay. Potešujúce je, že aj keď A-čko dostalo nový volant, zachováva si veľa fyzických tlačidiel. Napríklad v ňom môžete to, čo v BMW už nie – vypnúť svetlá na priecestí. V BMW najnovších edícií musíte vypnúť motor, stretávačky jednoducho nevypnete inak. Systém to nedovolí. Tu silné svetlá pokojne na priecestí vypnete a uľavíte ostatným čakajúcim na opačnej strane trate. Rovnako tak tlačidlami ovládate vzduchotechniku a mnohé ďalšie. Zaujímavé je, že hneď pod štart tlačidlom máte tlačidlo na deaktiváciu systému štart-stop. Máte pritom mild-hybrid, kde štart-stop funkcia vôbec neobťažuje, keďže štarty sú naozaj takmer neciteľné a veľmi rýchle. Tlačidlo tu ale je, ak by ste napríklad v kolóne považovali za vhodné nechať motor bežať a napr. chladiť v plnej intezite kabínu (a žrať pritom palivo).

Na pocite lacnosti z palubnej dosky sa ale nezmenilo nič. „Pero“ ovládania automatickej prevodovky je stále z výpredaju, výduchy ventilácie stále vrzocú, klavírovému laku na stredovom tuneli stačilo 9-tisíc km, aby bol krásne doškriabaný. Ešteže tie kľuky dverí držia dobre napriek neobvyklému tvarovaniu.

Auto malo športovú výbavu AMG Line, ktorú pri tomto motore nepovažujem za tú najvhodnejšiu, lacnejšia Progressive má väčší zmysel. AMG by som dal k aspoň 200-vke, ale čo ja o tom viem, pravda.

Výbava zahŕňala aj sedadlá s tkaninou ala Alcantara, s červenými pruhmi a so zabudovanými opierkami hlavy. Viem, že toto auto nie je pre postavy mojej výšky, no aj tak by som čakal trochu viac solidarity s vyššími. Hlavová opierka mi končila na úrovni krčnej chrbtice, náraz zozadu by asi bolel viac, než s normálnou opierkou. 

V aute sme sa viezli aj piati, no o pohodlí nie je reč. Zapnúť si pás v takom prípade je naozaj ťažké. Ako inak, aj tento výrobca šetril na upínačoch pásov, tie sú veľmi nízko a budú vás dobre tlačiť do zadných partií – ak budete vzadu traja. Batožinový priestor ponúka papierovo necelých 400 litrov a naozaj je adekvátne priestranný. Aj nové Áčko patrí do generácie hatchbackov nižšej strednej (prémiovej) triedy, ktoré rozmerovo medzigeneračne narástli a je to dobre.

Voči AMG Line mám ešte jednu výčitku. Auto je s ňou o kus bližšie k zemi. Áčko samotné robí pre dobrú spotrebu aj nemožné, napríklad je nemožne nízko, ale AMG Line je v takej výške, až mu robia problémy aj spomaľovače. Cez tie treba jazdiť ako s SL-kom, inak si šuchnete spodok. A to platí aj pri parkovaní k obrubníkom. Au... Pozor na to. Problematické je následne aj nastupovanie a vystupovanie. Skúste v aute odviezť babku a určite sa vám poďakuje, no ak má problém s kĺbami, nabudúce sa pred cestou s vami rozcvičí, či nadopuje...

Stručne a skrátka, takto konfigurované Áčko nie je práve rodinným autom. Na to slúži Trieda B, aj tak ale platí, že Áčko vie byť univerzálnejšie a je celkom zbytočné dávať mu športový punc, keď naň nemá ani výkon, ani podvozok (vlečka s torznou tyčou). Jazdí dobre, naozaj dobre vzhľadom na uvedené. Ani väčšie nerovnosti ho nerozhodia viac ako autá s multilinkom a tvrdším podvozkom, za to má uznanie. Rovnako má uznanie za množstvo výbornej techniky na palube. Slabinou je AMG Line v kontraste s motorizáciou, darmo si turbo zreteľne odfukuje počas bežnej jazdy (znie ako z Fast and Furious). Slabinou je slabší interiér, ktorý je síce pekný, ale trojcípa hviezda si pýta viac. A po x-tom teste auta s týmto novým dotykovým volantom prehlasujem, že ani prax a pravidelné cvičenie jemnej motoriky z volantu nerobia dobrý volant. Toto nie je cesta.

V sumáre – Áčko je faceliftom lepšie. No nemôže za to nový volant, ani nejaké tie opcie, ale mild-hybridný motor. Ak nepotrebujete výraznú dynamiku, A180 jej dá aj tak viac, než čakáte od základu. Dá vám tiež výbornú spotrebu a slušnú cenu, na to, že kupujete Mercedes. Len si dobre rozmyslite, či vám ten AMG paket naozaj treba. Auto síce opeknie, ale veľa tiež stratí. 7 z 10.