TEST: Suzuki Swift 1,0 BoosterJet – malý, mrštný, zábavný
Nie, to nie je celá charakteristika, ako by sa zdalo. O tomto aute sa dá povedať oveľa viac.
Základná filozofia Suzuki je v prípade modelu Swift ponúknuť malé, ľahké a obratné auto s jednoduchou technikou a dostupnou cenou. To Swift spĺňal už aj v predchádzajúcich generáciách. Nový model zostáva verný tradícii – a prináša niečo navyše.
Na prvý pohľad vidno, že je to Swift, zároveň hneď aj to, že je iný, ako dve predchádzajúce generácie. Že v niektorých rozmeroch čiastočne povyrástol oproti predchodcovi, sme už spomínali. Swift nie je veľké auto, veď patrí do kategórie malých áut. Teraz ešte viac, lebo je o 15 milimetrov kratší ako predchodca. Má však o 20 milimetrov väčší rázvor a hoci je aj o 15 mm nižší, je o 40 milimetrov širší. No, dosť už vyratúvanie rozmerov.
Dôležité je, ako dizajnéri urobili nové auto, ktoré nasleduje pôvodnú DNA prvého modelu v rade. Auto je teraz priestrannejšie v kabíne, kde zo zväčšeného rázvoru profitujú hlavne cestujúci na zadných sedadlách. Ešte nikdy nebol Swift taký priestranný vzadu, ako teraz. Má pritom lepšie jazdné vlastnosti. Pomohli tomu kolesá skoro v rohoch karosérie a hlavne nižšia hmotnosť. Vďaka novej platforme HEARTEC má Swift až o 120 kg menej. To s nižším postojom a ťažiskom a vyššou tuhosťou karosérie sú dobré predpoklady na „motokárové“ jazdné vlastnosti.
Nový Swift tak trocha pripomína súčasným modelom ikonické, pôvodné Mini. Bacuľatá karoséria, väčšia šírka auta, krátke previsy karosérie a zaujímavé reflektory robia z toho auta veľmi zaujímavú kombináciu. Na prvý pohľad je to „mestská motokára“. Čo nie je hanlivé označenie, iba konštatovanie. Swift sa už v minulosti osvedčil ako predovšetkým mestské auto. Tentoraz ku všetkým iným prívlastkom pridal ešte jedno – komfortné.
Tomu zodpovedajú aj pomerne výrazne mäkké a poddajné hlavne predné sedadlá. Aj vďaka nim odfiltruje spolu s veľmi príjemne naladeným pružením všetky nerovnosti a nástrahy mestských ciest. Odľahčenie auta totiž umožnilo použiť výrazne mäkké pruženie. Bez ujmy na dynamických schopnostiach predchodcu. Swift sa síce v zákrute nakloní a ak naďabí na nerovnosť podkladu, aj sa zavlní. Veľmi rýchlo sa však upokojí a vďaka dosť širokému rozchodu pekne vykrajuje jednu zákrutu za druhou.
Tam vás však mäkké sedadlá veľmi nepodržia. Sú totiž stvorené pre komfortnú, pohodovú jazdu v meste. Ak chcete nový Swift so športovým naturelom, teda tvrdším podvozkom a pevnými sedadlami, počkajte si na verziu Sport. Tá nová má byť vraj podľa posledných informácií nielen „sporty“, ale vraj doslova „sport“. Čiže z akoby športového auta má byť ozajstný športiak. No, uvidíme čoskoro.
Batožinový priestor oproti predchodcovi narástol z pôvodných 211 litrov o 54 na súčasných 265 litrov. Obetoval tomu aj rezervu. Po sklopení operadiel zadných sedadiel sa zväčší na 579 litrov, ale v kabíne zostane výrazný schod. Maximálna kapacita je 947 litrov – dosť, ale chladničku tam nepreveziete – no iba ak príručnú. Čo by ste však chceli od malého auta? V prvom rade príjemnú cenu.
Začiatok cenníka je veľmi zaujímavý – necelých desať tisíc. No ak chcete napríklad nielen výškovo, ale aj pozdĺžne nastaviteľný volant, treba siahnuť po najvyššej výbave GLX, ktorú sme mohli vyskúšať. Nielen v Suzuki to tak je, že ak chcete lepšiu výbavu, treba ísť do drahších verzií. Rovnako je to aj v prípade automatickej prevodovky. Ak teda nerátame CVT, ktorá je dostupná aj pre slabší atmosférický motor.
S tou dostupnosťou to však v tomto prípade je inak. Vzhľadom na malé rozmery je testovaný Swift z cenníka modelu najdrahší za 15 299 eur. Jediný príplatok je 400 eur za metalízu. Automatickú prevodovku však v inej, ako najvyššej výbave do Swifta nedostanete. Za svoju cenu ponúka ale množstvo výbavy. Výbavou testovanej najvyššej verzie v ponuke totiž konkurenciu minimálne nielen dobieha, ale v mnohom aj prekonáva. Okrem Full-LED svetiel s automatickým prepínaním má aj cúvaciu kameru, navigáciu, adaptívny tempomat s obmedzovačom, 4,2 palcový farebný displej v prístrojoch. Nechýba asistent rozjazdu do kopca.
Pokročilé asistenčné systémy zastupuje núdzové automatické brzdenie. Funguje v troch stopňoch – najprv upozorní a pípne a zabliká, potom sa pripraví na brzdenie a až keď vodič nereaguje, začne brzdiť. V preplnených mestkých uliciach však veľmi často reaguje aj na zaparkované autá a „robí paniku“ Naopak asistent sledovania jazdného pruhu pri prekročení čiary iba pípa, ale nezasahuje do riadenia. Ešte nesmieme zabudnúť na 16-palcové zliatinové, v našom prípade leštené disky, LED svetlá nielen vpredu, ale aj vzadu a ku komfortným prvkom treba zarátať tiež bezkľúčové odomykanie a štartovanie a zatmavené (dymové) zadné sklá
Jednolitrový turbomotor má slušný výkon. Dynamika auta s litrovým trojvalčekom je veľmi slušná. Už na začiatku rozsahu má dobrý záťah, ktorý sa postupne zlepšuje a naplno to „rozbalí“ pri vyšších otáčkach. Za raritu považujem v tejto triede brzdovú sústavu. Je nastavená na oveľa vyššiu dynamiku (žeby už spomínaný model Sport?) Nech je ako chce – aj na zadnej náprave sú kotúčové brzdy. Čo je pri tak nízkej hmotnosti auta prekvapenie.
Tento subkompaktný model v podaní Suzuku Swift je vrtký a veľmi dobre obratný. Hoci papierovo zrýchľuje z nuly na stovku za rovných 10 sekúnd, subjektívne máte pocit väčšieho zrýchlenia. Môžu za to rozmery auta, lebo v malom sa rýchlosť vníma odlišne, ale tiež čiastočné prenikanie zvuku motora do kabíny. Auto zrýchľuje veľmi dobre, prevodovka radí hladko a pomerne rýchlo. Len si treba dať pozor, či je v režime D, alebo poloautomatickom M. Sú totiž slabo rozlíšené a pri manuálnom režime radenia hlavne v meste potom zbytočne stúpa spotreba.
Motor ukazuje výbornú pružnosť. Reálne zaberá už naozaj od výrobcom deklarovaných 1700 otáčok, pritom bez problémov ťahá do štyroch tisíc. No ani tam s dychom nekončí a celkom sa mu páčili aj otáčky v okolí päť tisíc, kde rozhodne netrpí. Ak by som nevedel, že je pod kapotou iba litrový „trojhrnček“, myslel by som si podľa prejavu, že je tam aspoň jedenapollitrový motor.
Spotreba, ktorú udáva Suzuki býva pomerne často blízko reálnej. V tomto prípade nie – môže za to ochota auta „tancovať ako som mu pískal“. Na mňa netradične som sa v tomto drobcovi doslova vybláznil, bez nároku na pokuty. Lebo najmä zrýchľovanie v meste – na križovatkách, kde som „porážal“ oveľa väčšie a silnejšie autá po maximálnych mestských 50 km/h spôsobilo vyššiu priemernú spotrebu. V meste to bolo za 6,9, mimo mesta pod 5 litrov a celková kombinovaná spotreba počas testu sa vyšplhala na 5,9 litra/100 kilometrov.
Uvedomujem si, že som „zhrešil“. Nechal som sa uniesť vlastnosťami malého, ale prejavom a jazdnými vlastnosťami oveľa väčšieho auta, ktorému nechýba agilita, slušný komfort a kompaktné rozmery. To všetko nový Swift zdedil po svojich predchodcoch, minimálne posledných dvoch. Lebo tých generácií áut s týmto menom bolo doteraz päť, vlastne šesť. Viete čo? Vôbec na tom nezáleží. Výborné však je, ako dobre sa s ním parkuje! Paráda. No bodaj by nie, veď má iba 3 metre a 85 centimetrov.
Ešte spomeniem jednu technologickú lahôdku, na ktorú som sa tešil, ale... Predstavuje ju Mild Hybridná technológia SHVS (Smart Hybrid Vehicle by Suzuki). Mikrohybridná technológia automobilky Suzuki nedokáže poháňať auto samostatne len pomocou elektrickej energie z lítium-iónovej batérie. Dokáže však výrazne pomôcť spaľovaciemu motoru pri zrýchľovaní. Tým sa znižuje spotreba paliva. Túto alternatívu sme si však v tejto kombinácii pohonu nemali zatiaľ možnosť vyskúšať. Spolu s rovnakým motorom, ale s 5 stupňovou manuálnou prevodovkou ale má do našej redakcie namierené. Budeme môcť porovnať potom.
Čo povedať o aute na záver? Swift je jednoducho malý, praktický a hravý automobil, ktorý vás nadchne nielen pri cestách po meste na nákup, ale aj pri cestovaní na dlhšie vzdialenosti. Aj po diaľnici, kde sa jeho litrový trojvalec len tak nezadychčí a bez problémov udržiava maximálnu povolenú rýchlosť po rovine, ale aj hore kopcom.
|
AUTOR: © Zoznam/Jozef Vydra
Komentáre k článku