19.01.2018

VEĽKÝ TEST: Hyundai i40 kombi 1,7 CRDi – prvé kilometre s manuálom

Už sme sa s ním v redakcii stihli zoznámiť zhruba pred dvoma rokmi. Teraz nastal čas na dlhšie spolužitie.

Keď pred rokmi prišiel Hyundai s extravagantným kombi strednej triedy, narobilo to vrásky mnohým konkurentom. Po piatich rokoch pribudol decentný facelift a vtedy sme vyskúšali i40 aj v našej redakcii. Najprv sedan a potom aj kombi. Bolo v najvyššej výbave Premium s vtedy novinkou – automatickou 7 stupňovou dvojspojkovou prevodovkou.

Výsledok nášho skúmania dopadol v oboch prípadoch celkom pozitívne. Medzičasom Hyundai priniesol celkom novú generáciu nižšieho modelu – i30. Prišiel najprv ako hatchback, potom aj v kombi verzii a naposledy to bol ostrý hot hatch – Hyundai i30N.

Stredná trieda si dáva na čas a nový model sa očakáva. Len jeho uvedenie ešte stále nie je celkom na spadnutie a na programe dňa. Kým príde nástupca, rozhodli sme sa vyskúšať, aké to je, keď veľké kombi, prioritne určené hlavne pre potreby firemných zákazníkov, budeme posudzovať trocha inak. Hyundai i40 v perleťovo bielej metalíze pristál v našej virtuálnej redakčnej garáži na tri mesiace.

Úlohou a zadaním je zistiť, ako sa typické fleetové auto pre stredných manažérov osvedčí prioritne v roli rodinného auta. Automatickú sedemstupňovú dvojspojkovú prevodovku teraz vystriedala známa šesťstupňová manuálna a najvyššiu výbavu nahradila stredná Business. Motor zostal bez zmeny – pod kapotou stále vrčí 1,7 litrový dieselový CRDi s výkonom 104 kilowattov, teda 141 koní.

Hneď na začiatku treba povedať, že veľký Hyundai je prioritne naozaj ako stvorený pre služobné účely. Priestranný, pohodlný, papierovo s veľmi dobrou spotrebou. K tomu s takmer nevyhnutnou veľkou nádržou, oficiálne s objemom 70 litrov. Aby sa pri dlhých cestách nemuselo stáť „pri každej vŕbe“. Zastávky na čerpacích staniciach sa tak redukujú na zhruba každých 1000 kilometrov.

O spotrebe ešte bude reč, ale nie na tomto mieste. Zatiaľ to nemá veľký význam a výpovednú hodnotu. Auto sme prevzali do opatery, keď na jeho odometri (počítači prejdenej vzdialenosti) svietil údaj 20 kilometrov. Od úplne nového, surového auta s nezabehnutým motorom nemožno očakávať špičkový výkon v oblasti konzumácie paliva.

To si musí „sadnúť“. Snažíme sa o to, za necelé tri týždne pribudlo na počítadle kilometrov niečo vyše 1400 kilometrov. Počas prvých dvoch-troch stovák kilometrov svietila na údaji palubného počítača hodnota vyše 8,5 litra/100 km. Postupne však klesá a spotreba je momentálne pod údajom 6 litrov na prejazdených 100 kilometrov. Auto pritom jazdí v mixe mestskej, medzimestskej, aj diaľničnej premávky. Prevažuje zatiaľ mesto, ale čakajú nás aj presuny na dlhé vzdialenosti.

Hoci sme už Hyundai i40 posudzovali v redakcii dvakrát, teraz bude šanca preniknúť viac do jeho vlastností, predností, ale aj nedostatkov. Veď žiadne auto nie je ideálne a bez chýb. Ak by také bolo, načo by sa vyrábali tie ostatné...?. Každé auto má nejaké chyby, kompromisy, kde konštruktéri, či dizajnéri niečo nedotiahli celkom k dokonalosti. Až čas a pripomienky používateľov ukážu, kde je možné zlepšenie pre nasledujúcu generáciu. Ak sa to podarí zistiť aj nám, hádam prispejeme k lepšiemu nástupcovi.

Prvé kilometre za volantom nášho redakčného tátoša ukázali, čo sme už stihli zistiť a skonštatovať: Hyundai i40 má ešte stále neopozeraný dizajn karosérie, ktorá určite nezapadne v šedi parkovísk. V kabíne, v ktorej sa mieša konzervatívna a futuristická linka je  veľký priestor aj pre cestujúcich na zadných sedadlách a nadštandardne veľký batožinový priestor za nimi. Vzdušná kabína v poskytuje pocit istoty, bezpečnosti a nenútenej porcie luxusu. Napriek tomu, že to nie je top výbava, ale „iba“ stredný výbavový stupeň. Poskytne dostatok miesta pre štyroch dospelých – ak nemáte v rodine basketbalistov, odvezú sa v druhom rade aj traja menej urastení spolucestujúci.

Čo však zamrzí hneď pri prvom zoznámení sa, je pomerne vysoká pozícia vodičovho sedadla aj v najnižšej možnej pozícii. Potom aj keď je volant v najvyššom možnom bode, triafame sa s kolegom kolenom do stĺpiku volantu. Takže pre vodiča je trocha problematické nastaviť optimálnu polohu za vyhrievaným volantom. Túto vlastnosť oceňujeme hlavne teraz v zime, má však dve ale: spínač je umiestnený mimo zorného poľa vodiča na ľavej strane stĺpika volantu a dlho trvá, kým sa volant zohreje na „pracovnú“ teplotu. Po vypnutí (indikácia je našťastie na displeji prístrojového panelu priamo pred vodičom) však pomerne rýchlo chladne.

Podvozok hodnotíme ako veľmi príjemne naladený, dobre filtrujúci nerovnosti bez toho, aby auto veľmi „zakľaklo“ pri prejazde prudkých zákrut. Karoséria sa nakláňa iba trocha a predná náprava dobre drží stopu bez toho, aby sa prejavovala nedotáčavosť. Hoci nie je podvozok mäkký, tvári sa akoby bol pri minimálnom prenose hluku do karosérie. Podporuje to aj veľmi dobre utlmený motor nad prednou nápravou.

Jazda môže byť aj dynamickejšia. Nezvyklá poloha za volantom pomôže k lepšiemu rozhľadu, aj keď je pravdou, že radšej by každý z nás zasadol nižšie. Automobil sme po odjazdení prvých "zábehových" kilometrov skúšali aj pri mierne zvýšenej dynamike a pri predbiehaní. Častým argumentom odporcov modelu je, že má "len" 1,7 litrový motor. Že by to chcelo silnejšiu a objemnejšiu verziu naftového štvorvalca. Pravdou ale je, že jediný dostupný agregát je ušitý pre vozidlo na mieru. Ponúkne dostatok dynamiky, pružnosti a predbiehanie s ním je i pri vyšších rýchlostiach (rakúske cesty) jednoduché a príjemné. Aj keď je nepochybné, že by cenník silnejším motorom "opeknel", predajom by to výrazne nepomohlo. Tvrdenia o sympatickom zrýchlení a plne postačujúcej pružnosti podložíme v nasledujúcich stretnutiach aj číslami. Zatiaľ motor nebudeme trápiť viac než je to nutné, nech si pekne sadne. 

Postupne, ako sa budeme zameriavať na ďalšie vlastnosti a parametre auta, prinesieme naše postrehy a podnety v nasledujúcich pokračovaniach hodnotenia nášho spoločníka. Dovtedy si môžete prečítať predchádzajúce testy oboch karosárskych verzií modelu i40. Odkazy na ne nájdete pod článkom.


AUTOR: © Zoznam/Jozef Vydra, Ján Hargaš

Komentáre k článku