TEST: Honda NC 750 X – najlepšie cestné enduro s automatom
Vyskúšať vynovené NCéčko je dobrý nápad. Už predchodca sa mi pozdával jazdnými vlastnosťami i výbavou.
Je to už na prvý pohľad cestovné enduro so všetkým, čo k tomu patrí. Pohodlné sedadlo a umiestnenie stúpadiel umožňuje vzpriamenejší posed s výborným rozhľadom, vyššia svetlá výška umožňuje prejazd ľahším terénom, pred prípadným poškodením chráni motor ochranná „lyža“. A navyše má motocykel frajerské offroadové chrániče rúk.
Celý stroj pôsobí štíhlym dojmom, predná časť je doplnená malým „zobákom“ pod predným reflektorom a malým veterným štítom nad ním, chrániaci jazdca pred prúdiacim vzduchom. Veľkosťou je celkom dostačujúci, no pri rýchlostiach na diaľnici by to chcelo niečo trocha väčšie, čo našťastie je v ponuke príslušenstva.
Združený ukazovateľ všetkého možného je prehľadný, zobrazuje rýchlosť, otáčky motora, čas, prejdené kilometre, zaradenú rýchlosť a režim radenia. To, čo sa tvári ako 14-litrová palivová nádrž však napriek klasickému umiestneniu palivovou nádržou nie je.
Vpredu je skrytá elektronika a podstatná časť sa dá otvoriť a pred vami sa objaví odkladací priestor, ktorý ľahko pojme prilbu a ešte zopár drobností. Komu sa nepáčia kufre na motorke a nechce sa flákať po meste s prilbou v ruke, ocení tento nápad. Priečinok je navyše uzamykateľný, túto motorku by som bral už len kvôli tomuto riešeniu. Ale tých dobrých vlastností má našťastie viac.
Dvojsedadlo je pohodlné pre jazdca i spolujazdca, a práve pod spolujazdcovým sedadlom sa skrýva zmienená 14-litrová palivová nádrž. Ten objem nie je síce veľa, mne zásoba paliva vydržala na niečo vyše 250 km, ale vôbec som nejazdil na spotrebu, skôr naopak. V reálnej premávke tak možno očakávať dojazd vyše 300 kilometrov.
Zadné svetlo je maličké, endurové, ale pasuje do celkového konceptu motocykla. Kolesá nie sú tradične vypletané, ale s pekným dizajnom. Na každom je jeden brzdový kotúč a bezpečnosť je ešte podporená štandardne montovaným systémom ABS.
Motocykel poháňa zmenený štvortaktný, kvapalinou chladený dvojvalec SOHC, ktorý zmenou vŕtania zo 73 na 77 mm zväčšil objem o 75 cm³ na konečných 745 cm³. Zmenil sa aj tvar spaľovacieho priestoru a motor získal ďalší vyvažovací hriadeľ. K tomu pribudli aj zmeny v prevodovke, dĺžka každého prevodového stupňa stúpla o 6 % a šiesteho o 3 percentá (platí pre DCT prevodovku, manuálna má všetky stupne dlhšie o 6 %). Dosahuje najvyšší výkon 40,3 kW (54 k) pri 6250 otáčkach za minútu a má maximálny krútiaci moment 68 Nm pri 4750 otáčkach.
Nejde o extra hodnoty, no výkon aj „krútiak“ sú dostačujúce. Úplný pretekársky stroj to nie je, ale motor netreba extrémne vytáčať, navyše výborne spolupracuje s dvojspojkovou prevodovkou. Nie je to klasický automat, ale robotizovaná prevodovka. Kým jedna spojka prehadzuje rýchlosť, napr. dvojku, počítač sníma narastajúcu (klesajúcu) rýchlosť a podľa údajov zo snímačov nachystá druhú spojku pre tretí (prvý) prevodový stupeň. Takéto radenie je potom veľmi pohodlné a takmer (hlavne pri vyšších stupňoch) nepozorovateľné. Len si všimnete, že vám poklesne ručička otáčkomera. Koľkokrát som ani nevedel, akú mám vlastne zaradenú rýchlosť, tento údaj sa však dá ľahko zistiť z displeja, kde sa zobrazuje.
Prevodovka má tri režimy radenia: normálny D, športový S a úplne manuálny. S režim sa líši dynamickejším radením. Napríklad kým v režime D som mal zaradenú päťku, pri S tam bola ešte trojka. Do týchto režimov môžete kedykoľvek zasahovať krídelkami na ľavej rukoväti a vytočený motor odľahčiť prehodením na vyššiu rýchlosť. Alebo naopak pri predbiehaní podradiť pokojne smerom dole aj o dva stupne. Navyše má počítač funkciu učenia sa, to znamená, že sleduje jazdný štýl každého jazdca a snaží sa mu prispôsobiť radením rýchlostí v určitom spektre otáčok. Jednoducho sleduje, ako jazdec preraďuje práve pri týchto hodnotách a potom sa mu prispôsobí.
Manuálny režim nemá žiadnu prednastavenú mapu radenia. Sám jazdec určuje, kedy danú rýchlosť prehodí, motor má však určitý ochranný režim a pri dosiahnutí max otáčok prehodí vyššiu rýchlosť aj bez príkazu jazdca. Smerom dolu tiež prehadzuje sám, ako motocykel spomaľuje. Pri vypnutí motocykla sa automaticky zaradí neutrál a preto aby nám motocykel neutiekol zo stojanu je k dispozícii ručná/parkovacia brzda. Tá má samostatnú kontrolku, takže ľahko pri rozjazde zistíte, v čom je chyba, keď sa NC-čko nebude chcieť rozbehnúť.
Honda jazdí výborne aj vďaka nízko uloženému motoru a teda nízkemu ťažisku. So spomínanou prevodovkou je priam určená do mesta. Jazdí sa s ňou ako so skútrom, ale vďaka vyššiemu posedu má človek lepší prehľad o premávke.
Vďaka výbornej manévrovateľnosti sa s ňou dá v pohode predierať pomedzi stojacimi autami. Pri turistike, a nemusí to byť len na krátku trať, je cestovanie pohodlné pre jazdca i spolujazdca. Trochu mi prekážali blízko pri sebe umiestnené stúpadlá jazdca a spolujazdca. Keďže nemám nohy na stúpadlách „na tuleňa“ ale pekne stojím na špičkách, často sa stávalo, že mi spolujazdec šliapal na päty.
NC-čko napriek určeniu na cestovanie výborne zvláda aj ľahký terén a ten ťažší by pri inom obutí zvládlo tiež. Pri jazde terénom s cestnými pneumatikami do výkonu výrazne zasahovala trakčná kontrola nastaviteľná vo viacerých úrovniach. Dokonca sa dá aj úplne deaktivovať.
Všestranne využiteľný, praktický a nenáročný motocykel – asi tak by som charakterizoval NC-čku. Ak by som si chcel kúpiť skúter do mesta, zobral by som si radšej práve NC750X s prevodovkou DCT.
|
AUTOR: © Zoznam/Ján Drobný
Komentáre k článku